vsak o to tu predsa ide! ne lekar PZS napisal diagnozu Hypertrofia lavej komory srdca. a cuduj sa svete, kardiolog- teda lekar specialista na srdcocievne ochorenia nic take nenasiel…
asi tolko o fundovanosti lekarov v PZS
Pracovná zdravotná služba - ako to obísť?
Napríklad zakázku na dvojročné poskytovanie PZS od Slovenskej pošty ziskalo ProCare za 110 milionov bez DPH korún . Patria do skupiny Penta Grup. To sú náklady navyše a koľko by sa za to dalo nakúpiť liekov pre onkologických pacientov??? Prečo páni poslanci toto schválili a sami k pracovnému lekárovy nemusia chodiť lebo sú volený ale žijú z našich daní my sme ich volili. Viete aká je tu vymožiteľnosť práva?? Slovensko spamätaj sa!!! Skrátka a dobre urobili znás ovce a tie bežia tam kam ich ženie pes v tomto prípade Úrad verejného zdravotníctva . Komu sa zlepšili pracovné podmienky ako toto funguje, nájde sa niekto ??? Za tie peniaze by nás mál radšej zamestnávateľ mal posielať na dovolenky a nie po nezmyselných doktoroch. Súhlasím s tím keby sa jednalo o nejaké rizikové pracovisko. Ale sekretárka alebo bankový úradník??? Toto je výsmech občanom Slovenska Touto arogantnou mocou.
Pri nedodržaní zákona zamestnavateľom je to jeden melon s. korún
Pracovné zdravotné služby majú v stručnosti túto náplň:
* preventívny pracovno-lekársky dohľad nad prácou a pracovným prostredím pracovníkov,
* zisťovanie a analýza rizík v práci a pracovnom prostredí,
* návrhy na odstránenie škodlivých účinkov na zdravie pri práci,
* vypracovanie podkladov na optimálne riešenia pracovného zaradenia zamestnancov z hľadiska možných zdravotných rizík a požadovaného pracovného výkonu,
* dohľad nad zdravím zamestnancov z hľadiska optimalizácie ich zdravotného potenciálu vo vzťahu k práci,
* cielené lekárske preventívne prehliadky podľa pracovného zaradenia zamestnancov (vstupné, výstupné, periodické, následné),
* analýza a hodnotenie podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami podľa Nariadenia vlády SR č.276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
* rekondičné pobyty špeciálne orientované na ochranu zdravia pri práci,
* pracovno-lekársku poradenskú službu na vypracúvanie programov a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovanie pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska. Toto je náplň a horko ťažko vám urobia preventívku a zhrabnú prachy ktoré by mali patriť vášmu praktickému lekárovi.
“…a zamestnanci sú povinní podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci (§ 34 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom zdravotníctve).” - zrejme si mal na mysli zákon 126/2006. Ten bol však Tebou citovaným zákonom 355/2007 zrušený, resp. jeho I. časť, v ktorej sa nachádzajú Tebou citované § 19 a 34. V zákone 355/2007 som povinnosť zamestnancov nenašiel. Mám s tým aj osobnú skúsenosť - musel som absolvovať pravidelné vyšetrenie zraku, nakoľko pre výkon mnou zastávanej funkcie je to jedna z podmienok. Ďalšie preventívne vyšetrenia, na ktoré ma chcela lekárka poslať (urológia, kolonoskopia,RTG) som odmietol a musela to zobrať na vedomie, aj keď sa jej to veľmi nepáčilo. Zrejme má z toho dohadzovania kšeftu odborným lekárom nejaké benefity. Chápem, že isté profesie, resp. ich výkon je podmienený istými zdravotnými predpokladmi, ale celkom iste to nie je dôvod stádovite sa zúčastniť všetkých vyšetrení, ktoré lekárka (celkom iste na tom hmotne zainteresovaná) stanoví.
Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a jej náležitosti sa uvádzajú v § 30 ods. 4-8 zákona č. 355/2007 Z. z. Zamestnávateľ je povinný pre svojich zamestnancov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (§ 19 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom zdravotníctve) a zamestnanci sú povinní podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci (§ 34 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom zdravotníctve).Toto je citované ak si na g. klikneš pracovna zdravotná služba.
Mám otázku. Tú lekárku si si sám slobodne vybral alebo ťa k nej jednoducho poslali. Tu ide o to že ak ťa knej poslali neumožnili ti slobodný výber lekára. Ja nemám nič proti vyšetreniam v súvislosti s prácou. Sú piloti ,rušňovodiči. alebo žeriavnici a Tí by mohli ohroziť na živote iných ale koho ohrozí na živote Sekretárka alebo poštový doručovateľ. Absolvoval som kolonoskopiu , gastroskopiu a iné ale vždy som si lekára slobodne vybral a bol som s ním spokojný. Som darca krvi mám aj nejakú Jánskeho plaketu tak že to nie je tím že sa bojím ihly.
Pre mnohých celá záležitosť vyzerá nelogicky, keďže poistencom ich zdravotné poisťovne preventívnu prehliadku hradia každé dva roky a darcom krvi dokonca raz ročne. „Pri lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci ide o posúdenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho pracovnému zaradeniu. Prehliadky sú podľa náročnosti jednotlivých zamestnaní rozdelené do štyroch kategórií,“ tvrdí Eva Slováková z ministerstva zdravotníctva. Princíp je taký, že zamestnávateľ zaplatí službu a zamestnanec sa musí podrobiť. Pri týchto prehliadkach slobodná voľba lekára neplatí. Ak by totiž zamestnávateľ svojim zamestnancom prehliadky nezabezpečil, hrozí mu pokuta až do výšky jedného milióna korún. Toto je článok z 20008
Tvorcovia zákona sa ohradzujú, že niečo podobné už u nás existovalo pod názvom závodná zdravotná starostlivosť. Bránia sa, že terajšia pracovná zdravotná služba vznikla na odporúčanie Európskej únie. „V rámci Európskej únie nebola prijatá nijaká legislatíva, ktorá by mala v tejto oblasti odporúčací charakter alebo niečo nariaďovala,“ vysvetľuje Gabriela Kečkešová zo slovenskej sekcie Európskeho parlamentu. Naše ministerstvo zdravotníctva sa však odvoláva na Smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. „Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, so zreteľom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov je ponechaná na vnútroštátne orgány. Spomínané prehliadky priamo nešpecifi kuje, je teda na členských štátoch, ako si to upravia. Aj jej článok 14 hovorí – ak si zamestnanec želá, môže byť v pravidelných intervaloch pod lekárskym dohľadom,“ podotýka Gabriela Kečkešová.
Nie všetci musia
Podľa Ferdinanda Krutého, ktorý sa na tvorbe zákona podieľal, v krajinách EÚ sú rôzne formy pracovnej zdravotnej služby. „Poľsko a Maďarsko sú na tom podobne ako Slovensko. V Česku je to voľnejšie, v Nemecku, severských štátoch a niektorých štátoch USA to funguje už desať až pätnásť rokov. Prvenstvo má Škandinávia, Fínsko a Švédsko,“ zdôraznil. Podľa našich zistení pritom vo Švédsku pracovnú zdravotnú službu nemajú, pretože nútiť niekoho ísť na prehliadku by tam bolo zásahom do súkromia.
Vo Veľkej Británii zamestnávateľ pri povolaniach, ktoré nie sú rizikové, nemusí prehliadky zabezpečiť. Ak ich zamestnancom zabezpečí, zvyčajne sa robia raz ročne alebo podľa typu povolania. Zamestnanci väčšinou navštívia lekára, s ktorým majú uzavretú dohodu o lekárskej starostlivosti. Niektoré fi rmy majú aj vlastného lekára, ale to je ojedinelé.
„V Belgicku majú zamestnanci štátnych podnikov svojich lekárov, niečo na spôsob niekdajších našich závodných,“ pokračuje Gabriela Kečkešová. Podľa jej slov napríklad zamestnanci európskych inštitúcií majú hradené zdravotné poistenie, v rámci ktorého majú nárok raz do roka na preventívnu prehliadku buď u parlamentného lekára, alebo podľa vlastného výberu z belgických lekárov.
Problémy majú aj lekári
„Nie je to veľmi dobré riešenie, pretože praktický lekár pozná zdravotný stav svojho pacienta oveľa lepšie než lekár, ktorý toho človeka vidí po prvý raz. Výpis zo zdravotnej dokumentácie je vec, ktorá sa nedá vyriešiť za päť minút,“ zdôrazňuje MUDr. Alica Mendlová, praktická lekárka z Bratislavy, a dodáva, že za výpis u nej pacienti neplatia. V súčasnosti sa začína obdobie viróz či chrípky a čakárne praktických lekárov sú plné pacientov. Výpis lekár preto nemôže urobiť na počkanie a kartu pacientovi nesmie vydať. Je to jednoducho časovo nezvládnuteľné. Niektorí praktickí lekári si za výpis účtujú niekoľkostokorunový poplatok.
Nie sú to len duplicitné, ale triplicitné prehliadky, pretože niektoré bohatšie fi rmy svojim zamestnancom platia aj preventívky u súkromných praktických lekárov. K tomu majú zamestnanci ešte pravidelné prehliadky hradené zdravotnou poisťovňou a najnovšie aj spomínané prehliadky u pracovného lekára. Je to o peniazoch, nehovoriac o tom, že kamkoľvek ide pacient na takúto prehliadku, aj tak skončí zasa u svojho praktického lekára,“ pokračuje. Problém je totiž v tom, že ak pacientovi zistí pracovný lekár nejaké zdravotné komplikácie, ten musí ísť aj tak len za svojím lekárom. Výsledok je, že sa nabehá a od jeho zamestnávateľa centrum pracovného lekárstva akurát zhrabne za prehliadky nemalé sumy.
„Praktický lekár pozná zdravotný stav svojho pacienta oveľa lepšie ako lekár, ktorý ho vidí prvýkrát,“ tvrdí MUDr. ALICA MENDLOVÁ. Niektorí prídu o prácu
Náš nový systém má niekoľko nevýhod. Zamestnanec si nemôže vybrať lekára, ktorému dôveruje. Ako potvrdil sám docent Krutý, nastane určitá selekcia zamestnancov, pretože nie všetci budú môcť svoju prácu vykonávať. Tým sa zvýši počet ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a je možné, že narastie aj nezamestnanosť. Finančná a sociálna situácia mnohých sa zhorší. Nezamestnanosť môže nastať aj tým, že sa niektoré fi rmy presunú do krajín, kde sú zákony benevolentnejšie. Radosť nemajú ani zamestnávatelia a živnostníci. Pracovná zdravotná služba pre nich znamená iba ďalšie náklady a robotu navyše. Súkromné centrá pracovnej zdravotnej služby, ktorých je na Slovensku vyše sedemdesiat, však majú o prácu a zárobok postarané!
Kuriózne napríklad dopadla Fakultná nemocnica v Bratislave, ktorá má asi 5 300 zamestnancov. Jedno z jej pracovísk na bratislavských Kramároch už vedenie požiadalo o vykonanie pracovnej zdravotnej služby. Takže lekári, ktorí majú svojho lekára, budú mať vďaka zákonu aj ďalšieho.
Poslanecký vtip?
Spomínané prehliadky zdvihli adrenalín už nejednému zamestnávateľovi, náklady na ne totiž stúpajú od stoviek tisícov až po milióny korún. V prípade, že sa zamestnanec z prehliadky „uleje“, je na zamestnávateľovi, čo s tým urobí. „Zamestnávateľ môže odmietnutie zo strany zamestnanca považovať aj za porušenie pracovnej disciplíny,“ pokračuje Eva Slováková.
Najlepšie na tom sú však slovenskí poslanci, ktorí toto všetko schválili. „Poslancom národnej rady nevyplýva zo žiadneho zákona povinnosť absolvovať zdravotné prehliadky, pretože nie sú v zamestnaneckom pomere, ale sú volení. Majú možnosť slobodného výberu lekára a zdravotníckeho zariadenia,“ podotýka Vlasta Ďorďová z kancelárie národnej rady.
§ 34 má názov “Ochrana zamestnancov pred
elektromagnetickým žiarením pri práci” a pozostáva z jednej vety, dlhej 6 riadkov. Ešte raz Ti vravím, že Tvoje tvrdenie "a zamestnanci sú povinní podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci (§ 34 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom zdravotníctve) nie je pravdivé.
Čo sa týka lekárky, bol som u tej, ku ktorej som nahlásený už asi 12 rokov. Nejaký súdruh z PZS pobehoval po našom pracovisku približne pred polrokom, vypytoval sa na náplň práce, čas strávený pred monitorom a pod. Odvtedy sme o ňom nepočuli. Dopočul som sa, že na ústredie poslal akúsi info o potrebe zakúpenia anatomicky tvarovaných stoličiek pre tých, čo v kancli búšia do kompu. Viem si predstaviť reakciu šéfov na ústredí 
zivnostnik,ktory nema zamestnancov a pokial nevykonava prace zaradene do 3.alebo4.kategorie prac, nemusi mat zabezpecenu PZS.
pokial su zamestnanci zaradeni do kategorie prac 1 a 2, vstupne prehliadky na pracovnu sposobilost im kludne moze urobit vlastny prakticky lekar.
Janko, Janko, práve si sa sám nabonzoval. Myslíš si, že príslušné štátne inštitúcie, teda ich úradníci nesledujú takéto stránky, aby si mohli splniť povinnú kvótu pokút za porušenie zákona.
rehooot :))
a aj hned budu vediet, ze z 5 mil. obyvatelstva SR ktory Janko si neplni voci zamestnancom svoje zakonom stanovene povinnosti
Som technik BOZP a mám tak 40 firiem kde pôsobím. V dnešnej dobe si platiť PZS je luxus ktorý si dovolila len jedna štvrtina z tých mojich 40 zmluvných firiem a to ich naháňam od začiatku platnosti zákona. Nehovoriac o kvalite poskytovaných služieb, kde ma konatelia firiem bombardujú otázkami typu: a čo je s tou PZSkou už sme ich tu rok nevydeli len faktúry chodia. Nejaká tá fylozofia tam je, ale malo by to fungovať na inom systéme a tie ušetrené peniaze čo by zamestnávatelia ušetrili by mali dať zamestnancom na dovolenky lebo naši ludia nie sú chorý fyzicky ale psychicky a z toho pramenia aj ďaľšie zdravotné problémy. No muselo by to byť v nejakom zákone zakotvené a podmienené sankciou že zamestnávateľ musí prispieť na dovolenku lebo na slovensku zamestnávatelia čo nemusia platiť to nezaplatia. Len toľko k tejto téme.