Doporučujem prečítať preambulu EU Charty práv pacienta vo všetkých 14 bodoch sa uvádza Každý jednotlivec má právo nie je tam uvedené občan, pacient, alebo zamestnanec Súčasná Charta sa predovšetkým odvoláva na Chartu základných ľudských práv, ktorá je základným kameňom európskej ústavy. Potvrdzuje celý rad neodcudziteľných, všeobecne platných práv, ktoré nemožno obmedzovať zo strany orgánov EÚ a členských štátov, a ktorých sa jednotlivci nemôžu zrieknuť. Tieto práva prekračujú hranice štátnej príslušnosti a vzťahujú sa na osobu ako takú. Existujú aj v prípadoch, keď ich ochranu neupravuje systém práva daného štátu; všeobecné vyjadrenie týchto práv dostatočne oprávňuje ľudí na to, aby požadovali prevod týchto práv do konkrétnych postupov a záruk. Podľa článku 51 sa právo štátu bude musieť prispôsobiť Charte z Nice Pokiaľ ide o Radu Európy, treba pripomenúť najmä Konvenciu o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997, ako aj Odporúčanie Rec(2000)5 na rozvoj inštitúcií pre občanov a pacientov spolurozhodujúcich v otázkach zdravotníckej starostlivosti. Práva uvedené v Charte sa vzťahujú na „jednotlivca“ a nie na „občana“, pretože základné práva majú väčšiu právnu silu ako kritériá štátnej príslušnosti, ako sa uvádza v prvej časti. Avšak každý jednotlivec, ktorý koná v záujme ochrany svojich vlastných práv alebo práv iných osôb, „presadzuje občianske práva“. V tejto časti sa preto pojem „občan“ vzťahuje na osoby pracujúce na území Európskej únie Občania, či už jednotlivci alebo členovia združení, majú právo zakotvené v princípe vzájomnej výpomoci vykonávať činnosť vo verejnom záujme na ochranu práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti; zároveň štátne orgány a všetci zainteresovaní účastníci sú povinní napomáhať takejto činnosti a podporovať ju. Čiže si dovoľujem tvrdiť že tvorcovia zákona pracovnej zdravotnej služby majú medzery vo vedomostiach v oblasti medzinárodných platných právnych noriem pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Pracovná zdravotná služba - ako to obísť?
Chcel by som upozorniť na Smernicu Rady89/391EHS z 12.júna 1989 a jej článok 14 hovorí- ak si zamestnanec želá može byť v pravidelných intervaloch pod lekárskym dohľadom. Práva uvedené v Charte sa vzťahujú na „jednotlivca“ a nie na „občana“, pretože základné práva majú väčšiu právnu silu ako kritériá štátnej príslušnosti, ako sa uvádza v prvej časti. Avšak každý jednotlivec, ktorý koná v záujme ochrany svojich vlastných práv alebo práv iných osôb, „presadzuje občianske práva“. V tejto časti sa preto pojem „občan“ vzťahuje na osoby pracujúce na území Európskej únie Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (v čl. 5 Dohovoru sa uvádza: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.“) Tak že nič nemože byť povinné pokiaľ osoba nevyjadrila súhlas. Pokiaľ sa ja pametám Slovenská Republika sa vstupom do EU zaviazala plniť všetky medzinárodne uznávané platné právne normy. Tak prečo je tu totalitný zákon pracovnej zdravotnej služby ktorá porušuje ľudské práva. Základné práva jednotlivca sú odvodené od jeho ľudskej podstaty, neporušiteľnosti jeho života a faktu, že bol narodený a bude vždy slobodný. Rešpektovanie hodnôt a vôle jednotlivca je ešte dôležitejšie v prípade, keď je viac zraniteľný. Preto je potrebné akceptovať autonómiu a zodpovednosť každej osoby, vrátane tej, ktorá potrebuje zdravotnú starostlivosť. Účasť jednotlivca na rozhodovaní o jeho tele a zdraví musí byť univerzálne uznaným právom. Správne použitie tohto princípu zabráni, alebo minimalizuje možné chyby, nedbalosť, násilie alebo podvody a povzbudzuje lekára ku sebakritike. Ale jeho hlavným zmyslom je posilniť autonómiu jednotlivca , presadiť jeho právo sebaurčenia a ochrániť jeho status ako seba rešpektujúcej ľudskej bytosti. Názor a výber nemôže byť konečný a akceptovateľný, pokiaľ nie je založený na znalosti. Žiaden súhlas nemôže byť platný ak nie je založený na dobrovoľnosti.
Pomožte zastaviť porušovanie ľudských práv pracovnou zdravotnou službou ktorá nerešpektuje slobodnú voľbu lekára nie sme ovce aby nám zamestnávateľ mohol vyberať lekára.
Prosím kde v akej vyhláške je uvedená veta napísaná? Ďakujem za odpoveď. Týkalo by sa to aj mňa. Pekný deň.
Ako sme už spomenuli, fyzická osoba (živnostník, SZČO), ktorá nikoho nezamestnáva a sama nevykonáva rizikovú prácu, je povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu po novom zbavená
http://www.zivnostnik.sk/node/169
Ďakujem pekne za odpoveď. Ešte by som chcel vedieť, mám kolegyňu účtovníčku, ktorá má prenajatú kanceláriu. Chodí jej pomáhať len jedna študentka na dohodu, keď môže v rámci svojho voľna. Niektorý mesiac nepríde vôbec. Keď sa jej dá, tak najviac odrobí 10 hod. za mesiac. Sú to pomocné práce napr. styk s úradmi a pod. Musí mať kolegyňa pracovnú zdravotnú službu? Ďakujem ešte raz.
Jožko fundovaná odpoveď sa dá získať z Úradu verejného zdravotníctva mne už odpovedali X krát… ludmila.ondrejkova@uvzsr.sk zlatá pani.
Pán MUDr. pojak striepate tu strašným spôsobom. Slobodná voľba lekára nie je ohrozená ani obmedzená. Keď niekto dostane nádchu, tak ide k Vám ako ku svojmu obvodnému. Keď má niekto pracovať vo výškach, tak ide k lekárovi, ktorého mu určí zamestnávateľ. A ďalej sa mi už ani nechce písať.
Na Vašu slobodnú voľbu lekára Vám nikto nesiaha, v osobnom živote si môžete lekára vybrať a on bude riešiť Vaše problémy. Ale zamestnávateľ má právo si vybrať lekára, ktorý bude vyšetrovať v rámci zdravotnej služby zamestnanca, tak ako to potrebuje on. Raz za čas to snáď zvládnete.
Pozdravujem, čo sa týka pohľadu na vec zo strany zamestnávateľa, tak nechápem, prečo by som ako zamestnávateľ chcel, aby si mohol zamestnanec vybrať sám svojho lekára a nechápem, prečo by to chcel inak, ako ak by chcel niečo zakryť.
Ja ako zamestnávateľ potrebujem vedieť, či je zamestnanec spôsobilý vykonávať svoju činnosť a chcem sa veľmi dobre ochrániť pred prípadnými súdnymi spormi v budúcnosti, niektorí ľudia si totiž na žalovaní zamestnávateľa stavajú dnes kariéru.
Keby som mal problémy s videním a alkoholom a bol som šofér, tak je lepšie pre spoločnosť, aby ma odhalili a nie, aby lekár môjho výberu napísal do posudku, čo tam budem potrebovať.
Z druhej strany nevidím takisto problém, ak ma podnikový lekár vyšetrí a ja s výsledkami nebudem spokojný, tak to napadnem a dám sa vyšetriť inému, prípadne to napadnem cez súd, na to súdy sú, nie?
Nechápem, čo by na tomto malo byť slobodné, svojho osobného lekára nech si každý vyberá sám, ale podnikového nech si vyberá ten, kto to platí.
Drahý zamestnávateľ nechápem prečo by zamestnávateľ mal vybertať lekára. Každý hľadí na prachy, teda vyberie toho najlacnejšieho a teda zo skúsenosti je jasné, čo je lacné je brak. A okrem toho lekára može podplatiť aj zamestnávateľ, aby nič nezistil. Ale v čl. 5 medzinárodného dohovoru o Ľ. právach sa uvádza: Zásah v oblasti zdravia je možno vykonať iba na základe informovaného súhlasu. A okrem toho je tu novela z 1 mája 2010, ktorá hovorí: U zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2 sa vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci len v prípade, ak to ustanovujú osobitné predpisy a môže ich vykonávať aj „všeobecný“ lekár, ktorý nie je súčasťou tímu PZS.
Doporučujem prečítať preambulu EU Charty práv pacienta vo všetkých 14 bodoch sa uvádza Každý jednotlivec má právo… nie je tam uvedené občan, pacient, alebo zamestnanec. Súčasná Charta sa predovšetkým odvoláva na Chartu základných ľudských práv, ktorá je základným kameňom európskej ústavy. Potvrdzuje celý rad neodcudziteľných, všeobecne platných práv, ktoré nemožno obmedzovať zo strany orgánov EÚ a členských štátov, a ktorých sa jednotlivci nemôžu zrieknuť. Tieto práva prekračujú hranice štátnej príslušnosti a vzťahujú sa na osobu ako takú. Existujú aj v prípadoch, keď ich ochranu neupravuje systém práva daného štátu; všeobecné vyjadrenie týchto práv dostatočne oprávňuje ľudí na to, aby požadovali prevod týchto práv do konkrétnych postupov a záruk. Podľa článku 51 sa právo štátu bude musieť prispôsobiť Charte z Nice Pokiaľ ide o Radu Európy, treba pripomenúť najmä Konvenciu o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997, ako aj Odporúčanie Rec (2000) 5 na rozvoj inštitúcií pre občanov a pacientov spolurozhodujúcich v otázkach zdravotníckej starostlivosti. Práva uvedené v Charte sa vzťahujú na „jednotlivca“ a nie na „občana“, pretože základné práva majú väčšiu právnu silu ako kritériá štátnej príslušnosti, ako sa uvádza v prvej časti. Avšak každý jednotlivec, ktorý koná v záujme ochrany svojich vlastných práv alebo práv iných osôb, „presadzuje občianske práva“. V tejto časti sa preto pojem „občan“ vzťahuje na osoby pracujúce na území Európskej únie Občania, či už jednotlivci alebo členovia združení, majú právo zakotvené v princípe vzájomnej výpomoci vykonávať činnosť vo verejnom záujme na ochranu práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti; zároveň štátne orgány a všetci zainteresovaní účastníci sú povinní napomáhať takejto činnosti a podporovať ju. Čiže si dovoľujem tvrdiť že tvorcovia zákona pracovnej zdravotnej služby majú medzery vo vedomostiach v oblasti medzinárodných platných právnych noriem pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
A ešte je tu smernica rady Europy 89 / 391EHS z 12. júna 1989, ktorá v článku 14 hovorí: Ak si zamestnanec želá, može byť v pravidelných intervaloch pod lekárskym dohľadom, takže milý zamestnávateľ, najprv si preštuduj medzinárodné platné právne normy a potom mudruj. A zatiaľ vyberaj lekára pre svojho psa. Zamestnanec nie je tvoj majetok. A pre istotu si preštuduj ústavu SR čl. 16.
Článok 14
Zdravotný dohľad
1. V súlade s vnútroštátnym právom a / alebo praxou sa zavedú opatrenia na zabezpečenie zdravotného dohľadu primeraného pre ohrozenie zdravia a bezpečnosti pri práci.
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 majú byť také, aby každý pracovník, ak si to želá, mohol byť v pravidelných intervaloch pod zdravotným dohľadom.
3. Zdravotný dohľad sa môže poskytovať ako súčasť vnútroštátneho zdravotného systému.
Určovať lekára možete ovciam a nie slobodným občanom EU.
Ja nič nemusím zvládať som slobodný občan SR a EU a podnet bol prijatý Generálnou prokuratúrou SR.
Vy nie ste doktor, vy ste genius.
Ďakujem za uznanie pani MUDr. Muránska ale tú preambulu Charty EU si pre istotu prečítajte. Lekárske poslanie si hlboko vážim, ja nebojujem proti lekárom ani proti zdravotníctvu, ja bojujem za presadzovanie platných medzinárodných noriem a Vám by malo v prvom rade záležať na ich uplatňovaní, ale tá novela z prvého mája 2010, ktorú som dostal z MZ. s podpisom pána Rašiho mi úplne stačí. Aj to je krok dopredu. Veľmi pekne Vám ďakujem za reakciu a želám Vám veľa zdravia a mnoho spokojných pacientov. A čo som použil vo svojích príspevkoch všetko je podložené. A s tou novelou sú určite spokojný aj praktickí lekári. Doporučujem článok: http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/2896/isty-kseft.html
Pani Muránska, tu máte vyjadrenie z diskusie ASLR. Tu nejde o to, že robil prehliadky v 3. a 4. kategorii nejaký iný lekár - nie VDL - ale že prehliadky vo všetkých kategoriach robil VDL - iný ako ošetrujúci lekár poistenca - lekár šikovník, ktorý si vybavil, že všetkých zamestnancov takého a takého podniku bude robiť on, čo na tom, že 90% z nich nie sú jeho pacienti, hlavne, že peniažky budú jeho a ak sa náhodou u pacienta niečo nájde, šup ho obvoďákovi, nech to rieši, a ak špatne zaradí a pacient má v pracovnom procese problémy, tak nech to tiež rieši jeho obvoďák, považujem to za svinstvo od takých kolegov.
Tommi, odbornost lekarov v PZS kontroluje pravidelne UVZ SR. Takze asi tazko moze robit nejaky lekar v PZS bez patricneho potrebneho vzdelania.