Ahojte mám SF. Vedel by mi niekto pomôct? Budem mat 15 rokov a velmi by som sa chcela vyliecit! Neorganizuje niekto dajaké strtávky presocialnych fobikov? Take stretnutia by boli skvelé.
WeWa,
zorganizujte sa bud ako svojpomocna skupina / aj na tejto stranke mate moznost / bud bez odbornika, alebo mozete prizvat psychologa, psychoteraputa, ktory by so skupinou pracoval. Viac x som takuto ponuku davala, organizacia a zaujem o spolupracu s odbornikom ostava na klientoch a ich poziadavkach.
Ak sa skupina nevytvori, navstivte na individualne sedenia psychologa, psychoteraputa vo vasom regione. Nicoho sa nemusite obavat, s trpezlivostou v spolupraci sa budete casom citit lepsie. MOze to suvisiet aj s dospievanim a vasim zivotnym obdobim. Cim skor zacnete liecbu, tym menej sa bude vas problem prehlbovat. Drzim vam palce v skorom rozhodnuti, a chuti zorganizovat skupinu SF.
rita svihranova
www.psychoterapeut.zzz.sk
Rita Svihranova,
Dakujem za radu, no neviem ako skupinu zorganyzovat. Nemam stym vlastne ziadne skusenosti, aj ked by som to velmi rada urobila… Vy ste psychoterapeutka? A mali ste SF?.. alebo sa tym len zaoberate?.. Citala som dosť knih o liečbe, ale akosik mi to nepomohlo… dufam ze tento raz to vinde
Wewa, je to moja praca.
Z ktoreho kraja si?
r. s.
Rita Svihranova,
Ja pochadzan z oravy :D… A vy ste odkial?
Rita Svihranova,
vedeli by ste mi dajako pomôct?.. zajtra uz idem do skoly a uz ma nebavi byt kazdu hodinu v strese.
Aj ja by somm chcela byt raz psychoterapeutkou a liecit ludi, ale viem ze najskôr sa musim viliecit ja!
Ja som z Ba, pohladam nejaky kontakt na Oravu, aj ty si skus pozriet v slovenskej komore psychologov, alebo slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti je zoznam psychoterapeutov.
SKOla nema psychologa? r. s
Rita Sviharova,
na nasej skole nemame psychologa.
Anrmohli by sme sa stretavat na internete?
Rita Svihranova,
Ked budete mat čas tak prosím navštívte FACEBOOK. Napísala som vám tam správu.
Ale samozrejme len ak mate čas nechcem vás zaneprázdňovať, pri práci. DAKUJEM
Ahoj Marcela ja mam ten isty problem mohli by sme si pisat a spolocne ten problem viriesit
Dobrý deň. Je naozaj super že existujú takéto diskusné fóra. Aspon viem že niesom sama.
Ahojte,
rad by som nasiel touto cestou ludi - bojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat a spolocne bojovat proti socialnej fobii. Mam celkom jasnu predstavu, ake temy a aktivity by sme preberali, to vsak az casom. Na zaciatok by sme sa spoznali a dohodli aky smerom a tempom by sme sa snazili napredovat a vzajomne sa motivovat.
Ak ta uz nebavi sediet doma a utapat sa v strachu zo socialnej stranky zivota, naber posledne zvysky odvahy a sebazaprenia, a napis mi prosim na mail - socfobik@azet.sk
Budem sa tesit na Vase maily
Ahoj reagujeme na tvoj prispevok ohladne socfobii chcel by som sa dozvediet viac ak mas zaujem tak sa ozvi
Dobrý deň, podobný problém riešim so svojou dcérou, najskôr to u nej bolo len klasické hanbenie, mala problém si obliecť určité veci, lebo si myslela, že je silnejšia a bude v tom zle vyzerať a pod. Nakoľko má 13 rokov, tak som to prikladala k pubertálnemu obdobiu a verila som, že ju to časom prejde.
Raz v škole na vyučovaní, si ju učitelka pekne vychutnala pri tabuli,zosmiešnila a zdeptala ju pred celou triedou. Od vtedy sa jej stav začal viacej zhoršovať. Začala sa viacej do seba uzatvárať, nemá vôbec kamarátky, sebavedomie úplne na nule.S manželom sme už s jej stavu zúfalí, strašne nás to ako rodičov bolí a hlavne to nás trápi, že jej nevieme v tom pomôcť.
Bavili sme sa aj so školskou psychologickou čo s tým, vedela by jej pomôcť, len dcéra o tom nechce ani počuť. Snažili sme sa jej vysvetliť, že to čo prežíva ju velmi brzdí v živote, že je to fóbia ako ostatné a dá sa to liečiť. Má problém ísť k psychológovi, neviem ako jej to mám ešte vysvetliť, aby začala spolupracovať. Viem, že ak je niečo na silu, tak to nemá zmysel, viem, že musí ona sama chcieť. Viete mi prosím niekto pomôcť čo s tým, lebo už sme zúfalí
nebolo by dobre ju dat na nejaku inu skolu? ked sa v tejto k nej tak zle spravaju??
V škole je to už v poriadku, učitelka , ktorá si na nej zgustla dostala výpoved, už tam nie je, ale bohužial následky to zanechalo
Veď to je jasné, že na psychike to ostane
…hm, tak to je super, že ju hneď vyhodili…to by som nepovedal, že tak rýchlo dostane padáka…
Ahojte, rada by som zas otovorila túto tému. Možno sa tu ešte nájde niekto kto trpí SF.
Nejde o mňa ale mám 19 ročného syna, ktorý tým dosť trpí. Ja som už v koncoch, skúsili sme psychologičku a niekoľko sme ich vyskúšali za tie roky, skúsili sme on-brian metódu - toto bolo priam des, len vyhodené peniaze a už mi ostáva asi len psychiater. Akože syn s tým nemá problém sám povedal, že skúsi aj lieky , len nech sa z toho dostane, dosť o ho to ubíja a najhoršie je, že okolie - či už aj rodina či v škole tento problém nevie pochopiť. Fakt kto to neprežíva či neprežil, tomu to budete ťažko vysvetľovať. Možno mu tu nájdem nejakú radu prípadne možno aj nejakého kamoša s ktorým si bude môcť popísať o tomto probléme.