Čaute. Aj ja mám SF. Asi každý opisuje ako sprievodný jav červenanie sa. Mne sa to chvalabohu vyhýba, resp. stalo sa mi to naozaj iba výnimočne. Ale veci ako nepríjemné pohľady, neschopnosť vybavovať veci na úradoch, atď., to dôverne poznám. Hlavne mi robia problém nové miesta, kde som predtým nebola. Ak idem s niekým je to ok, ale ak sama, tak sa mi trasú kolená a oblieva ma pot. Možno niekoho poteším, ale vekom sa to zlepšuje. V 18-tich by som nezvládla to, čo teraz už áno.
A to bez liečby. Myslím, že “tréning” zaberá. Treba sa raz premôcť a na druhý krát to už ide fakt ľahšie. No ostáva mi dodnes záhadou, mala som donedávna psa, už skoro 9 roč., no a rovnako od mala s asociálnym správaním voči cudzím ľuďom a veciam. No bola to SF “ukážková”. Psov brala v pohode. Mala to mojím príkladom alebo to bola zhoda náhod? Proste SF sa poznajú. 
Dobrý deň, ja mám tiež problém v styku s inými ľuďmi, musím sa dlhšie odhodlávať, kým vojdem do nejakej miestnosti, aby som zvládla pohľady, vadí mi keď sa na mňa niekto pozerá keď jem, po ulici idem tak, aby sa mi nikto neprihovoril. Naučila som sa s tým pomaly žiť, už mám 48r. , ale na druhej strane som nešťastná, že neviem sa skontaktovať s ľuďmi, neviem zapadnúť do kolektívu, potom vyzerám tak divne. 3roky užívam antidepresíva, ale tento problém mi to nevyriešilo.
Ahoj Zuzana. Nikdy som nebrala antidepresíva, preto netuším aký majú účinok, ale laicky, no z vlastnej skúsenosti, si myslím, že nič nezaberá tak, ako odhodlanie a pevná vôľa niečo zmeniť. Musíš si hlavne upevniť svoje ego a povedať si, že aj Ty si niekto a nie sivá myška, ktorá zalezie do kúta. Buď proste “obyčajná”, taká ako ostatní a ver, že ľudia Ťa pre obyčajnosť neodsúdia. Skôr preto, že sa budeš správať zvláštne a podvedome hrbiť ramená. Od introvertného správania k extrovertnému je riadne ďaleko, ale k “obyčajnosti” možno len krôčik. Dalia
Zuzana, v BA ponukam aj skupinu pre SF, a aj pre ine problemy po osobnom dohovore, ale zatial sa nikto z vas konkretne nehlasil. Mimo Ba - Zapadne max. stredne Slovensko. Skupina moze zacat pracovat pri pocte 8-10 clenov. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Myslím, že je to dobrý nápad, stretávať sa. Myslím, že aj keď je okolo nás veľa ľudí, viacerí z nás sa cítia sami, nedokážu prekonať svoju ostýchavosť, niektorí už možno rezignovali, tak ako ja, keďže za tie roky som sa nedokázala zmeniť a tak chodím väčšinou všade sama. Rada športujem - bicykel, korčule, turistikujem, ale bývam v BB a tu neviem o žiadnej skupine. Ak vieš, poraď.
V BB je Gestat institut, ktori vedu Velicki, psychoterapeuti, najdete to na nete. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut
Pani Svihranova, mate pravdu, aj mne pani psychiatricka povedala, ze bude dobre, ak pojdem aj k psychologovi, co aj urcite urobim. Ja som zas taky typ, ze ked sa do toho dam, tak budem bojovat, az kym ten problem nevyriesim. Povedala, ze ma nauci postupy, ako ovladat a zvladat situacie. Tak sa tam velmi tesim. Zatial beriem ten Citalopram a mne to zatial pomaha. S pozdravom.
Ahojte. Mam 21 rokov a tiez mam socialnu fobiu. Co sa pamatam, tak ako dieta som bol velmi zivy a nemal som problem sa predvadzat pred ludmi. Potom prisla skola a tam to zacalo. Casto sa mi stalo, ze ked som nieco povedal nahlas v triede - napriklad sa nieco opytal, alebo odpovedal - tak sa vsetci smiali. No a tak som si vybudoval strach povedat nieco medzi ludmi. Ak som v skupinke 4-5 a viac ludi, som neustale ticho, aj keby som vedel ako sa zapojit do debaty. Nieco mi brani to povedat nahlas. Mne ta fobia az taky problem nerobi, len som smutny z toho, ze si nedokazem najst dievca. Moji rovesnici uz maju niekolko vztahov za sebou, zacinavaju sa vydavat a ja nic. Som stale na zaciatku. Ale aspon ked som mal tolko casu, prisiel som na to ako sa toho zbavit - preprogramovanim podvedomia. Ako sa lisi clovek s fobiou od cloveka, ktory ju nema? Zrejme strachom zakodovanym v podvedomi. No a kedze sme ten strach tam sami vlozili, tak ho vieme aj sami zmenit, alebo odstranit. Da sa to hypnozou, alebo autosugesciou. Neberte to ako fakt, iba ako moju teoriu.
Peto nic sa neboj, da sa to riesit, ja som bol u psychiatricky, dala mi lieky, ktore uzivam a chdim na terapie k psychologicke a vysledok super. - apropo ja som mal tiez podobne problemy ako ty, ale netreba sa bat a ist k odbornikom. Drzim ti palce.
Dobrý deň, už dlhšie mám problém komunikovať s ľuďmi. Najhoršie je to v škole. Celý deň sedím na mieste, nič nepoviem. Keď mám náhodou niečo povedať, roztrasiem sa, začnem sa potiť a sčervenám. Rovnako mávam vždy ráno pred školou a počas školy problémy so stiahnutým žalúdkom a nedokážem v triede jesť. A nie je to len v škole. Keď náhodou prechádzam okolo väčšej skupinky ľudí na ulici, mám pocit akoby sa na mňa dívali a hovorili si o mne. Smiali sa mi. Vtedy sa mi rýchlo rozbúši srdce. Tieto problémy mám od malička. Už ako malý chlapec som nešiel na ihrisko plné detí. Doteraz som to ako tak zvládal, no v poslednom čase sa takýmto situáciam začínam vyhýbať, niekedy nejdem do školy. Zhoršil sa mi preto prospech. Rovnaké problémy mám, keď mám stáť v autobuse, alebo v autobuse telefonovať. Rovnako nedokážem telefonovať ani na ulici. Mám pocit že ma niekto počúva. rovnako, keď robím nejakú manuálnu prácu a díva sa na mňa skupina ľudí, strašne sa potím a trasú sa mi ruky. Nedokážem si skoro nič vybaviť sám a k doktorom tiež chodím len s rodičmi. Keď je pri mne nejaká blízka osoba, cítim sa lepšie. Problém s komunikáciou mám dokonca aj s niektroými príslušníkmi rodiny. Napr. strýko, teta, dedko… Rovnako nemám kamarátov, lebo vôbec nechodím von. Pobyt vonku mám jedine tak vtedy, keď idem ráno do školy a poobede zo školy. Cez víkend som dokonca odmietol ísť do reštaurácie plnej ľudí. Keď som ležal v nemocnici, kvôli vyberaniu mandlí, ležali so mnou na izbe 4 ľudia. Oni sa medzi sebou normálne bavili, len ja som nepovedal ani slovo. Nedokážem to. Preto sa tomu aj smiali a považovali ma za čudáka. Cítil som sa strašne. Chcel by som to nejak zmeniť. Hlavne kvôli škole. Kedže školu potrebujem. Ďalej, kvôli vzťahu. v budúcnosti by som chcel mať partnerku a deti. Lenže vôbec neprichádzam do kontaktu so žiadnym dievčaťom. Jedine cez internet, nikdy som sa neodhodlal na osobné stretnutia. Niesom odhodlaný navštíviť psychológa, lebo neviem ako to povedať rodičom. Oni ma podozrievajú, že sa škole vyhýbam preto, lebo sa mi nechce učiť. Čo ale nie je pravda. Viem že moje správanie nie je normálne, no nedokážem ho sám zmeniť. Ďakujem za pomoc a rady.
Ahoj, ja som mal to isté do 15. rokov, potom som išiel na internát a tam sa to zlomilo, nakoniec sa zo mňa stal zhovorčivý človek, pred tým som bol hanblivka, aj s tou skupinkou ľudí to bolo to isté, skús navštíviť psychológa alebo metódu takú, že jednoducho sa prihlás na nejaký krúžok, kde ťa nikto nepozná a tam sa daj do rečí s ľuďmi, ktorí toto o tebe neviedia, s nimi sa nauč fungovať a potom ti to už bude jendo.
Lukas, ak mas zaujema a si z BA a okolia, navstivim po dohdode s tebou tvojich rodicov u vas doma, aby sa mohli splnat tvoje zelania a navsteva psychologa liecba socialnej fobie. Alebo je niekto v rodine, kto by to mohol stebou povedat rodicom? / surodenec, bratranec a pod… babka, dedko? / Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, mám 23 rokov a tiež trpím sociálnou fóbiou. Prvé príznaky začali už na strednej škole, tie však po začlenení do kolektívu SŠ viacmenej opadli. Bohužiaľ, na vysokej škole sa obnovili a začali sa objavovať stále ďalšie príznaky, najmä keď som viackrát menil školu, spolužiakov, spolubývajúcich a podobne. Tento rok som opäť v novom VŠ prostredí a zhoršuje sa to. Neviem komunikovať medzi novými spolužiakmi, neviem im pozerať do očí, v škole sa veľmi bojím, že poviem niečo hlúpe a ak sa tak stane, chytá ma hrozná panika. Naopak, zvládam formálne rozhovory, či rozhovory z očí do očí a v spoločností kamošov, ktorých poznám dlho, som zas zhovorčivý a obľúbený a zrejme asi ani nepoznajú moje problémy. No stačí, že do spoločnosti prídu noví ľudia a ja som ticho. Tiež sa bojím oslovovať dievčatá, väčšinu ženských známostí som nadobudol na internete. Každodenne dávam veľa do boja s týmto problémom, no nezvládam to, tak ako by som chcel a potreboval. Preto by som veľmi rád poprosil o pomoc odborníka, či človeka, ktorý má podobné problémy, ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň, volám sa Zuzana. Ja by som sa chcela spýtať na poskytovanie Vašich služieb. Aký máte cenník - teda či sa platí za bežné sedenie? Mám pocit, že potrebujem odbornú pomoc a to nie len ja ale aj moja kamarátka. Chcela by som sa začať liečiť teda ak sa to dá. Mám pocit, že odbornú pomoc potrebujem skôr no nejak som nenašla odvahu. Môj problém spočíva v tom, že sa príšerne bojím vystupovať pred ľuďmi, teda aj pred malou skupinkou ľudí a taktiež mám strach niekedy aj z banálnych situácii, napr. keď mám len čítať v triede niejaký článok, strašne sa začnem klepať triasť a potia sa mi ruky, mám pocit, že odpadnem, ďalej s týmto problémom už nechcem žiť a keďže ma na rok čakajú maturity, tak by bolo načase začať to riešiť. Tak to bol teda môj problém. Moja kamarátka má iný problém, dalo by sa povedať, že ide o chorobnú posadnutosť - závislosť k určítému človekovi - chlapovi, trvá to už veľa rokov (asi 10) a stále sa toho nevie vzdať, no viac o jej probléme Vám povie asi ona. Chceli by sme sa obidve začať liečiť, zaujímalo by ma, ako to chodí, či sa treba objednať a koľko sa platí a či treba výmenný lístok od obvodného lekára? Dovidenia a dúfam, že mi odpíšete čo najskôr ako sa bude dať.
Zuzana, vas problem je iny ako vasej priatelky. Ak mate zaujem vyhladajte bud psychologa, alebo psychoterapeuta vo vasom meste - v okoli. Mate pravdu, suhlasim s tym, ze je rozumne zacat s liecbou. Najdete kolegov na internete, alebo na stranke slovenskej komory psychologov, alebo slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti. Niektori kolegovia pisu na svojich www strankach aj svoj cennik alebo ine potrebne informacie. U kolegov aj u mna sa objednava vopred telefonicky a ostatne potrebne sa dohodne na prvom stretnuti: forma spoluprace, ciel, cena, castost stretnuti a pod. K sukromnym psychologom netreba doporucenie a ku klinickym psychologom neviem presne - ti pracuju niektori aj na poistovnu, ostatni sukromní psychologovia na priamu platbu. Cena sa dojednava dohodou a osobne s kazdym klientom. www.psychoterapeut.zzz.sk, Rita Svihranova.
Rado, precitajte si prispevok pre Zuzanu a najdete v nom potrebne informacie na vyhladanie odbornej pomoci. Co sa tyka skupinovych stretnuti pre klientov so socialnou fobiou, je potrebne, aby bolo viacero zaujemcov, minimalne 6-8. V uvode by bolo vhodne zacat aj individualnymi sedeniami. Kontak Slovenska komora psychologov, slovenska psychoterapeuticka spolocnost, internet - hesla: psycholog, alebo klinicky psycholog, psychoterapeut, poradensky psycholog a pod. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Ako to je, ked som student a o psychologicku pomoc poprosim obvodneho, cize predpise mi psychologa / psychoterapeuta? Musim vsetko cvakat sam, alebo nieco za mna zaplati stat? Je tam asi rozdiel medzi sukromnymi a verejnymi psychologmi, alebo nie?
Juraj, ku klinickemu psychologovi alebo k psychoteerapeutovi, ktori pracuju na poistovnu / isty pocet sedeni / mozete ist bez doporucenia obvodneho lekara. Maju myslim obmedzeny pocet sedeni, to si zistite osobne, ak si konkretneho kolegu vyberiete. Ostatni pracujuci sukromne, s tymi sa na cene dohdodnete tiez osobne na prvom sedeni. Doporucenie bolo a neviem, ci je este potrebne k psychiatrovi-lekarovi. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, myslím si, že trpím SF, lebo keď mám ísť sa niekde najesť alebo som medzi ľudmi, tak sa mi trasú ruky a už sa mi začala triasť aj hlava, je to veľmi nepríjemné. Práve kvôli tomu mám strach medzi ľudmi jesť, piť lebo sa bojím, že si všimnú, že sa mi trasú ruky a aj hlava. Myslím si, že mám pri tom veľký stres a takto začína reagovať moje telo a ja mám potom strach ísť medzi ľudí aby si to nevšimli. Už neviem čo mám robiť, chcem žiť normálne ako pred tým, prosím poradte mi, čo mám robiť a kde mám hľadať pomoc aby som sa z toho dostala. Aby som nemala 35 rokov a aby som sa netriasla celá. Prosím pomôžte mi. Ďakujem pekne.
Poradim ti nieco. Precitaj si nejaku knihu od Louise L. Hay. Svoje negativne myslienky zmen na pozitivne. Snaz sa pred zrkadlom opakovat tieto pozitivne myslienky: Cakaju ma len dobre zazitky, vsetko, co sa deje, je pre moje najvacsie dobro, doverujem zivotu, ze sa o mna s laskou postara, zivot ma miluje a vsetky moje potreby sa vzdy naplnia. A ver si, ze to dokazes.