Uf, to som nevedela, ze existuju taketo fora. Vdaka, urcite sa na ne pozrieme.
Chcela by som trochu korigovať veľmi sebaisté prehlásania tu diskutujúceho “Aspika”. Nie je všetko také čiernobiele ako uvádza. Ktovie ako to je s jeho diagnostikou, či si ju urobil sám, alebo to určil nejaký ozajstný odborník. Lebo Aspergerov syndróm je veľmi vážna diagnóza, ktorá má dokonca svoje číslo a patrí medzi psychiatrické diagnózy z autistického spektra. Niekedy je pomenovávaná aj termínom vysokofunkčný autizmus. Pravdou však je, že žiadnymi liekmi sa vyliečiť nedá, lieky totiž na to neexistujú. Keďže ide o pervazívnu vývinovú poruchu, ktorá je obyčajne spojená s ľahkou mozgovou dysfunkciou ako napr. poruchy učenia, písania, čítania …, prípadne s rôznymi fóbiami, veľmi ťažko si takto postihnutý človek môže pomôcť sám. Našťastie sú už dostupné informácie o tomto vážnom postihu aj u nás (aj vďaka internetu) a aj detskí lekári a učitelia ho začínajú brať na vedomie, len škoda že deti ktoré teraz dospievajú doplácajú na to, že v ich útom veku sa nebolo možné dopátrať informácií, prečo sú takí akí sú a čo s tým, napriek tomu, že rodičia sa ich snažili od svojich lekárov, prípadne ďalších odborníkov získať.
Neviem ako je dobra/ucinna tato skola, ale co som si precital na titulke na mna posobi dost odpudzujuco. Aspika by som tam neposlal.
dobry den , prave som docitala vasu knihu : chlapec, ktory mysli v obrazoch a vyjadruje sa kresbou. je velmi putavo napisana. mam 2 synov a mladsi je autista. obdivujem, ze zvladate 3 deti. silvia z kosic
Mam syna s AS som zo Zvolena rada by som nasla vo Zvolene niekoho skym sa mozem porospravat na tuto temu .
Ospravedlnujem sa ak moje prispevky vyzerali cierno-bielo. Napisal som, ze aspik musi chciet prijat pomoc, cim som reagoval na jeden starsi prispevok, v ktorom mlada zena vyhlasila: “by som mu chcela pomôcť sa z toho dostať”.
Ludi ktori chcu pomoct je dost a aspici nie vzdy o tu pomoc stoja. Niektore popularne “kury” hranicia zo sarlatanstvom (chelacia) a narobia viac skody ako uzitku.
Mate pravdu, aspici aj autisti casto mavaju velmi vazne problemy ale sa musim ohradit voci cisto negativnemu zobrazovaniu autistov a aspikov. Maju slabe stranky aj silne. Niekore slabe stranky su kulturne determinovane, vecou pohladu. Z pohladu aspika nie su v poriadku neurotypicki ludia.
Dovolte vyjadrit moj nazor k Vasim 2 pohladom na AS.
Pani Marta sa v podstate vyjadrila ucebnicovo, vlastne definovala AS tak, ako je v literature o nom pisane. Ale trochu som sa zlakla slov, ze je to “velmi vazna diagnoza”.
Verim, ze existuju vaznejsie psychiatricke diagnozy, nez AS, nazyvany aj “socialna dislexia”.
Naozaj nie je namieste negativne zobrazovanie autistov a aspergerov, s ktorym sa stretol Aspik. Ale nazor, ze z pohladu aspika “nie su v poriadku neurotyicki ludia” by som korigovala tak, ze aspik ich “tazko cita”, nerozumie ich neverbalnym prejavom a tym su pre neho nezrozumitelni a zloziti.
Ale silnou strankou aspergera je napr. zmysel pre pravdovravnost, cestnost, vernost.
Nedavno som na nete objavila zahranicne fora a nestacim sa cudovat, ich urovni, prepracovanosti, poctu clenov. Mám dojem, ze v zapadnom vyspelom svete je snad kazdy druhy clovek asperger.
mám presne tento istý problém ako vy- mám tiež 11 ročného syna Adama a má AS,ak by ste sa chcela porozprávať tak sa ozvite
Asi pre každého je jeho problém, alebo problém jeho najbližších vážny, hlavne keď sa spája s poznaním, že jemu blízky človek, vysoko pravdepodobne nebude schopný viesť samostatný život.Čo samozrejme nie je prípad každého aspergera. Každý takto postihnutý jedinec má ďalšie vlastné špecifiká. Nezriedka sú výnimočné schopnosti vzápätí “kompenzované” takými, pekne povedané, zvláštnosťami že až. U každého je to okrem základných spoločných rysov, charakteristických pre túto diagnózu, iné. Mám 20 ročného syna, za sebou jednu kalváriu, kým sme sa k diagnóze dopracovali a pred sebou druhú, keďže v jeho prípade nie je vôbec jednoduché nájsť mu miesto na trhu práce ( juh stredoslovenského kraja, má ukončené stredoškolské vzdelanie) a zabezpečiť mu nejaké istoty na čas, keď tu raz my rodičia už nebudeme. Malý dôchodok, ktorý mu priznali spolu so statusom občana so ZP, nie je žiadnym východiskom, a už vôbec nie, perspektíva života stráveného doma, medzi štyrmi stenami. Možností z hľadiska legislatívy na uplatnenie postihnutých ľudí je celkom dosť, (v tom mám prehľad), len všetko je viac menej v teoretickej rovine, darmo je to na papieri pekne popísané, keď trh práce, spoločnosť, odborná starostlivosť je v tomto štáte na takej úrovni, na akej je. Len diagnostika v našom prípade trvala cca 15 rokov. Stále sme počúvali, že zo svojich “zvláštností” vyrastie, neskôr už ani to. V každom prípade ďakujem za každú reakciu, názor, vďaka bohu za internet…
Aspik tazko cita neurotypickych ludi, to je fakt, ale neplati to aj naopak? Nezda sa mi, ze by neurotypicki ludia vo vseobecnosti rozumeli aspikom.
Trosku vazneho humoru: http://isnt.autistics.org/
To je skvelé, ako sa to tu rozbehlo. Na túto - mnou založenú tému - som už zabudla, keďže sa dlho nikto neozval. S dcérou som už bola na vyšetrení v Andreasi v Bratislave, kde potvrdili moje podozrenie na AS. Ak si niekto z rodičov chce písať, resp. hľadáte kontakt pre svoje dieťa na písanie, ozvite sa mi priamo na mail. Dcéra má 22 rokov, študuje na VŠ, sme z BB.
Katie, nepísala som ti ešte?už často túto tému nenavštevujem, lebo u môjho syna problémy pekne ustúpili a s pomocou psychologov zvládame každodenné prekážky fantasticky, hlavne, sme mu začali rozumieť.Náš chlapec vyrástol na zodpovedného, slušného a šikovného človeka,má teraz 14 rokov,ale sem-tam sa AS ozve, samozrejme, hlavne v škole.My sme chodili k mudr.Rosenbergerovej v novej nemocnici v Košiciach v detskej psych.nemocnici.a veľmi nám omohla špec.pedag.pani Uchnárová, má autistické centrum v Myslave, volá sa Rubikon.Má aj na nete stránku.Držím palce.
Suhlasim, ze im nerozumeju, lebo nevedia o co ide. Poznatky o tejto diagnoze su u nas u odbornikov v plienkach, u laikov ani nehovorim…
Okolie takychto ludi poklada za cudakov, od ktorych sa odtahuje, boci.
Ja to chapem tak, ze vacsina obvykle diktuje pravidla. Ak by vacsina ludi bola aspergermi, boli by neurotypicky ludia cudakmi. Aj dnesny svet je prevrateny. Velmi vystizne to vyjadril Max Kasparu, cesky psychiater, ktory na tuto dobu, moralku naroda povedal: Patologia sa stava normou a norma patologiou. Podla mna - svata, smutna pravda…
Zaujimalo by ma, co sa u Vas za tie dva roky udialo. Z Vasho listu vyznieva urcita radost, spokojnost. Ako teda zvladate zivot s dcerou a jej diagnozou?
Majka,
radosť a spokojnosť možno vyznieva len z toho, že sa tu konečne rozbehla diskusia o AS :-), ale žiť s dospelým AS nie je vôbec jednoduché. Pomaly sa blíži čas, keď ukončí VŠ a mala by sa zaradiť do normálneho života. To je to, čo mi nedá spávať. Ak chcete, ozvite sa mi priamo na mail, môžeme sa konkrétnejšie porozprávať.
Akurát práve v prípade ľudí autistického spektra, konkrétne mnohých ľudí s AS či HFA platí, že nie všetko, čo je iné /ako väčšina/ je zároveň patologické. Ono skôr mnohé z toho, čo je primárne “iba” iné, sa stáva patologickým pre nepochopenie okolím, nevhodným prístupom. Pre oblasť morálky s MK súhlasím …
Aspergerov syndróm je v prvom rade odlišnosť, ktorá sa nemusí /navonok/ javiť ako vážny problém, aj preto je priemerný vek diagnostiky AS 11 rokov, a teda mnohí sú diagnostikovaní v puberte alebo až v dospelosti (hoci AS boli už ako deti, nik to nevidel, resp. niektorí nanajvýš dostali rôzne “kvazidg.” ako LMD či na pár rokov ADHD, ADD a pod.). Pre človeka s AS a jeho okolie sa situácia komplikuje, ak sa k AS pridáva nejaká ďalšia diagnóza, resp. ak je AS kombinované s komplikovanou osobnosťou, často sú problematické skôr aktívne typy, než pasívne, uzavretejšie /tieto však netrpia o nič menej/. Problémom je, že diagnostikujú sa následne skôr “navonok problémové” typy, a vzniká takto navyše CHYBNÝ dojem, že určité prejavy /napr. agresivita/, sú prejavom AS.
Lieky na AS neexistujú, pretože AS nie je choroba. A žiaľ, na Slovensku doposiaľ dostávajú dg. AS /najmä v predškolskom a mladšom školskom veku/ deti, ktorí sú skôr bližšie k autizmu, zatiaľčo mnoho detí s AS dlho prežíva /a trpí/ bez diagnostiky, či aspoň identifikácie. O problematike diagnostiky AS u dievčat ani nehovorím - to je u nás zatiaľ úplne neprebádaná oblasť. A áno, je mi veľmi ľúto skôr narodených ľudí autistického spektra a ich blízkych, ale aj teraz sa stále mnohým deťom autistického spektra, najmä vysokofunkčnej časti, nedostáva dg., a teda ani pomoci a pochopenia, ktoré potrebujú. Keby sme mali my, neurotypickí viac empatie, mnohé deti by nepotrebovali dg. AS na to, aby sa im dostalo pochopenia. Ale ako to dobre vystihol “Aspik”, väčšina NT ľudí neprejavuje viac empatie ako autisti, aj keď ako NT máme pre empatiu mnohonásobne vyšší potenciál.
“Z pohladu aspika nie su v poriadku neurotypicki ludia.”
Aby som to trochu posunula z čierno-bielej na farebnejšiu, upresnila by som to tak, že ľudia, ktorí “nie sú vporiadku”, sú prítomní v AS ako aj v NT populácii (tendencie niektorých skupín na AS fórach v zahraničí smerom k “vyššej evolučnej skupine” majú svoje vážne trhliny …)
“Nie v poriadku” sú tam aj tam, akurát od tých, ktorým sa dostalo sociálnej intuície, by som očakávala viac.
A ešte k tej pomoci … nie je pomoc ako pomoc. Pomoc je to, čo druhému /tu autíkovi či aspíkovi/ skutočne pomáha, nie to, čo “pomáhajúci” robí, aby dosiahol niečo, čo chce vlastne iba on sám (chelatácie a pod.), pričom často chce vlastne pomôcť hlavne sám sebe.
Dobry den, ja mam 18-rocneho syna s Aspergerovym syndromom. Ak budete mat zaujem, mozeme si vymienat nazory, resp.skusenosti s tymto nie vzdy lahkym udelom nasich deti.
Zuzana
Dobry den, Zuzka,
rada si s Vami vymenim skusenosti s touto diagnozou u Vasho syna. Odkial ste a odkedy viete o tom, ze syn ma AS?
Ak mi napisete mailovu adresu, mozeme komunikovat aj mailom.