Peter, napadlo ma, ci nahodou vas syn v tom to zivotnom období nepotrebuje vas o nieco viac ako doteraz, napr. byt vo vasej starostlivosti? A svojimi utekmi len upozornuje na nieco, s cim nie je spokojny? Je to len jedna z mnohych hypotez, s ktorou mozete pracovat s kolegami, neberte, ze to tak je, pretoze ja vasho syna nepoznam. Len deti casto upozornuju krajnymi sposobmi, ak ich dolezte blizke osoby nepocuju. Neviem do akej miery je schopna pocut potreby syna vasa byvala manzelka. Preto doporucujem spolupracu v trojici a aj rodinne sedenia okrem individualnych s vasim synom. Neviem ci uz je schvaleny, ale bol v priprave zakon, ktory mal umoznit striedanie deti u oboch rodicov. Keby ste boli 11 rocny v synovej situacii, po com by ste asi tuzili? Syn je v obdobi puberty, asi na zaciatku? A vtedy si riesia deti rozne vztahove veci vo svojom vnutri aj napr. vzdalovanie sa od mamy hovorim napr, prosim berte to len ako pomocku, nie ze je to urcite tak. Ja sa nemozem sa vyjadrovat v nicom s istotou, pretoze expertom na svoj zivot je vas syn, bolo by dobre, ak sa vam ho spolu s byvalou manzelkou podarilo pocuvat a umoznit mu aj realizovat dolezite potreby. Napriek vasmu pravidelnemu kontaktu ste mu mozno, ako otec aj tak chybali. Drzim vam palce v empatickom pocuvani vasho syna. Psychologicka Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Detský psychológ
Pani doktorka, presne čo mi radíte som teraz cca. dva týždne dozadu urobil - podal som na súd žiadosť o striedavú starostlivosť s tým, že po týžni by som sa striedal v jeho výchove s matkou. Včera som sa bol pre syna v byte matky, nakoľko mi to umžnila, aby som do bytu vstúpil a zhrozil som sa z toho, že môj syn bol predomnou skrytý v skrini! To už je aj na mňa silná káva a dosť dlho mi trvalo, než som sa z toho spamätal - predpokladám, že takáto reakcia už nesvedčí o zlom “období” voči mne ako tvrdí matka, ale že to je už veľký signál, že dieťa nie je po psychickej stránke v poriadku - mám podozrenie na to, že mu niekto z rodiny mojej manželky o mne povedal niečo zlé a nepravdivé a toto je reakcia. Dúfam, že skúsený doktor psychológ to zistí. Ešte raz veľká vďaka. PETER
Na základe pár riadkov od Petra odporúčate pre jeho syna žiadať na súde striedavú rodičovskú starostlivosť? Ufff, tak to je na mňa silná káva!
Pre" sokovanu", neprecitali ste si dokladne moj prispevok. Doporucila som spolupracu v trojici s kolegami, ktori s chlapcom pracovali a ostatne som vyjadrovala zamerne len hypoteticky LEN ako uvahu,. nakolko dieta nepoznam… Ako sama vidite, Peter ziadal na sud o striedavu starostlivost 2 tyzdne dozadu, este pred mojim prispevkom. A myslim si, ze otcovia naozaj maju narok na rovnaku strastlivost, najma ak to nie je male dieta a otec nie je tyran. O tom predsa rozhoduje sud, sudny znalec. Dieta potrebuje aj vzor otca a aj iny ako len " navstevny vztah" ale potrebuje aj zit s nim. Inak vyrasta generacia" bez otcov" a to ma nemale psychicke dosledky pre deti a aj pre deti, do buducna, raz sa stanu rodicmi. o tych sa nebudem zmienovat. Mozete so mnou nesuhlasit a ja mam pravo na svoj nazor a mnohe skusensoti s rodinami po rozvodoch a dosledkami pre otcov, matky aj deti. Cele desatsrocia boli niektori otcovia ukracovani a boli im casto znemoznene aj prazdniny s detmi, pretoze niektore matky pouzivali deti ako svoj majetok a prostrednictvom deti sa byvalemu partnerovi pomstili. Ja som prekvapena, ako lahko ste ma zaradili medzi “pseudopsychologov” vas postoj ma daleko ok demokratickeho principu a slobody nazorov kohokolvek. Aj tak v konecnom dosledku klient je ten, ktory vie, co od odbornika potrebuje a rozhodnurtie je vzdy na nom, nie na psychologovi. A zakon o striedavej starostlivosti som nevymyslela ja, ale si ho vyziadala prax a porozvodove dosledky najcastejsie pre deti. Rita Svihranova
Dobrý deň, touto cestou by som poprosila o radu. Asi 3/4 roka chodí k nám na víkendy priateľov syn, ktorý má 11 rokov. Ja mám 9 ročnú dcéru. Nie vždy sa mi jeho správanie alebo konanie páči (spôsob stolovania, hygienické návyky, stravovacie návyky a pod. ) Je vhodné, aby som do výchovy počas víkendu zasiahla, alebo to mám nechať na priateľovi - jeho otcovi, ktorý toto rieši málokedy s pravdepodobnosťou toho, aby nebol “zlý otec”, ktorý len napomína syna? Ďakujem
Paní šokovaná, anonymná, dajte si odpich. Starajte sa do svojich problémov, ja vďaka takýmto cenným príspevkom aspoň viem, že niečo také existuje, a naučte sa poriadne čítať.
Rebeka, o zasahoch do vychovy syna vasho priatela, alebo do vychovy vasej dcery vasim priatelom by bolo navhodnejsie sa spolu dohodnut a mat jasne stanovene pravidla. Mozno budet dohodu tvorit spolu dlhsie, aby ste s nou obaja naozaj suhlasili, potom vsak prinesie svoje ovocie a jasnost kompetencii vo vychove deti. Nakolko o chvilu budu deti v puberte jasne pravidla a hranice vam ju mozu ulahcit. takuto dohodu je vhodne mat, ak sa podari aj v manzelstvach a ak ide o deti z rôznych vztahov o to viac. Dohodu mozete tvorit vy dvaja alebo za podpory odbornikov. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, aj ja sa chcem zdôveriť touto cestou. Môj syn mal v sept. 18 r. V 16 a pol r. dal odklad v škole (súkromná časnícka, hotelová, 3 a polr.) kvôli tomu, že chcel pracovať a mať svoje peniaze. Po čase som súhlasila, pretože som nechcela ho na silu nútiť k štúdiu pokiaľ chce pracovať a dať si odklad, nech si vyskúša a presvedčí sa a baviac do školy nechodil ani na prax, tak som si povedala, že by to možno bolo lepšie a bude zodpovednejší. Tak sa to dostalo až tam, že v prácach, kde chodil stále vymýšľal, že tam nie je dobre, že mu nedajú výplatu a že si nájde iné miesto atď., stále výhovorky. Keď mal 17 a pol, nechala som ho doma s tým, že musím odcestovať do zahraničia za prácou. Mal zabezpečenú prácu u pána, ktorý mu dával stravu 2x denne a 300 eur mesačne, takže v podstate mal len za povinnosť ráno isť do práce a večer mal byt pre seba. V byte mal k dispo. všetko aj telef. a ani tak mu nebolo dobre, klamal že mu nedá peniaze a pritom som zistila, že pán mu dával zálohy, ktoré stačil stroviť a robil si žúrky v byte i keď som ho žiadala, nech do bytu nevodí nikoho, pre prípad, že sa niečo stane a že musí dodržať na čom sa dohodneme. Proste stále bol nespokojný so všetkým a každý bol zlý len on dobrý. Pár dní po dovŕšení 18-ho roku som mu našla prácu s ubytovaním, stravou a peknou výplatou. Teraz mi píše smsky typu, čo si mi zabezpečila a ty si na vine, čo mám robiť a podobne. Ja už nechcem, aby bol doma sám, pretože pracovať musím a on je nespoľahlivý, nikde nevydrží aj keď mal zabezpečenú prácu so stravou a ubytovaním predsa odišiel. Takže keby som ho vzala späť do bytu, tak by bolo všetko ako pred tým. Už si začal na mňa aj dovolovať, zvyšovať hlas a ja ho nechcem podporovať a živiť lebo jemu nestačí 300-400 eu samému a tvrdil, že on vie aj viac utratiť ako je 10 eur na deň a s ním sa nedá, má svoje názory, čo akceptujem, ale keď je u mňa, mal by akceptovať aj moje názory. Preto chcem, aby sa naučil na svojich chybách že aj keď odíde z práce, kde má istotu, nech si nájde sám niečo iné a nech zistí, že vlastne stačí len zotrvať, nejaký čas sa snažiť, našporiť a potom sa presunúť na lepšie podľa jeho predstáv (čo mu stále radím aby vydržal, že to proste nikde nieje ružové a všade sa musí podstivo pracovať) a nie hneď, keď sa mu tam znepáči mi píše smsky, že som na vine a že je taký akého som si urobila, čo si za matka. Viete už mám toho naozaj dosť, lebo len matka vie ako sa obetuje pre dieťa aj keď to nie je stále ideálne, pretože situácie sú občas kruté a nevyberieme si. Synové smsky mi niekedy naháňajú strach. Ja cítim to, že aj keď robím čo môžem stále mu to nestačí. Teraz toho mám jednoducho, dosť pretože zo syna cítim tak trochu vydieranie a chce aby som mala pocit viny, že môžem za všetko čo prežíva. Mám ho nechať tak nech sa postará? Poradťe mi prosím. Prepáčte ak píšem skomolene ale chcela by som toho toľko napísať, že neviem čo prvé mám podotknúť a je toho toľko s čím by som sa chcela ešte poradiť a vyspovedať sa. Ďakujem vám za akúkoľvek odpoveď.
Karolina, z mojho pohladu to robite vyborne. Syn je dospely mal by sa naozaj ucit zodpovednosti. Kazdy rodic vychova deti najlepsie ako vie, a skoro vsetci robia omyly a chyby. To je realita vychovy deti. To vsak neznamena, ze by sa mali deti donekonecna spoliehat len na rodicov. Patrite z mojho pohladu medzi mensinu slovenskych matiek, ktore ucia syna, aby sa vedel o seba postarat sam, aj ked to je tazke. Co sa tyka sms-iek mozete si vymenit mobilne cislo, alebo ich jednoducho necitat, a synovi povedat, ze pokial nepochopi, ze je dospely a nebude hladat moznosti v sebe na zmenu v zivote, ze na jeho vydieranie nebudete reagovat. Mozete navstivit aj vy aj on psychologov, psychoterapeutov a hladat, co potrebujete. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý večer, mám problém s 3,5 ročnou dcérkou. Posledný mesiac sa stále v noci popiškáva, doteraz stále pekne plynule rozprávala a teraz začiatok vety alebo celú vetu aj niekoľkokrát zopakuje. S manželom som sa rozviedla pred polrokom, malá ho však pozná len z môjho rozprávania a fotiek. S terajším priateľom som už skoro 2 roky a posledný mesiac, čo spolu bývame no moju dcérku si až priveľmi berú moji rodičia a neberú na vedomie, že ja som jej matka, často podrývajú moju autoritu. Párkrát sa stalo, že oslovila mojich rodičov ako mama a oco, čo hneď moji rodičia boli takí (nie zaskočení z toho, že to povedala, ale skôr z toho, že to povedala predomnou). S terajším priateľom majú pekný vzťah, no aj tak mám pocit, že ma zo všetkého veľký chaos a vplýva to aj na jej správanie behom posledného mesiaca, prosím môžete mi poradiť, alebo odporučiť nejakú alternatívu. Ďakujem a prajem pekný večer. S pozdravom Juliana.
Juliana, hovorite o tom, ze si dcerku beru rodicia, ako keby oni rozhodovali, kedy ju budu mat na starost. Vy ste matka a davajte ju svojim rodicom tolko, kolko uznate za vhodne, pokial je to pre dieta prospesne. Neviem preco sa dcerka so svojim otcom osobne nestretava, ale fakt je, ze deti potrebuju oboch rodicov. V ich dusi je zmatok, ak to nie je mozne. Myslim si, ze by ste mali byt s dcerou tolko a dovtedy, kym sa jej stav nezlepsi. Potrebuje pocit bezpecia od rodicov, teda od vas a svojho otca, a ak ho neciti straca pocit istoty. Ak je to mozne umoznite kontakt dcerky s jej otcom, spociatku za vasej pritomnosti. Rozvod vplyva nielen na vas, ale aj na dcerku. Nerozumiem, co sa deje dcerke u vasich rodicov, mozno by bolo rozumne stretnutie vas aj vasich rodicov s odbornikom - psychologom, psychoterapeutom, aby sa nezamienalo rodicovstvo za starorodicovstvo. Pokuste sa uchopit svoju autoritu a zasahovat si nechajte od rodicov len v tej miere, ktora neskodi vam, ani vasej dcerke. Nezacala este v tomto obdobi chodit aj do materskej skolky? Nebolo prilis vela zmien v jej zivote? Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova. www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, pani doktorka. Chcela by som malú radu. Môj 7- ročný syn je prvák a máme s tým problém. V škole je veľmi nepozorný a roztržitý, pritom pri psychologických testoch mu zistili, že je nadpriemerne inteligentný. Doma prežívame horory s úlohami, typu písania a čítania, doslova ho k tomu musíme nútiť krikom, nátlakom alebo bitkou, keď všetko zlyháva. Všetko robí s odporom. Do školy chodí relatívne rád a nemá problémy s deťmi jeho veku. Ďakujem, Dagmar
Dagmar, zistite, ci syn netrpi poruchami koncentracie a poruchami ucenia, ktore byvaju aj u nadpiemerne inteligentnych deti. Precitajte si na internete o ADHD, ale je mozne, ze je problem aj uplne v inom. Kolegovia, detski psychologovia zamerani na tieto poruchy, alebo specialni pedagogovia vam syna vysetria, podla bydliska. Najdete ich pod klinickymi psychologmi, alebo pod poruchami ucenia, specialni pedagogovia a pod. na internete. Deti s poruchami ucenia byvaju zaradeni do specialnych tried, kde je menej deti. Mali by byt o tom informovane odbory skolstva aj pedagogicko-psychologicke poradne. Necakajte, lebo taketo deti potrebuju specialny pristup pri domacich ulohach a uceni a aj specialne cvicenia na rozvoj nervovej sustavy. Rita Svihranova
Dobrý deň, prvorodená dcérka má 22 mesiacov, od decembra chodí do jasličiek na pol dňa, odvtedy sa jej zhoršilo večerné zaspávanie a nočný spánok. Spí v spálni s manželom, ja som v druhej izbe s mladšou 5 mesačnou dcérkou, ktorú kojím. Budí sa často, vždy s plačom, takmer každú hodinu, a vždy je hore okolo piatej nadránom a skončí u manžela v posteli. Ráno aj po obednom spánku sa budí vždy s plačom. Manžel ju ukladá spať o ôsmej, vždy v rovnakom čase, jej postielka je prisunutá hneď pri manželskej. Toto obdobie trvá už dva mesiace. Rada by som sa už s mladšou dcérkou presťahovala do spálne, i keď ju v noci podľa potreby 1-2 x kojím, no obávam sa, že by sa dievčatá navzájom budili, a stále dúfam, že toto kritické obdobie staršej prejde. Čo by mohlo byť príčinou týchto nekľudných spánkov a ako dcérke pomôcť? Ďakujem, Klaudia
Klaudia, bolo by mozne, ze pre starsiu dcerku nastali 2 silne zmeny v kratkom case - narodenie sestricky a chodenie do jasliciek sa udialo v priebehu 5 mesiacov. Pre nu je to mozno pocit straty bezbecia, predpokladam, ze predtym spala este aj s vami v spalni a bola stredobodom vasej pozornosti. Mozno su jaslicky pre nu priskoro, najma ak sa jej narodila este sestricka. Nie kazde dieta to znasa rovnako. Vzdalovanie od rodicov by malo respektovat schopnost dcerky vzdialit sa. Mozno, ak budete spat vsetci spolu, bude spinkat pokojnejsie, vyskusajte to a uvidite, predpokladam, ze dcerke chybate vy, ako mama, ale mozem sa mylit. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Vážená pani psychologička. Dňa 6.12.2010 som sa Vám zdôverila s problémom s mojim 18 ročným synom. Napísali a poradili ste mi a ďakujem Vám. Syn prišiel po 4 mesiacoch a zjavne má zdravé názory a zdôveril sa mi, že takto žiť nechce aby sme si ubližovali a vyhýbali sme sa jeden druhému, že ho to bolí. Je rozhodnutý pracovať a budovať si svoj život poctivo a postaviť sa problémom a nástrahám priamo zoči-voči. Myslím si, že riešenie aké som volila, že mu nebudem stále odpúšťať aby sa naučil sa spoliehať sám na seba a bral život zodpovedne, naozaj pomohol. Hneď po prvom rozhovore s ním som cítila, že sa v ňom prelomila určitá zodpovednosť a mal iný postoj k veciam ktoré pred tým neriešil. Mám zo syna dobrý pocit, čo som pred tým tvrdiť nemohla, čiže naozaj treba deti trochu vytrestať i keď vás to bolí inak ho nedonútite sa spamätať. Teraz budem len dúfať, že čo tvrdí myslí vážne a úprimne čo si prajem najviac. Veď tiež tu nebudem 100 rokov ale aspoň bude pripravený sa zo životom popasovať, uživiťa ochrániť rodinu ktorú raz bude mať. Vlastne mi ide len o jedno, aby bol jeden poriadny a zodpovedný človek. Srdečná vďaka. Prajem veľa úspechov a veľa vďačných klientov. Karolína
Mila Karolina, precitala som si od vas prispevok z decembra. Tiez hladam pomoc kde sa len da. Nas syn mal v decembri uz 19 rokov. Jeho problemy zrejme trvaju dlhsie, ale doma sa zdal byt vacsinou v pohode. To, ze sa mu zhorsoval pospech v skole sme riesili len dohovaranim. Tak isto sme postupovali, ked obcas prisiel domov v nalade. Ked ale koncom roku sa nam uz nezdalo, ze je v poriadku, priznal sa, ze hral automaty a prehral vsetky peniaze, co sme mu dali z poistky. Zbystrili sme a vela sme sa s nim rozpravali. Zdalo sa, ze si dal povedat, ale po novom roku sa s nim rozisla priatelka a on bol zrazu opat na dne. Zbalil si veci, ze musi odist. Bol u starych rodicov asi 2 dni a vratil sa. Povedal, ze uz nechce zit ako minuly rok, lebo ze robil riadne prusery, ale ze chce na vsetko zabudnut a zacat znova. No vydrzalo to len mesiac. Zrazu sme sa dozvedeli, ze nechodi na prax, a jedneho dna mi volali zo skoly, ze ci vieme o tom, ze sa chce z nej odhlasit. Vtedy uz s nami nekomunikoval a byval cele dni prec. Jeden den si zobral so sebou notebook, a prisiel bez neho. Snazili sme sa s nim rozpravat, ale nechcel. Stale vravel, ze je na dne a ze ide prec. Neostavalo nam uz nic ine, len zajst za psychologom, aj ked bez neho. Ten nam povedal, ze on je dospely a nasilu ho nikam nedostaneme. Jedine riesenie, ako mu pomoct a dostat ho na psychiatricke vysetrenie je, ze ak by nahodou prisiel znovu opity a ohrozoval seba alebo inych, tak zavolat zachranku. A to sa aj stalo. Prisiel domov s rozbitou rukou. Neviete si predstavit, co sme s manzelom prezivali, ked sme tu sanitku volali. Momentalne je na psychiatrii a vsetko si uvedomuje. Mne je velmi tazko, ale teraz viem, ze sme urobili dobre. On sa ale stale pyta domov a my zatial nevieme, dokedy tam bude musiet byt. Zatial mu robia vysetrenia. Je to pre as vsetkych tazke, ale vsetci rodicia chcu pre svoje dieta len to najlepsie. Trochu sa bojim, co bude dalej, hlavne ked sa vrati domov.
Ivka, po prepusteni by bolo dobre, keby Vas syn pokracoval v liecbe. Predpokladam, ze vam doporucia ako pokracovat ambulantne alebo v resocializacnom zariadeni, alebo psychoterapiou? Podla toho, ci bol zavisly na hrach, alkohole, alebo co bolo pricinou. Vacsinou je pokracovanie v liecbe dolezite a treba ho podporit, nakolko byvaju aj recidivy. Dolezite su podpora a zaroven dodrziavanie hranic, ktore syn prekracoval. Vsetko zavisi od toho, co lekari pri hospitalizacii zistia. Komunikujte s nimi a pytajte sa, na vsetko, comu nerozumiete. Cas v nemocnici je dolezity, aby si syn uvedomil, kde sa svojimi cinmi dostal a rovnako bude dolezity aj cas po prepusteni. Drzim vam palce, zelam silu a podporu vasich blizkych a znamych.
Ja osobne zastavam nazor, neposkytovat este nie celkom zrelym detom finacie, nakolko este nie su dostatocne zreli, zodpovedni a sami sa o ziadne velke zarobky nezasluzili. Pokial nevedia ako ne-lahko sa peniaze zarabaju, nevazia si ich podla mna dostatocne. Deti, ktore od 15-16 rokov brigaduju a dostavaju 2-4 eur na hodinu, vedia kolko hodin su na brigade, aby sa dostali napr. k 100 eurovemu zarobku. Podla mna sa sebavedomie mladych buduje najma tym, co sami dokazu v zivote, v praci, v skole. Som zastancoom toho nepresycovat mladych, aj ked my dospeli peniaze mame. Niekedy rodicia detom daju viac a skor, ako oni mali v mladosti a potom sa lahko moze stat, ze s vacsim obnosom penazi sekaju mladi frajerinu, a nevazia si ich. V tomto smere je umenie udrzat spravnu hranicu a neporovnavat sa s ostatnymi rodicmi, ktori napr. davaju detom aj velke vreckove uz od ZS, apod… Este raz vam zelam najma podporu, od ludi vo Vasom okoli, alebo od psychologov, ak mate pocit, ze sa potrebujete zhovarat ako dalej so synom, alebo ako sa momentalne citite.
Rita Svihranova, www.psychopterapeut.zzz.sk
Dakujem za Vasu reakciu, pani doktorka. Dnes sme sa boli informovat o stave nasho syna. Vyzera to tak, ze hlavny problem je u neho v tom, ze hra automaty a ked nema peniaze, zacne byt z toho nervozny, niekedy si aj vypije a je agresivny. Vsetko si uvedomuje. Pisete, ze detom netreba davat viac penazi. Verte mi, nikdy nedostaval vela, kym bol mladsi dostal od nas na veci, co potreboval, a od 18 -tich rokoch si privyrabal na brigadach. Prave preto, ako pisete, boli to tazko zarobene peniazky a jemu nerobilo problem hodit to do automatu. Bolo nam povedane, ze by bolo najlepsie, aby absolvoval liecbu v ustave. Lenze ak nebude chciet, tak ho tam nasilu nedostaneme. Chcem sa Vas teda opytat, ci aj ambulantna liecba u psychologa bude stacit na takuto liecbu. Slubili sme mu, ze ked sa vrati, kupime mu psa. Vzdy ho velmi chcel, a ja dufam, ze ked presunie zaujem na svoje zvieratko, ze zabudne na automaty. Myslite, ze to pomoze? Pani doktorka, chcela som ist na vas link, ale nedalo sa mi.
Ivka, vrele by som doporucovala liecbu v ustave, nakolko individualna terapia aj skupinova terapia v ustave mu umoznia odklad od realneho zivota, kde syna automaty a alkohol lakaju. Tento cas je dolezity na uvedomovanie si roznych suvisloti aj na to, ze si snad prizna, ze je zavisly na hrach, alkohole a ze ma problem s agresivitou. To je asi najdolezitejsi moment, uvedomit si "som zavisly a uvedomit si motivaciu “chcem sa liecit”. Ak to chcu viac rodicia, lekari, psychologiovia ako Vas syn, je predpoklad, ze to bude menej ucinne. Liecba ustavna umozni synovi vnimat inych zavislych, ktori sa podporia v tom, aby bol k sebe syn pravdivy a nezastieral ako to naozaj je. Zaroven su pacienti na “jednej lodi” a mozu sa podporovat. Skory navrat domov a rychle zaradenie sa spat moze lahsie priniest recidivu, pretoze nelieci hlbku a pricinu problemu. Zavislost ma svoje priciny - u kazdeho ine, typicke priznaky aj dosledky a tie si pocas ustavnej liecby ma syn vacsiu sancu uvedomit, nakolko spociatku pri roznych typoch zavislosti to pacienti zlahcuju. Stav ktory zavislych nuti hrat, pit alebo ine. Potrebuje cas na to, aby hladal, co ine ma v zivote zavisleho cloveka zmysel, a to sa nedeje zo dna na den, zvacsa to trva dlhsie. Samotna kupa psa je podpora, nemyslim si ale, ze je to riesenie na pochopenie, co sa s nim deje-dialo hlboko v dusi.
Preto by som ja kupu psa oddialila az po ustavnej liecbe, a aj tak je potom este dolezita spolupraca s psychologmi, a lekarom. Zrenie u kazdeho mladeho cloveka ma svoje individualne tempo. Rada by som vas potesila, len skusenost so zavislymi /hracmi, alkoholikmi, apod./ ukazuje skor opak. Podporte syna a verim, ze aj lekari ho skor usmernia k ustavnej liecbe. Niekedy si mladi trufaju zvladnut to sami, mozno sa to niektorym podari, len po ustavnej liecbe za podpory odbornikov a spoluzavislych pacientov, a celej rezimovej liecby, si myslim, ze to moze byt lahsie a ucinejsie. To je aspon moj nazor, mozno niekto ma iny. Je na Vas ako sa rozhodnete, v com syna podporite. Zelam vam vela trpezlivosti a viery, ze to syn aj za Vasej podpory zvladne.
Rita Svihranova, psychoterapeut, psycholog, www.psychoterapeut.zzz.sk