Dakujem Vam pani doktorka za Vase reakcie. Budeme sa snazit za pomoci lekarov presvedcit syna, aby siel na liecenie. Vcera vecer som sledovala tv a po prispevku, ako chce jedna vladna strana spravit nieco ohladom automatov, som dospela k tomu, ze je v dnesnej dobe zrejme vela mladych ludi, co tejto vasni prepadnu. Drzim vsetkym palce, ktori s tym bojuju.
Detský psychológ
Dobrý deň pani doktorka, nie som si istá, či dcérke chýbam ja ako matka, nakoľko ma v noci odmieta a cez deň sa jej venujem na maximum. Už týždeň všetci spíme spolu v spálni, každý vo svojej postielke, takto nám to ako rodičom najviac vyhovuje. Dcérkine spánky sa evidentne zlepšili. Stále ju uspáva manžel, ja v ten istý čas uspávam mladšiu. Nakoľko som osobne v spálni, dcérka rýchlejsie zaspí, neprotestuje, už sa budí len občasne ráno a niekedy skončí u manžela v posteli, dokonca včera sa pýtala, kde je mama, aby sa uistila, že som v miestnosti. Keďže sa lepsie vyspí, má cez deň aj lepšiu náladu. Zatial sme veľmi spokojní. Dcéra je momentálne v období veľkeho vzdoru. Rada by som sa opýtala, či je správne, keď sa zlostí, že jej pozornosť odvedieme iným smerom alebo jej správanie odignorujeme. Stane sa, keď som vyčerpaná, zlyhám ako správny rodič a dostane aj na zadok. Ako sa zachovat správne v takej situácii a ako na psychiku dieťaťa pôsobí fyzický trest? Ďakujem vopred. Klaudia
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc. Môj 5 a pol ročný syn chodí do škôlky tretí rok a každé ráno plače (plače je slabé slovo, drží sa ma, učiteľky ho musia odo mňa trhať, plače, kričí). Keď odídem, jeho plač vraj ustane, cca. po 10-tich minútach sa zapojí do kolektívu. Celkovo je na mňa dosť naviazaný, odmieta škôlku v prírode, akýkoľvek pobyt mimo nás. Ku kamarátom na hodinku-dve odíde bez problémov. Pri otázke, prečo plače nevie odpovedať, alebo odpovie: bez teba cítim neistý, je mi za tebou smutno, chcem byť doma s tebou, … Vyskúšali sme formu odmien, diplomov, ak sa mu podarilo ísť bez plaču, nevšímania si problému, hovorenia o ňom, prešla som aj miernymi zákazmi. Všetko neúspešne. Odložila som mu povinnú školskú dochádzku hlavne z tohoto dôvodu, takže ešte máme rok, ale mne to príde akože sa toho plaču nechce vzdať. Už neviem, čo ešte urobiť, aby som mu pomohla.
Dobrý deň, čítala som Váš príspevok a chcem sa spýtať ako ste to poriešili, lebo tento istý problém máme aj my, či ste nakoniec navštívili psychológa. Ďakujem.
Dobry vecer. Potrebujem od Vas vasu pomoc, lebo som uz zufala. Mame 2,5 rocneho syna. Narodil sa v 7 mesiaci. Bol velmi dobry. Malo plakal, dobre papal, dobre spinkal, obchadzali ho vsetky choroby, proste dokonale dieta. Ale teraz sa to zmenilo. Hlavne ked ideme vonku. Nechce nam dat ruku, vsade uteka a najhorsie je natom, ze ked mu nieco nedovolim, alebo ho nepustim tam, kde chce ist, tak zacne neuveritelne vrieskat a hadzat sa o zem. Skusala som uz vsetko. Robi to aj ked ideme niekde posediet. Ja uz neviem co mam robit. Citam sa dost trapne, ked toto robi. Pomozte mi. Co robim zle? Vopred Vam dakujem a prajem prijemny vecer.
Nika, vas syncek ma asi obdobie 1. vzdoru, je to uplne normalna faza vyvoja. Chce sa presadit a dat najavo svoju energiu a sebavedomie. Usmernite svoj program tak, aby ste ho nemuseli stale len krotit a zakazovat mu, vytvorte podmiemky tak, aby mal moznost aj ukazat svoju silu a sebavedomie. Pripadne nenavstevujte momentalne restauracie. Ak ste z Ba, mozete ma navstivit sama, aj so syncekom a porozpravame sa, ak mozete postupovat. Ak ste z ineho mesta, poradte sa s kolegami ako syna usmernit a zaroven ho nezlomit a ponechat mu jeho zivotnu energiu. Nemusite sa trapne citit, pokuste sa nemat predsudky a nepreberat stare nazory na hnev. Vzdor je normalny aj zdravy a je len potrebne touto fazou zdravo prejst, tak aby sa jeho sebauvedomovanie mohlo stat jeho silou a energiou, nie len obranou voci vasim zakazom. Hladajte hry a cinnosti, kde vam svoju energiu moze ukazat a teste sa spolu s nim obaja rodicia. Raz, ked bol nas syn malinky a zuril, som si lahla s nim na zem a kopala som ako on, a obaja sme sa potom spolu smiali. Skuste sa na jeho hnev a vzdor pozriet ako na zivotodarnu energiu, ktora nie je negativna, len je to energia, ktoru prejavuje. Tradicny nazor a pristup bol, ze hnev a vzdor je len zly. Moj nazor je, ze spravnym usmernenim a jeho akceptovanim ako energie sa casom premeni na inu formu prejavu a energie. Drzim Vam palce v posune pohladu na vas problem. Rita Svihranova, psychologicka, psychoterapeutka, www.psychoterapeut.zzz.sk
Halo, riesenie vasho problemu je skor na osobnu spolupracu. Predpokladam, ze je to nieco hlbsie, nejaky zazitok z minulosti, bud synov, alebo niekoho z rodiny. Syn potrebuje ziskat naspat pocit bezpecia a bezpecnu vztahovu vazbu. Doporucujem, ak ste uz skusili vselico navstevu odbornika. Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den, potrebovala by som pomoc. Mam 3-rocnu dcerku uz druhy krat, mame s nou problem kazdu noc sa rozprava s niekym a krici, ze nech jej da pokoj, ked sa jej opytame s kym sa rozprava, nepovie ani slovo. Pred rokom to robila, tak isto len to bolo horsie, nevedili sme s nou rozpravat, len kricala na nas a vzdy chcela byt sama v izbe a takisto sa rozpravala aj cez den. Neviem co mam robit, od sepembra je zapisana do skolky, ale neviem, ci to nebude robit aj tam. Prosim vas poradte mi. Dakujem
Zsu, stalo sa nieco mimoriadne, alebo nie bezne za posledne roky vo vasej rodine? S rodicmi, starymi rodicmi? Detmi alebo cokolvek? Ma niekto konflikty, ktore sa dcerky priamo netykaju, ale v rodine su a mohla ich vnimat? V snoch sa ukazuju aj neprijemne zazitky, obavy vo forme emocii. Pouvazujte aj tymto smerom a dieta vam moze svoju naladu kreslit - nie konkretne osoby, tvary ale len farby, nalady, alebo je dajte hlinu, plastelinu, aby mohla svoje citove rozpolozenie dat zo seba von. Nemusite sa jej vypytovat, len respektujte, co citi. Psychologicka Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Pekný večer, zaujal ma príbeh pani Márie a jej 9-ročnej dcérky. Mám podobný problém s mojou 10-ročnou dcérkou. Už zhruba rok si nevieme poradiť s jej bojácnosťou a nechápanou nedôverou. V krátkosti by som dcérku opísala ako dosť sebavedomú osôbku na svoj vek, je veľmi komunikatívna, v kolektíve obľúbená. Má rada tanec, hudbu, navštevuje latino tance. Je štvrtáčka, na jej prosíkanie sme ju nedali do školského klubu detí, čiže po vyučovaní ide sama domov. A tu začína náš každodenný problém. Manžel pracuje na zmeny, keď nie je doma, dcera to znáša ťažko, neustále mi telefonuje do práce aj ked je vysvetlím, že s ňou nemôžem dlho telefonovať. Vždy sa uisťuje či prídeme domov z práce. Nechápeme prečo, nikdy sme jej nedali na to dôvod. Nevieme ísť bez nej ani na bežný nákup a keď sa nám to aj niekedy podarí na hodinku odísť z domu, neustále chce byť na telefóne. Bojí sa že havarujeme, pritom sme nehodu nikdy doposiaľ nezažili. Večer pred spaním sa potrebuje uistiť či ju ráno zobudím aby bola ešte chvíľu so mnou kým odídem do práce. Ked sa jej opýtam, prečo nechce ešte spinkať, povie že čo keď ma už neuvidí… ? Nechápeme, už sme vyskúšali všetko. Nevieme ako ďalej. Rodina vraví, že je to predpuberta a že to prejde. Mám pocit, že to neprestáva a sme už z toho dosť vyčerpaní. Mám pocit akoby mi vysala všetkú energiu. So synom žiadne problémy nemáme. Vopred ďakujem za akúkoľvek radu. Marika
Marika, moze ist naozaj o problem suvisiaci s pubertou a hormonalnymi zmenami, tzv separacna uzkost, ktoru preziva iste percento deti. Najlepsie by to posudil odbornik osobne. To, co mozete robit je dceru radsej dat do detskeho klubu, pretoze jej pocity su rozumom tazko vyvratitelne, jej obava je subjektivny pocit a to, co potrebuje je pocit bezpecia a zaroven rozhovory o strachoch, ktore su sucastou zivota. Rozpravajte sa s nou o tom, ze bat sa je normalne, ze kazdy clovek ma istu mieru strachu, ktora je ok a ista miera strachu je zatazujuca. Davajte jej rozne priklady, diskutujte aj s jej kamaratkami apod. Strach jej nevyhovarajte, pokuste sa ju chapat a zaroven podporovat v smelosti. Ak by to narastalo, navstivte psychologa, alebo toto obdobie rieste za pomoci inych dospelych. Je to faza, ktora moze trvat dlhsie. Rozprvajate sa aj o zmenach, ktore ju cakaju v suvislosti s pubertou, niektore slecny uz 10 rocne maju menstruaciu a tieto zmeny s vyvojom im sposobuju aj rozne obavy. , strachy. vnimajte jej spravanie zo sirsieho pohladu, mozno by jej pomohli kurzy sebaobrany a ine, co povzbudzuju sebavedomie telesne aj psychicke… V kazdom pripade dceru vnimajte, pocuvajte, chapte a zaroven podporujte v dozrievani a osmelovani, v buducom osamostatnovani. Ide prave o pohyb -snaha rast a osamostatnovat sa a s tym suvisi u dospievajucich zaroven strach z tejto zmeny presne ako to popisujete. vela zmien vo vyvoji je spojenych so strachmi a intenzita je u kazdeho dietata ina. Temy zivot, smrt, umieranie a vnimanie smrtelnosti su tiez temy, ktore su vhodne na rozhovory. Ak sa citite unavena, hladajte podporu so psychologom. Rita Svihranova, psychologicka, psychoterapeutka www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den,
mam 3, 5 rocneho syna. Som slobodna mamicka, byvame v dome s mojim otcom. Od ex-priatela som odisla, ked mal maly 1, 5 roka, cize som 2 roky sama. O cosi kratsie sa stretavam s priatelom, ktory ku nam obcas zajde. Maly ho ma rad, boli sme parkrat spolu na vyletoch. Problem je moj expartner. Ked som ho za nasho spoluzitia upozornovala, ze ak neprestane byt agresivny a nasilny, odidem, slubil mi, ze sa postara, aby ma syn znenavidel, ze mi ho vezme a postara sa, aby som sa psych. zrutila.
Syn-Marco v novembri nastupil do skolky. Zo zaciatku plakaval, ale uz je celkom dobre. Problem je ten, ze ked pride od otca, je akoby “vypnuty”, je taky ustrachany. Nie ze by sa bal, ale je akoby apaticky. To iste mi hovorili zname v meste, ze ked je s nim, tak aj by pribehol, zakyval ludom, ktorych pozna, ale je akoby nevedel, ci moze. Tak isto mi ucitelka v skolke povedala, ze mu pol dna trva, kym sa “adaptuje”. Moj expartner urobil v skolke raz vystup ucitelke a tie sa ho boja, takze mi narovinu povedali, ze by mi to nikdy nedosvedcili. Maly je velmi zivy, ale napriklad ma problem naucit sa basnicky, nezapamata si ich, iba obsah povie. Tak isto ma kamaratov, ale nepamata si ich mena, ked ho ucitelka vola, tak mu to musi aj 3x zopakovat. Mam pocit, ze je akoby rok pozadu oproti rovesnikom. Viem, ze ked je u svojho otca, tak tam nemusi absolutne nic, este aj komunikuju tak, ze mu staci odpoveda “ano” a “nie”. Tak isto som dostala odporucanie navstivit logopeda. V noci sa stale pocikava, takze mame plienky. Aj ked sa s nim rozpravam a povie, ze sa nepocika, nevynde to a vobec mu nevadi, ze spi v mokrom. Expartner sa zle sprava pred malym ku mne, lebo inak sa mu snazim vyhybat. Vulgarne mi nadava, pluje na mna a parkrat zautocil-vsetko pred synom, a ja sa bojim, aby to nemalo na Marca nejaky dopad. Inak k nemu je az prehnane mily, rozmaznava ho a dava mu “rady”, ze moj terajsi priatel je zly a nelubi ho a syn je z toho potom domotany.
Zda sa mi, ze syn nevie ako ma reagovat, ked je s otcom, a ked je so mnou, obcas je velmi drzy a dovoluje si aj na mna a povie, ze mu ocino kazal. Boli sme raz u psychologicky, ta povedala, zadat hranice, ale mam pocit, ze nic nefunguje.
Dakujem
Lenka, obratte sa na odbor socialnych veci a rodiny, co sa tyka kontaktu s otcom, popiste im, aky je vas kontakt, agresivita byvaleho manzela a pod. zistite, ake mate moznosti na obmedzenie styku s otcom, ak to synovi skodi, myslim, ze je moznost znaleckeho posudku otca a pripadne sa poradte aj s pravnikom, ake su moznosti, ak su skutocne tieto agresivne prejavy take, ako popisujete a vyhrazky a nezdravy vychovny vplyv na syna, jeho zneistovanie a pretazovanie tym, ze ho zatahuje do dospelych problemov apod., mozno by synovi pomohla pravidelna navsteva detskeho psychologa, aby mohol odreagovat to, co ho pri vas ako rodicoch pretazuje, u deti je byva terapia hrou. Mozete syna ucit, aby otcovi povedal, ze dospele spory patria dospelym, ze on je dieta a problemy a vztahy dospelych jemu nepatria - samozrejme formou, ktorej vas syn porozumie,. vy viete akym slovam rozumie, vyspelost deti je v tomto veku rozna. A podobne aj vy ho ucte chranit sa a pred synom nerieste problemy partnerske sucasne, alebo byvale. Dieta ma pravo povedat, ja som dieta, ak je zatahovane neprimerane do problemov dospelych. Vasmu synovi sa to prejavuje na telesnej aj psychickej rovine, rec, spomaleny vyvin, pocikavanie apod. Drzim palce, snazte sa syna ochranit, on ako dieta to nemoze same zvladnut, je to privelka psychicka zataz pre deti. Niekedy je lepsie kontakt s agresivnym rodicom prerusit, ak to nie je inak mozne. Rita Svihranova, psychologicka, psychoterapeutka www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobre rano pani doktorka, chcem sa Vam podakovat za radu. Rada by som Vas navstivila, ale kedze sme az z Martina, je to zrejme nerealne. U nas som uz raz bola u jednej detskej psychologicky, ale nebola som spokojna, ked som jej hovorila o tychto problemoch, hovorila, ze maly je ok, ze sa jej nezda, ze by to malo na neho nejaky vplyv. Nasla som si par detskych psychologov tu u nas, len este zhanam nejake odporucania. Na odbore socialnych veci som uz bola, pani kuratorka pozna expartnera, bola na sudoch, pojednavaniach, vie ako sa sprava, ze na neho sudkyna volala policajtov, v pritomnosti ktorych potom prebiehalo pojednavanie. Ale vsetci s nim chcu mat pokoj. Snazim sa, aby moj syn vyrastal v zdravom psychickom prostredi, len mam niekedy pocit, ze idem sama proti vsetkym.
Lenka, ak p. kuratorka pozna ex. partnera, tak ju ziadajte o vsetky vase moznosti, aj pripadny zakaz styku s dietatom, mozno si partnera predvola, ona vie, co su jej pravomoci. Ak nie je inak mozne vztah upravit. Skompletizujte aj vypovede z MS: vy ako matka najlepsie viete, ako sa tieto drobne detaily pomaly a iste nabaluju a mavaju aj traumatizujuci ucinok, ak je dieta neprimerane zatazovane. Pretoze dieta prirodzene lubi oboch rodicov a neunasa psychicky tlak na devalvovanie jedneho rodica. Takze ani vy sa o byvalolom manzelovi nevyjadrujte zhadzujuco, najdite vhodne vysvetlenie. Je dolezite syna chranit, on je dieta, vy dospela. Dufam, ze to vnimate realne a nie je to len nejaky akt hnevu a pomsty, a dieta je prostrednikom medzi vami. To by mu tiez skodilo, preto sa radte s kolegami, pripadne si pozite zoznam psychoteraputov, ktori pracuju aj s detmi. V zozname slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti. V Martine je psychologicka Hana Stefkova, ktora robi aj kineziologiu, co by mohlo pomoct napr. pri pocikavani, reci apod. alebo pomaha aj homeopatia, ktoru robi napr. detsky lekar v Sucanoch a Turanoch pri Martine.
Tak sa drzte a zelam vam sil a energiu, aby ste to zvladli tak, aby ste vy mohla byt pokojna. To je asi najdolezitejsie pre syna a predpokladam, aj pre vas.
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dakujem Vam za pomoc. Asi som sa nezmienila, ze nenadavam a nezhadzujem expartnera pred dietatom. Vzdy mu odpovedam a hovorim o nom ako o tatinkovi, kezde syn ho ma rad. Nie je to akt pomsty, ani to nie je z hnevu. Milujem svojho syna, aj expartner ho lubi, ale ako matka som zodpovedna za jeho vyvin a vyvoj. Ide len o to, ze on sa nedokaze vyrovnat s tym, ze som ho opustila a nakoniec na to doplaca nase dieta. Nespomenula som taktiez niekolko pojednavani na obvodnych uradoch kvoli jeho napadniu mojej osoby, osocujuce sms-ky, ked s nim komunikujem ohladne syna.
Ide o psychicky teror a ja si myslim, ze to do hlbokej miery vplyva aj na syna, kedze to urcite vnima. Doma sa pekne rozpravame o tatinovi, hovori, kde boli, co robili. Je dobry otec, len je to proste agresor a ked ma vidi (len v pritomnosti syna, pri preberani si ho na stretnutia urcene sudom) deje sa to, co som uz popisovala. Taktiez som si vsimla poslednu dobu, ze ked Marca hresim, zacne plakat a ked nereagujem, zacne mi hovorit a ukazovat, ze ho tatinko udrel, comu vsak neverim. K malemu nasilny nie je, vidi sa v nom. Neviem si to vysvetlit.
Dobry den prajem, chcem sa opytat na mojho synceka. Ma 4 roky a navstevuje MS. Mame problem s tym, ze on sa nevie dlho sustredit na niejaku cinnost. Je velmi hravy, dokonca p. ucitelka hovori, ze aj ked si vsetky deti kreslia, moj chlapcek sa postavi a ide prec, najradsej sa hraje s kockami. Bojim sa lebo o chvilu nastane cas nastupu do skoly, neviem ako udrzat jeho pozornost a vobec ako ho zaujat, aby sa ucil niejake veci somnou, ja viem, ze to sa neda tak, ze pod sadni a ideme sa ucit nieco, hlavne nam robi v skolke problem kreslenie. Vobec nechce kreslit, ma velmi zly uchop ceruzy a nechce si dat povedat, iba ak tak uchopi ju na par sekund spravne a urobi si po svojom. Neviem, ci mam navstivit psychologa, alebo je to normalne u deti, nerada by som nieco podcenila, alebo zanedbala. Je velmi zivy a ma stale dost energie, najradsej chodi na prechadzky, nechce napr. ani bicyklovat, v minulosti sa velmi tazko presadzovali u neho nove veci, absolutne nic nove nechcel obliest, ma rad zrejme ak maju veci svoj sled a nemenia sa prilis, teraz je to uz lepsie co sa tyka obliekania. Tiez si napr. sam neumyje zuby, stale mu ich umyvam ja. Ani neviem kde mam skoncit, lebo sa zamotam a prejdem od 5-tim k 30-tim. Dakujem za radu.
Marcela, obratte sa na detskeho psychologa osobne, moze ist o vyvinove spomalenie, ale mozno aj nieco uplne ine. Rita Svihranova
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde. Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod. Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň.
Dobry den, chcem vas poprosit o radu. Mam 2. rocnu dcerku. Za mesiac sa idem rozvadzat a ona to vnima, kazdy druhy vikend si ju s manzelom striedam. Dam mu ju na dva dni a ked mi ju vrati, tak si s nou neviem dat rady. Bola svedkom, ako sme sa s manzelom vadili, hadali a kricali po sebe a ako mi nadaval. Nechcel ma pustit do bytu, vyhadzoval ma, sacal ma a ju mal pritom na rukach. Ja som ju chcela vziat, ale on mi ju nechcel dat, tak sme sa o nu bili. Ona plakala, proste zazila si toho vela a teraz sa to na nej ukazalo. Je nervava, netrpezliva, za vsetko place, vsetko si vydobija placom, zacne sa od jedu hadzat o zem, bucha do steny, krici ako by sme ju bili. Uz neviem ako snou dalej. Nevie sa sustredit. Nevie sa zahrat s jednou vecou, stale kazdu sekundu robi nieco ine. Na jednom mieste neobsedi, stale nieco zle vymysla a ked ju pohresime, tak to spravi zas a zas. Neviem ci je to tym, ze u mnazela ma inu vychovu a ine jej dovolia ako ja, ale uz sa to neda dalej prehliadat a cakat, ze ju to prejde, mam strach, aby sa nezacala zajakavat alebo pocikavat, prosim o pomoc. Dakujem, monika.