Dobry den, moj 9rocny syn odmieta citat. Neviem ako ho prinutit citat. V skole je priemerny ziak, akurat slabo cita (slabikuje). Obcas ma problem sustredit sa a urobit si svoje povinnosti. Prosim vas o radu.
Detský psychológ
Patrik, dajte svojho syna vysetrit na poruchy ucenia v psychologickej poradni, casto suvisia aj s poruchami koncentracie. Zistia, ci ide o poruchu ADHD, alebo o nieco ine, precitajte si viac na internete, aby ste syna zbytocne psychicky nezatazovali. Pri ADHD bol by potrebny specialny pristup aj zo strany ucitelov aj zo strany rodicov a pokial viem, maju deti podla zakona inak klasifikovat. Niekedy pri tychto poruchach chodia deti do diferencovanych tried, kde je menej deti a specialny pristup. Podrobnejsie vam poradie v pedagogicko-psychologickej poradni. Rita Svihranova
Moon, vasa dcera prezila tym, co popisujete traumu, potrebuje viac pocitu bezpecia, pripadne spoluprace so psychologom, ktory pracuje aj s malymi detmi. / napr. terapia hrou /. S manzelom, by vam malo ist predovsetkym o psychicke zdravie dietatata, je mozne, ze ho vnima ako ohrozujuceho, z toho, co popisujete, co zazila. Poradte sa so socialnou kuratorkou ako mozete pravne upravit styk s otcom, aspon do casu kym sa dcera upokoji, navstivte kuratorku spolocne, ak sa samy neviete dohodnut. Dcerka len logicky reaguje na to, co prezila, dolezite je priniest jej bezpecie, pokoj a stabilitu. Aj napriek rozvodu je dolezite, aby ste s manzelom spolupracovali aj s odbornikmi, aby vasa dcerka nebola pouzivana na riesenie vasich sporov, co sa zial uz ciastocne stalo. Vasa pozornost by mohla byt upriamena viac na to, aby sa dcerka mohla citit bezpecnejsie amat pocit istoty. Tymto spravanim vas nepriamoupozornuje, ze nie je v pohode a spokojna. Nerozopravajte pred nou vobec o vasich problemoch, a poproste manzela, nech to berobi ani on, ani stari rodicia zo ziadnej strany. Vasa dcera bola zatiahnuta do problemov, ktore nemoze ako dieta psychicky vladat niest. Ma pocut, ze ju rodicia lubia-obaja, ak ked sa oni rozisli. A tento pocit istoty a bezpecia sa jej snazte vnasat do zivota. Verim, ze budete aspon kvoli dcerke obaja rodicia schopni vniest napriek rozvodu naspat pocit bezpecia pre dcerku. Superenie o dieta, si odnesie psychicky najviac dieta. Mali by ste sa dohodnut aj na vychovnych principoch, popripadne ich hladat obaja s odbornikmi, ak mate obaja zaujem o dusevne zdravie dcerky. Vas vztah je jedna vec a vasa rodicovska rola je druha vec, v tomto zmysle je uzitocnejsia spoluprca rodicov ako rivalita, superenie a zhadzovanie rodicovskych autorit. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut.
Dakujem za odpoved. Uz som s nou bola aj u psychologicky, ale ona mi nevedela poradit a pomoct. Pre nu je dcera nezvycajne dieta. A zda sa jej akoby bola taka od narodenia. Teda este od vyvinu pocas tehotenstva. Nezda sa jej, ze by to bolo len kvoli tejto situacii. Akoby zdedila neake geny po rodicoch, teda u nas to je po otcovi, lebo on je agresivny nervak odjakziva a zda sa mi, akoby to ona zdedila. Ideme dalej, k dalsej odbornicke a tam sa uvidi, co jej vlastne je. Tak som moc zvedava, ci nam njeako pomoze. moon
Moon, precitajte si nieco o stavani rodinnych systemov a pouvazujte, ci by ste si nepostavili, seminare byvaju v BA, Brne, Prahe. System moze poukazat na neuvedomene suvislosti roznych problemov aj vzhladom ku predoslym generaciam. Okrem toho je zaujimava terapia pevnym objatim, na nete su terapeuti, ktori vycvik absolvovali. Rita Svihranova
Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadom syna. Má takmer 10 rokov a veľké problémy so správaním, konkrétne so začlenením do kolektívu. Učiteľka síce tvrdí, že je medzi spolužiakmi obľúbený, ale mne sa tomu len ťažko verí, pretože keď ho vidím ako sa správa. Konk. prípklady: ideme spolu a stretneme jeho spolužiaka / čku, nepozdraví sa, robí sa, že ich nevidí, oni sa mu zamozrejme pozdravia, on sa na moje upozornenie odzdraví, ale tak, akoby ho to obťažovalo. Keď mal 5 rokov, prihlásila som ho na tanečný krúžok. No to bol pre mňa “otrasný zážitok”, ale vydržali sme takmer rok. Najprv bol problém ho dostať do triedy, nasilu som ho natlačila, samozrejme aj 5x za hodinu vybiehal von / akože na WC / , a kontroloval, či som tam, či ho čakám. Ja som sa normálne hanbila. Potom nastúpil do 1 ročníka ZŠ, a ten celý v podstate prereval, pretože mu bolo smutno za mamkou. Stále mu vynukujem nejaké krúžky, ale on o nič nejaví záujem, najradšej je doma a pri PC / to mu už však zakazujem, resp. obmedzujem /. Teraz som ho prihlásila na ďalší krúžok, ale to tiež musím byť celý čas v triede a keď cvičí, aj tak ma stále kontroluje, či som tam, len som sa vzdialila na chodbu už vybehol, a až zo zlosťou sa pýtal, prečo som odišla. Ja už fakt nevládzem, neviem čo s ním mám robiť. Inak s učením nemá problém, bol vyznamenaný. Keď vidím iných chalanov v jeho veku a aj menších, akí su suverénni, nemajú problém komunikovať s ľuďmi, pozdraviť sa, je mi až do plaču. Čo z neho vyrastie, ako bude žiť ak nevie komunikovať, ja mu predsa nemôžem byť stále “za zadkom”. Ani von nechce chodiť sám, aj keď je tam stále plno detí takže by sa mal s kým hrať, nepôjde. Je mi drahá každá rada, preto vopred ďakujem, snáď niekto bude vedieť čo mám robiť.
Adriana, verim, ze to, co popisujete vas trapi, len nie je idealne syna porovnavat s inymi detmi. Kazde dieta je ine, a nasilu nic nezmozete. Vase zaujmy o kruzky asi syna nelakaju, mozno potrebuje uplne nieco ine, ako mu ponukate. Su deti, ktore su socialne utiahnutejsie. Snad by bolo vhodne, keby chodil k psychologovi, na povzbudenie sebavedomia zoznamenie sa s tym, co trapi jeho, co potrebuje on, ako konkretne dieta? Nepopisujete nic, co sa deje v rodinnom prostredi, aky ma muzsky vzor, aku rolu zohrava otec vo vychove syna apod. To vsetko suvisi s tym, ake su nase deti. Bolo by vhodne, aby sa synovi venoval aj nejaky muz, syn potrebuje muzsky vzor. Zda sa mi, ze vo vasej vychove prevladaju vase predstavy o tom, co syn potrebuje, pokuste sa s nim viac rozpravat, aby ste spoznali jeho potreby a jeho zaujmy? Aby mohol najst svoju vlastnu vnutornu motivaciu k zmene, nie pod tlakom dospelych. Otazkou este zostava, co sa dialo, co zazil v detsve, co by mohlo suvisiet s tymto problemom, ktory popisujete. Myslim, ze rozsah tejto rubriky to neobsiahne. Boli ste u psychologa, nakolko to, co popisujete ma viacere suvislosti, ktore by bolo asi vhodne preskumat. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den pani doktorka. Chcela by som sa opytat, mam 12 rocneho syna, ktory je teraz v pubertalnom veku. Zhorsilo sa mu velmi spravanie v skole, odmieta spolupracovat s ucitelmi nevhodne sa sprava nie len v skole, ale aj doma. Ked mu nieco zakazeme, reaguje na to tak, ze nam hned povie ako nas nenavidi. Mrzi ma hlavne to, ze s nami nechce komunikovat a ani riesit problemy. Zacal cez prazdniny fajcit, ale sme to chvalabohu stopli a uz sa k tomu nevratil. Neustale nosi zo skoly poznamky. Ucitelia si s nim uz nevedia rady a my s muzom sme uz tiez zufali. Prosim Vas o radu ako mame dalej postupovat, nakolko je pre nas nemyslitelne po nom kricat, zakazovat mu a uz vobec nie ho byt, dakujem.
Pani Lenka, precitajte si knihu od R. Dreikurs, L. Grey: Logicke dosledky. Vase dieta potrebuje hranice a chapanie dosledkov pri ich nedodrziavani. Spolupracujte aj so psychologom, aby sa problem nerozrastol. Je potrebne skumat, ci okrem puberty nieco neprezil, co by ho mohlo tymto smerom ovplyvnovat / v rodine, v kolektive mladeze, a pod / V tomto veku mladez potrebuje byt akceptovana a obdivovana rovesnikmi, a ak su mu to nahodou nedari z roznych dovodov, moze byt nahnevany, nestastny a pod… Rozhovory s nim su dolezite. Niekedy nevhodnym spravanim upozornuju na seba, aby bolo povsimnute nieco ovela pre neho dolezitejsie ako to, co si vsimate vy aktualne ako rodicia. Neviem aky je syn typ, ci je oblubeny v kolektive, alebo vycleneny, samotar a ako na neho reaguju spoluziaci a spoluziacky. To by sa mohlo skumat s odbornikom, napr. v pedagogicko-psychologickej poradni. S pubertou suvisia aj hormonalne zmeny, takze kontrola z lekarskeho hladiska je tiez dolezita, ci je vsetko v poriadku po stranke zdravotnej. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut.
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu a pomoc. Mám 3,5 ročnú dcérku, ktorá má už od malička nechce veľmi spinkať a už od 3 rokov poobede vôbec nespí, aj keď je niekedy veľmi unavená. Každé zaspávanie či už poobede alebo v noci bolo podmienené tým, že musela mať v puse cumlík a držať sa môjho prsníka (bola dojčená do 22 mesiacov). Pred zaspávaním bola ako keby nervózna, nevedela sa ukľudniť, behali jej nohy aj ruky, alebo mykala hlavou. Jednoducho nevedela si nájsť miesto a pokoj. V septembri sa nám narodilo ďalšie bábätko a staršia dcérka nastúpila od októbra do škôlky. Nástupu sa nevedela dočkať, tak veľmi sa tam tešila. Prvý deň bolo všetko bez problémov, lúčenie super, dali sme si pusu a išla sa hrať, ani za mnou neplakala ani nič, až pokiaľ neprišiel popoludňajší odpočinok. V škôlke už nemohla mať cumlík a musela ležať v posteli a byť ticho, aby ostatných nerušila. Dcéra začala plakať a vravela, že ona chce spať s mamkou. Učiteľky sa ju snažili utíšiť tým, že jej hovorili “pšššt” no to nepomohlo a ona stále plakala dokonca viac a viac. Tak sa jej začali vyhrážať, že na ňu zavolajú políciu a nútili ju, aby bola otočená len na jednu stranu a nech sa díva do okna. K tomu ešte ju začali oslovovať Tamara, čo nemá rada, lebo mi ju tak voláme ak neposlúcha ak je “škaredé dievčatko”. Takto prežila svoj prvý jediný celý deň v škôlke. Keď som po ňu poobede prišla, učiteľka sa mi sťažovala, že dcéra mala veľký amok a vyrozprávala mi, čo sa stalo. Povedala mi, nech dcéru naučím doma spať alebo aspoň ticho ležať 2 hodiny a že dovtedy bude chodievať do škôlky len na 4 hodiny a spať bude doma. Najväčší problém nastal práve po tomto dni. Dcéra slovo spať odvtedy neznáša. Zo spania má “traumu”. Stále mi hovorí, že nechce spinkať, nechce si ani ľahnúť do postele, vraj nie je unavená, aj keď vidím, že od únavy priam odpadáva. Do postele ideme s plačom. Nech sa snažím ako chcem, či ju už motivujem odmenou alebo niečim iným nechce si ľahnúť. A keď si už ľahne, tak hneď vstáva, že si už oddýchla. Jej nervozita a to, že sa nevie uvoľniť a nájsť svoje správne miesto na spanie sa ešte zhoršila. Začne si vymýšľať, že sa bojí, že nechce spinkať, len aby nemusela byť v posteli. Pritom spíme všetci spolu v jednej izbe. Cumlík jej už nedávam ani doma. Na ďalší deň v škôlke pri lúčení neplakala, ale potom začala za mnou plakať, dokonca aj keď boli vonku na ihrisku a pri obede a pritom som bola o 12 tej pre ňu. Takto prežila svoje dva dni v škôlke. Od vtedy tam pre nachladenie nebola. Prosím poradte mi, lebo už naozaj neviem čo ďalej. Ďakujem
Pani Marcela, niektore deti zaspavaju tak ako popisujete, pravdepodobne potrebuju este vybit svoju energiu, myslim v obdobi, ked su este babätka. Uz v tom obdobi je vhodne spievat detom nieco pokojne. To, co sa jej prihodili prvy den v skolke povazujem za nestastne riesenie zo strany uciteliek. Z mojho pohladu nejake vyhrazenie sa dietatu policiou je nemiestne a neprimerane a aj otacanie dietata a urcovanie polohy hned prvy den. Skuste upokojujuce pesnicky, basnicky, nieco, co ju upokoji pred spanim a spolu s nou uspavat jej babiku a rozpravat sa s nou, co ma babika rada, akoby mohla spinkat a aj dcerke vysvetlit hrovou formou s babikami, plysakmi apod., ze spanok je dolezity. Existuju aj realaxacne CD pre deti, ktore zo zaciatku pouzivajte len na upokojenie, spat ju nenutte, doverujete tomu, ze jej telo si spanok vypyta. Teraz je dolezite zbavit ju stresu, ktory zazila. To, co ste napisali mi pripomina skolky spred xxx rokov. Mozno by som uvazovala o zmene skolky. Myslim si, ze dcerka si nevymysla, ze sa boji, pravdepodobne strach v skolke zazila z danej situacie, najma preto, ze bola v skolke len par dni a bez skusenosti a pocitu bezpecia po odluceni od mamy. Vasa dcerka podla mna potrebuje upokojit a znovu doverovat a zredukovat strach, mohla by snad pomoct aj homeopatia v spolupraci so skusenym homeopatom. Nehovorte jej podla moznosti, ze je skarede dievcatko, ak nieco nevhodne spravi, smerujte jemnu vycitku, len na danu situaciu, nie celkovo na jej osobnost. Znizuje to zbytocne jej sebavedomie. Dei by nemali zaspavat s vyhrazanim, slovnym trestom a pod. Existuje aj hrova terapia. Mozete dcerku zapojit do spievania pri uspavani surodenca, alebo do tichej uspavajucej basnicky apod… Robte to pomaly, s citom a nepriamo cez babiky, vase druhe babatko, skuste, ci by neoddychovala potichu pri babatku apod. vyplynie to zo situacie a bude to chciet dost casu a trpezlivosti. Je mi luto, co zazila hned prve dni v skolke. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, prosím Vás o radu. Mám 5 ročného syna, ktorý je od malička hyperaktívny. Hyperaktivita však nie je problém, ale jeho správanie. Kým mu je všetko dovolené a nemá žiadne povinnosti je všetko v poriadku. Ako náhle žiadame od neho, aby niečo spravil, poslúchol, alebo mu nevyhovieme, začne nám nadávať. Snažíme sa byť pokojní a neriešiť to krikom, ale niekedy sa stane aj mne, že na neho zakričím. To však nepomôže a on začne ešte viac kričať na mňa, že som zlá. Viem, že niekde robím chybu, len neviem kde. Ďakujem Vám za Váš názor.
Sisa, vy ako rodicia by ste mali mat jasne hranice pri vychove a byt dosledni. Myslim, ze bude lepsie, ak vyhladate na konzultaciu odbornikov osobne vy rodicia. Na zaklade toho, ake ste osobnosti, vasich nazorov a postojov budete spolu s odbornikom hladat vase moznosti zmeny. Tazko na tomto mieste budeme rozoberat detaily komunikacie a vychovy. Casto sa stava, ze rodicia, stari rodicia davaju rozne-odlisne prikazy, poziadavky a dieta si vybera, co sa mu hodi. Jednotnost vo vychove podporuje dodhodnute zasady, pokial hovorime o zdravych vychovnych postupoch / vynimkou jednotnej vychovy je napr. neprimerane tresty jedneho z rodicov, tyranie psychicke, fyzicke apod… / Zvyseny hlas, ina intonacia je niekedy nevyhnutna, ak uz dieta prepocuva vase poziadavky, postupne inymi metodami mozete dospiet k tomu, aby ste hlas nemuseli zvysovat. Dobre je, ze ste zachytili taketo spravanie vcas, a podniknut zmeny, nech sa jeho spravanie nestane zvykom. Vela zavisi od pristupu oboch rodicov, vychovnych dohod, a zasad, ktore pomahaju, ze dieta citi hranice a prirodzenu autoritu rodicov. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut.zzz.sk
Veľmi pekne Vám ďakujem za Váš názor. Veľmi mi záleží na tom aby sa to zmenilo a preto si vaše rady beriem k srdcu. Určite je to aj o nás - rodičoch, to je pravda. S manželom sme povahovo rozdielne povahy a malý je na svoj vek až veľmi chápavý a rozumný. Akonáhle ja na neho zakričím beží k manželovi a hľadá u neho útechu. Budeme to určite riešiť, pretože to “našťastie” nie je úplnou pravidelnosťou. Takže ešte raz pekne ďakujem. Prajem pekný deň.
Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, mám 6 ročnú dcéru, začala chodiť do školy a v škole začína mať problém s udržaním pozornosti. Učí sa veľmi ľahko a rýchlo, ale len keď je pod dohľadom. Inak ju zaujíma naozaj všetko. Pani učiteľka sa ma pýtala, či neuvažujem o vrátení dieťaťa do škôlky, ale to by som naozaj nechcela. Veľmi by mi pomohla dáka rada ako by som možno mala k dcérke pristupovať ja, lebo ma to veľmi trápi. Nikdy by ma nenapadlo, že kvôli tomu, že je taká, pochabá, by mala mať v škole problémy. Ďakujem
Mata, poradte sa v detskej psychologickej poradni. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut.
Dobry deň, prosím o radu pani doktorku. Moja dcéra má 8 rokov, je druháčka a v škole veľmi málo, skoro vobec nekomunikuje s pani učiteľkou. Učiteľka musí aj 10 minút čakať na odpoveď, aj keď to učivo vie. Nikdy sa spontánne neprihlási odpovedať. Poraďte mi, prosím.
Kika, najlepsie urobite, ked navstivite psychologicku poradnu, kde dcerku vysetria a podla toho sa zariadite, co vam poradia. Zavisi od toho, co je pricinou, ci v inom socialnom prostredi reaguje a komunikuje inak, ako to bolo v 1 triede, v MS atd., je vela otazok, okrem pedagogicko-psychologickeho vysetrenia, ktorymi sa da posudit pricina, moznosti zlepsenia komunikacie. Vy dcerku najlepsie poznate a viete, co sa v rodine a vskole odohralo, ci zazila nejaky stres a pod. Rita Svihranova.
Dobry den, moj syncek ma 1,5 roka a boji sa deti. Ziadne dieta - dokonca ani mladsie ako on sa k nemu nemoze priblizit a ked sa tak stane, hned od neho uteka prec. Fyzicky kontakt odmieta uplne, ked sa ho nejake dieta dotkne alebo ho postrci, potiahne ci nebodaj buchne, zacne hrozne plakat a casto nevie dlho prestat. Tiez zacne velmi plakat aj vtedy, ked dieta pri nom zakrici. Taketo spravanie zacalo v 8. mesiacoch. Syncek je najradsej, ked okolo neho nie su ziadne deti, ked je sam so mnou, ockom alebo starymi rodicmi. Dospelych ludi sa neboji. Ked sme na prechadzke s inymi detmi (a ich mamickami), stale mrnci, pyta sa na ruky alebo do kocika. Ked sa rozlucime, je ako vymeneny, veselo beha. Inak je to velmi vesely, hravy, aktívny a energicky chlapcek. Prosim poradte mi, ako mu mam pomoct zbavit sa strachu z deti. Velmi pekne dakujem!
Sasa, prezil nieco vas syncek, zlakol sa, ked to popisujete od 8 mesiacov, mozno bolo nieco pre neho stresujuce, nejaky krik, plac, hadka s cim jeho skusenost suvisi. Skuste si spomenut, co bolo vo vasej rodine v obdobi, ked mal 8 mesiacov. Od 8 mes. deti vnimaju a rozlisuju ludi inak, casto sa viazu na dospelych viac, ako predtym, tak, ak sa nieco v jeho zivote v tom obdobi udialo, moze to suvisiet so sucasnym strachom. V kazdom pripade potrebuje pocit bezpecia. Niekedy pomoze homeopatia, podla toho, aky je typ nervovej sustavy, aky bol porod, tehotenstvo, vyvin a pod. Rada ako dalej suvisi s mnohymi faktormi, na ktore sa v tejto rubrike neda odpovedat komplexne. Moze dokonca suvisiet aj so sposobom vychovy a tym, co ste prezili aj vy rodicia, stari rodicia. V zivote., v detstve a pod. Mozny je aj viacgeneracny pohlad a hladanie suvislosti aj tymto smerom. Skuste pouvazovat, co vas oslovilo z mojich podnetov. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk