Môže byť rada, ak sa s tým nestretla. Takých zubárov nie je moc.
Ja sa ti ani nečudujem, že to čakanie ťa ubíjalo, myslím, že to by každého, ja tiež nemám rada čakačky 
nie nestretla som sa s tým, aj keď môžem povedať, že som rada, že som to nezažila doposiaľ, myslela som, že je to bežné, že proste keď si objednaná tak na čas pôjdeš dnu, mne to prišlo úplne prirodzené, no evidentne mám prehnané očakávania od všetkých lekárov 
To bud rada, to mozes sa tesit, ze sa ti takym veciam podarilo vyhnut, ja cakanie nemam rada, lebo mam pocit, ze v zivote stale na nieco cakam, preto som sa aj rozhodla, ze radsej si najdem zubara, kde nebudem musiet cakat hodiny, len aby som sa na radu dostala 
Nečítala som všetko, čo si písala, ale mňa by zaujímalo, že na termín či si dlho nečakala lebo niekde sa aj niekoľko týždňov čaká a to podľa mňa nie je moc ružová vyhliadka. Chcela by som mať návštevu zubára čo najskôr za sebou, keďže sa na to psychicky pripravujem už pár týždňov 
A čím dlhšie budem čakať tým skôr mám pcoit, že si to stihnem ešte rozmyslieť
//mas pravdu, ale takto to chodi vacsinou u statnych lekarov, u sukromnych som sa s tymto nestretla 
teraz celkom nerozumiem to co si pisala, mas obavu? strach zo zubara alebo ako mam tomu tvojmu komentaru rozumiet?//
Neviem či strach, alebo akoby som to mala nazvať, ale tak necítim sa moc na to aby som tam išla nejako s radosťou, vysmiata. Ale viem, že ide o moje zdravie, tak sa musím k tomu nejako dopracovať, odhodlať
erina verim ti a podla mna je to fajn, ze to chces co najskor dat dokopy, navstivit zubara
ale nevidela som nikde, ze by si pisala ake mas problemy, o co ide?
Vieš čo vypadla mi plomba a dosť na takom zlom mieste. Na zuby, ktorým najviac hryziem, preto by som to potrebovala dať dokopy. Keď mi vypadlo som skoro zinfarktovala a trvalo mi, kým som si dala v hlave dokopy, že budem musieť zasadnúť do zubárskeho kresla
Chodis normalne kazdy rok na prevencie? Jak treba? Ci tomu sa vyhybas?
Vyzerám na to podľa toho, čo som písala?
Čo by si tipovala? Mám problém nejako v hlave s tým aby som chodila, čiže nechodím. Viem, že je to chyba, že tak by som možno prípadným potenciálnym problémom vedela predísť, ale proste mám nejaký blok a neviem sa prinútiť 
myslim, ze z velkej casti zalezi aj od starostlivosti od toho na akeho zubara, lekara narazis, aku budes mat skusenost, myslim, ze tento tvoj blok sa da zmenit, ze moze to byt lepsie 
Tak podla mna nie, ale radsej som sa opytala. Nechcem ta sudit alebo nieco chapes
Tiez si myslim, ze na toto ma vplyv dost aj samotny zubar, ze mozno keby si mala ineho, co by k tebe pristupoval inak, ludsky tak by si nemala problemy ani s prevenciami 
S týmto musím súhlasiť, aj ja som sa s tým stretla, našťastie nie osobne, ale môj drahý áno. Isté obdobie nemal vôbec problém chodiť na prevencie, aj keď nejaký problém mal, že kaz aj tak išiel. Bez strachu a v pohode. No potom odišiel jeho zubár do dôchodku, začal tam robiť nejaký iný, drahému začali potom problémy s osmičkami a už to išlo. Už bol nervózny. Už len mrnčal, že tam nepôjde lebo že všetko, čo mu robia že bolí, že vôbec cit zubár nemá. A mala som čo robiť aby som ho potom ešte dotiahla do zubárskeho kresla vôbec 
chlapi podla mna pri takychto veciach znesu ovela menej ako my. Ten moj by isiel aj neviem co robit ale k doktorovi ist to ani za svet. Len cez jeho mrtvolu, tak zvykol hovorit, no nastastie po case svoj pristup prehodnotil.
ono ked od niekoho o takychto veciach pocuvam, tak sa mi jezia chlpy a to si neviem predstavit, ze keby som to sama zazila, ze jak by som to stravila ako asi by som sa k tomu postavila, asi by mi ozaj nebolo vsetko jedno, niektore veci proste nechapem, respektive niektorych ludi
keby si si to zazila tak by si prehodnotila mnohe veci…ale tak bud rada ze si na tom ako si…moj nazor je taky, ze su dobri lekari…dobri zubari…len treba hladat…ja som si nasla dobru zubarku a teda menit nemienim…lebo malo kto je tak ochotny pomoct ako ona…ja som problem doposial nemala a z toho som happy…
vazim si to…
Tak ako si napísala Hlavne pred návštevou zubára netreba sa stresovať zbytočne
stresy pri nicom nepomozu…len to cloveka zbytocne podrazdi…pamatam si ked starka s nami byvala a zakazdym ked mala ist k lekarovi…bolo to jedno k akemu tak uz dve noci predtym nespala…a pritom vedela ze nejako nic by jej robit nemali…ze ide len dajme tomu na preventivku ale aj tak psychika proste nejako zapracovala a ona celu noc bola hore a chodila pomaly od okna k oknu…
Mne úplne stačilo, že som si tým prechádzala s drahým. Poviem ti, že ružová záhrada, respektíve prechádzka ňou to nebola ani náhodou. Ale dnes som rada, že vlastne to už máme za sebou. Síce ma to stálo veľa času a najmä nervov, ale už osmičky má vyriešené a už môžem aj ja pokojne spávať 
Kedy prosím ťa boli problémy prechádzkou, ktorá by bola príjemná, ja to snáď ani nepoznám niečo také. Ale treba si uvedomiť, že problémy sú na to aby sme im čelili, aby sme sa im postavili, riešili ich a nie aby sme sa pred nimi skrývali!