Ahoj Petin,ako sa mas???Dufam ze sa uz vsetko urovnalo,vysvetlilo a zabudlo…
Ja mám podobný problém, ako tu mnohí uvádzate. Som v rozvodovom konaní, poslali nás do manželskej poradni, teraz hľadám že kde by sme mohli ísť, ale nie som si istá či to naozaj chcem. O rozvod som podala ja, zo strany manžela manipulácia, ekonomická závislosť, sociálna izolácia pomaličky, okrm toho pedantéria ešte nie chorobná ale u svokry je to už na báze chorobnej pedantérie, nedobil mi kredit lebo som nepísala jeho mame a sestre, zahesloval PC, ušla sa mi aj facka či úder po tváry, kontrola mobilu sms a hovorov a to som na MD už 5rok, takže sa nikde neflákam starám sa o domácnosť, on mne doma s ničím nepomôže ale mamke doma všetko robil, svokra zasahovala i do výchovy, chcela vedieť o všetkom čo si kedy čo kúpime, kde ideme. Manžel jej musel stále volať, ináč sa urazila. Víkendy stále sme išli ku ním na chalupu. už som to psychicky začala nezvládať, a som začala mať panický strach už aj so svokry, a manžel sa mi vyhrážal už aj stým že ma vyhodí z bytu lebo je to jeho a potom už majetok jeho rodičov. Od prvého pojednávania nás chce spať máme dve malé deti, že vraj si všetko uvedomil čo robil zle, ale ja mu neverím a mám strach sa ku nemu vrátiť. raz mi povedal, že čo chcem dosiahnúť so svojím správaním či chcem aby ma vyhodil z okna, ale že on si svoj charakter pred cudzími ľuďmi nezničí. SVOKRA MI POVEDALA, že keď si myslím, že ona je chorá čo sa týka poriadku, tak ja som chorá čo sa týka výchovy detí. A popritom to bola ona čo dala na plávajúcu podlahu fóliu meter krát meter, aby sa moje deti počas návštevy hrali na tej fólii- Čo si myslíte o tom zmôže sa zmeniť niečo na našom manželstve, mám veriť manželovi? Ďakujem , ak by ste mi odpovedali. Prajem pekný deň všetkým, čo majú také problémy a nevedia kudykam
Ahoj Maja. Pýtaš sa ako sa mám no pravdu povediac chodím ako bez duše a veľmi ma to bolí a či sa to urovnalo , vysvetlilo a zabudlo ? to určite nie. Možno troška vysvetlilo ,ale neviem či tomu veriť ale určite sa zatiaľ nič neurovnalo a hlavne nezabudlo to asi ani nedokážem myslím zabudnúť.
? 
Ahoj Petinko.Ked ta to vsetko velmi boli,a nedokazes na to zabudnut,tak svoju manzelku strasne milujes.Ak chces,poradim ti ako sa presvetcis ci aj ona miluje teba.Urob jej to iste.Nehovorim teraz o tom ze ju mas podviest,to nie.Iba akoze,tvar sa ze niekoho mas.Vyvonaj sa,vyobliekaj a chod von,hoci aj do kina,mas nejakeho kamosa,ktory ti z casu na cas moze prezvonit,alebo poslat nejaku sms,ak nemas rada posluzim.Tiez nemam stastne manzelstvo,a naucila som sa pri mojom manzelovy “vracat udery”.Ked mi niecim ublizil,a ja som mu cely mesiac vysvetlovala ako ma to strasne boli,nepochopil.Ked som mu ublizila rovnakym spôsobom,pochopil.NIKDY NIE JE TAK,ABY NEMOHLO BYT ESTE HORSIE…
Ahoj Petino,
určite Ťa to veľmi bolí. Ja som v podobnej situácii, neviem či ma mažel podviedol. Moja ženská intuícia mi hovorí, že áno a môj manžel, že nie. Neviem, či mu mám veriť a ani neviem, čo by pomohlo, alebo čo by mal urobiť, aby som mu začala veriť. Ale, to čo píše Marta, možno na tom niečo bude. Urobiť niečo také, akože s niekým ideš von, alebo telefonáty. Len, aby ste sa potom do toho zbytočne nezamotali. A potom si budete musieť ešte viac vecí vysvetlovať. Skús Petino, obráť sa na nejakú psychologičku, čo by Ti ona poradila. Ale je tu riziko toho, čo keď Ťa naozaj podviedla. Vedel by si s ňou žiť??? Ja nadtým, tiež veľa rozmýšľam. Chcem naozaj vedieť, alebo sa radšej tváriť, že možno nič nebolo. Keď Ťa naozaj ľúbi, myslím si, že už to viac nespraví. A keď, áno. Už nemáš kvôli, čomu sa trápiť a začni nový život, s niekým kto si Ťa bude Vážiť. Je pravda, že nepoznám celý Váš život, a žena na materskej to tiež nemá ľahké. Ja som to tiež nemala, ale nikdy by ma nenapadlo, podviesť manžela. Jeho možno áno, lebo keď je žena už dlhšie doma, a stará sa o domácnosť, deti a nikde nechodí, tak veľakrát už nemá chuť a ani nevládze byť stále Fit a k dispozícii manželovi. Ale to len Ty vieš, aké to bolo u Vás. Musíte veľa so sebou royprávať, a hlavne musíš vedieť, či chce Tvoja manželka s Tebou žiť naďalej. Pozri si na nete od Garyho Chapmana 5 spôsobov lásky, alebo niečo také už si presne nepamatám. Tam možno nájdeš niečo, v čom si robil chyby Ty i Tvoja manželka, a v čom sa môžte zmeniť. Prajem Vám, aby ste si to vyjasnili, aby ste sa znova našli, našli si k sebe cestu, pretože žijeme len jeden život a ten treba žiť a nie prežívať. Skús skúmať, čo Tvoje manželke chýba, čítala som, že Ty si jej prejavoval lásku a že skôr ona nie. Ale či potrebovala Tvoja manželka takú formu lásky naozaj. Čo keď jej chýbalo alebo chýba niečo úplne iné. Pozri sa na jej detstvo, ako sa prejavovala láska u nich doma. Prejavovali si nežnosti, či skôr to boli darčeky, alebo len to že boli spolu a to bol prejav lásky, či to bol slovný prejav lásky. Skús sa nad tými vecmi zamyslieť? Vo vzťahu veľakrát si myslíme, že prejavujeme lásku tak ako to ten druhý chce a popritom to prejavujeme, akoby sme to mi chceli prijímať. Buďte častejšie spolu, nemusíte ani tak royprávať, len byť pri sebe, dotyky, očný kontakt. Je toho veľa, len treba hľadať a chcieť, keď chcete byť spolu!!! Tak veľa síl a hlavne lásky.
Ahoj, na úrade práce je oddelenie volá sa to Referát pszchologickej poradne, alebo tak nejak. Tam by mali byť psychológovia, ktorí sa venujú manželskej problematike. Skús tam. Pekný deň.
ahoj Petin,
myslim si, ze by sa dalo porozpravat,ale nie na skype,lebo ten nemam moznost pouzivat.Skor to rozobrat niekde na kave? Kludne napis na slavka.fedorova@zoznam.sk. Ja som uz na tom trochu lepsie, velmi mi pomohlo aj to, ze som sem napisala a tak “uvolnila” dusu. Nasledne sa udialo par veci, mozno aj to bolo plus. Takze zatial dakujem aj Rite za ponuku na seminar.
Drzim palce aj Tebe Petino a kludne napis.
Slavka
Ahoj Janka skús tochto psychológa, má veľa vecí aj na internete, nepoznám ho, len z čítania tu na nete. Skús možno Ti pomôže.
Mgr. Radomír Warošek, psychológ, Centrum poradensko-psychologických služieb, Prešov Návrat na Príbehy · Späť na Hlavnú stránku …
www.manzelstvo.sk/index.php?show=clanok&id=38 - Archiv - Podobné
Milá Monika, to všetko čo tu popisujete vykazuje znaky psychického týrania zo strany Vášho manžela. Sama som tým prešla, (aj ja som si myslela že to ma má tak rád) a viem aké strašne ťažké je vymaniť sa z tejto situácie. Ohľady na deti a nebodaj ešte aj na neho, sú však cestou do pekla a sú to práve deti, ktoré na túto vašu nevyriešenú situáciu najviac doplácajú. Viem si predstaviť, že po rokoch na materskej je Vaše sebavedomie na nule, a hlavne keď Vami ešte manipuluje takýto človek, ktorý si vlastné mindráky rieši veľmi nenápadne, ale účinne na Váš účet. Kým sa neosamostatníte a nezačnete žiť naplno bez neho, nevymedzíte nové pravidlá pre seba, deti a styky s ním a jeho rodinou, nepohnete sa ďalej. Stále sa budete točiť v jednej špirále, raz lepšie, raz horšie, ale s istotou sa to bude zhoršovať. Základná povaha ľudí sa nemení, vekom sa to u neho iba zhorší. Na začiatku to budete mať ťažké, ale verte, raz to ocenia aj Vaše deti, že ste im dokázali dať pokojný domov a zázemie kde sa budú cítiť bezpečne a ich mama bude vyrovnaná žena a nie troska, závislá na sociálne nevyzretom mužovi. Mne sa to podarilo, a rozvod je jedna z vecí, ktoré som nikdy neoľutovala. Máme svoj pokojný život a deti sú v ňom spokojné, ak cítia potrebu, tak so svojim otcom sú, a ak nie, tak sú doma. A to som im v stretnutiach nikdy nebránila, napriek tomu, že dobrého slova na moju adresu z tej druhej strany nikdy nepočuli. Ale čas vždy všetko ukáže a ukázalo sa, že to bolo jediné správne rozhodnutie. Veľmi Vám držím palce aby ste sa rozhodli dobre. Dôverujte si, nežijete na tomto svete preto, aby si niekto z Vás robil rohožku, nespoliehajte sa na to, že sa to napraví v inom byte, budú to stratené roky. Je to hrozné, ako sa v tom zlom všetky tieto príbehy a všetci títo tyrani na seba podobajú, ako by som čítala o sebe…
Ďakujem Marta, až ste ma rozplakali. Máme teraz ťažké obdobie, lebo manžel ťahá deti k sebe podľa mňa cez manipuláciu, a deti aspoň syn chce sa ku nemu vrátiť, ale aj aby som ja šla. Psychológovia tvrdia, že nie je dobré deti do tých vecí zaťahovať, ale si pripadám teraz ja tá, čo možno v očí detí som to ja čo rozdeľujem náš vzťach, našu rodinu. Pekný deň Marta i Vám ostatným, čo ste sa pridali do diskusie a ďakujem Marta, ste zlatá, že ste sa rozhodli napísať
Milá Monika, dlho som zvažovala či sa ozvem, ale potom som si uvedomila, ako veľmi by bolo pomohlo mne, keby v tom čase existovali také fóra, kde by som sa mohla vyrozprávať bez toho, aby na mňa niekto pozeral ako nejakú chuderu, a ako dobre by mi bolo padlo každé slovo podpory. Svojho času som sa zmietala presne v tých istých pochybnostiach ako teraz Vy a samozrejme som urobila tú chybu, že som sa k manželovi vrátila. Rozvod nikdy nebol mojim snom, chcela som aby sme boli úplná rodina, a musím priznať, že som si nevedela predstaviť, ako budem žiť s dvomi malými deťmi sama. Zo začiatku to aj vyzeralo nádejne, ale po čase sa to pokazilo presne tým istým spôsobom ako prvý krát.
Deti sú deti a nemôžeme čakať, že veciam budú rozumieť v súvislostiach. Je normálne, že reagujú na situáciu, ale zodpovednosť je na Vás, nie na nich. Aký vzor muža budú mať Vaše deti denno denne pred očami? Ako sa raz budú vedieť správať oni k svojim partnerom keď nič iné nebudú poznať? A k Vám? Budú si Vás vážiť ak si Vás nebude vážiť Váš manžel a Vy mu to budete tolerovať? Istá vec je, že rozvodom sa nič nekončí, je to začiatok ďalších problémov, ale aj novej kvality života. Zo dňa na deň sa táto situácia neznormalizuje, ale ten čas raz príde. V čase keď sme začali žiť oddelene som aj ja umierala od strachu, že to nezvládnem, ale bolo to aj o zodpovednosti za ďalšie dva ľudské životy, ktoré na mne záviseli, a kto sa ničoho nebojí, ten asi život neberie dosť vážne. Takže Vám nepoviem “nebojte sa, to sa spraví”, poviem Vám bojujte, za seba, deti, za právo na normálny dôstojný život a úctu, ktorá Vám ako matke, žene , ako každému inému človeku patrí.
Ďakujem milá Marta, neviem prečo ale som pocítila, niečo také žeby som Vás rada spoznala. Vlastne všetky baby, ktoré si tu medzi sebou vymieňame svoje pocity, niečo spája. Ale viem, že každý má svoju anonymitu, čo chápem.
určite ste to mali aj Vy veľmi ťažké a preto Vás veľmi obdivujem, že ste to dokázali, napriek tomu, že ste sa najprv k manželovi vrátila. Veľa žien už potom nenájde odvahu, ešte raz odísť. A radšej sa podrobí. Ja sa bojím aj toho, že keby sa nám to napriek všetkému, ak by som sa vrátila nepodarilo náš vzťach urovnať, že by už potom deti nechceli somnou odísť.
Milá Monika, držte sa, naďalej hľadajte silu v sebe, myslím že ste na dobrej ceste, a po čase budete sama prekvapená čo všetko ste zvládli, aj keď na začiatku to vyzeralo skoro neriešiteľne. Žena má v sebe strašne veľa sily, len si to veľakrát neuvedomuje, lebo zaužívané stereotypy typu “slabšie pohlavie” v našom povedomí (aj podvedomí) spoľahlivo fungujú. Ktovie, možno sa raz aj spoznáme, keďže časti anonymity sme sa už aj tak vzdali tým, že sme tu zverejnili svoje “príbehy” a vnútorné pocity. Prajem všetko dobré a pekný deň.
Marta, plne s vami suhlasim, ze v zenach je skryta uzasna sila, len treba nieco podniknut, aby ju zena citila a vedela pouzivat…niekedy su to zial krizy v zivote.
Mam motivaciu robit zenske skupiny a pracovat so zenami,aby aj ine mohli tento dar a poklad v sebe objavit a spojit s tym neznym a krasnym v nas…a obajavovat spolu s inymi zenami este mnohe neobjavene.
Rita sv.
Pani doktorka, dúfam, že sa Vám to podarí, bude to veľmi záslužná práca. Skupinová terapia na túto tému je v plienkach, alebo nikde, hlavne v menších mestách. Ja žijem v okresnom meste, ale nikto sa tu tomu nevenuje. Držím palce Vám aby to vyšlo , aj tým ženám, ktorým týmto spôsobom doslova pomôžete nielen prežiť, ale aj zvýšiť kvalitu ich života a života ich najbližších.
Marta, to nemusi byt ani terapia,lebo ta ma specificke kriteria… skor sebapoznavacia zazitkova skupina. a ak by bolo dostatok zaujemcov a priestory, nemam problem 1x mesacne ,alebo 1 x za dva mesiace vycestovat…ak sa zaujemnkyne zaviazu na úpar stretnuti 4-6 a ja sa neprezeniem.na opacny koniec republiky…
len moja skusenost je ,ze ludia minaju inak peniaze ako do seba,tymto smerom.Zial…
Dobrý deň Marta, Ďakujem za povzbudenie, až teraz píšem, lebo som mala niečo s PC. Som rada, že mi všetky i pani Rita pomáhate spoznávať to čo by som si mala všímať na sebe, čo chcem, … . Je to veľmi ťažké, a tak ako pani Rita spomínala, či sme sa naučili trpieť, alebo je pre nás ľahšie trpieť, neviem? Veľa som nadtým uvažovala a uvažujem. Je to určitá slabosť v nás, a možno sme to dovolili svojím partnetom, lebo si nesieme so sebou niečo, kvôli čomu sme nedokázali bojovať.
Ja si uvedomujem nejaké veci, ale keď tak pozerám asi som sa bála, že keď sa ozvem, že môže mi manžel povedať hocikedy, že môžem ísť preč lebo som v jeho byte, alebo že ho môžem stratiť, neviem. Ale viacmenej aj tak som natom stratová, lebo človek ktorí asi naozaj ľúbi, tak by také nepovedal, neurobil a v podstate neskôr, keď som už toho začala mať plné zuby, tak som sama odišla, a nerozmýšlala som nad budúcnosťou, len som konala. Asi pud seba záchovy bol už silnejší, ako ja sama. Teraz je otázka, keď som to vyslovila, že by sa tak človek, ktorý ľúbi nezachoval, “Či ma ľúbil, ľúbi manžel?”. Tvrdí, že mu chýbame. Ale, či to nie je len kvôlo deťom a full servis doma, čo mu chýba? Ideme do manželskej poradne, uvidím, čo tam bude. Pani Rita, ako asi prebieha to všetko v poradni? Yaujímajú sa o detstvo, o náš spoločný život? Dá sa yistiť, či manžel používa manipuláciu, či nie? Či si je vedomí toho, že to praktiyuje?Ďakujem.
Monika, kazdy psycholog ma svoje postupy, ja riesim len to, co klient prinasa , zaujima ma ci su obaja motivovani ,alebo jeden len “pride” lebo to partner chce, zaujima ma ,kde su zdroje a moznosti obnovenia vztahu,ak to partneri obaja chcu,do detsva zachadzam az pri dlhodobejsom vztahu s klientom,ak to sam nespomina na zaciatku…SKus si aj napisat,co chces, na
co si zvedava, napr hovor o tom,co ta brzdi a odradza vratit sa spat a spolocne zit…kde a ako sa citis slobodnejsia a kde
manipulovana…skus hovorit za seba a
v 1.osobe,…co by si potrebovala,aby si
mohla vobec uvazovat o zmene voci partnerovi
pokus sa byt odvazna a jasna.drzim palce.rita
partnerovi,formuluj si to ako moznost nie urcite…aby bolo jasne, len za akych podmienok…napr.ze by ste v poradni pokracovali dalej a dlhsie…,ak ti ten styl bude vyhovovat.a kludne sa ozvi ,ak budes potrebovat od kolegu nieco inak,alebo by si nerozumela.
Ďakujem pani Rita, určite si taký zoznam urobím, nejaké tie veci sú mi už teraz jasné. Viem, čo už nechcem, a niektoré tie veci som aj povedala manželovi, lenže on nato reaguje, že si dávam samé podmienky, že všetko podmieňujem. Uvidíme, ako to dopadne na tej poradni, aká bude i jeho i moja reakcia na to všetko. Ďakujem za radu. Pekný večer alebo pekný deň.M