Viac-menej vedia.Mama akosi vždy stála skôr za mojim manželom.A ešte keď vie,čo som vlastne spravila…samozrejme,že s tým nesúhlasí a nepáči sa jej to.Keď jej niekedy poviem,čo a ako u nás doma,krúti hlavou nad niektorými vecami.Vraví,že si mám vážiť,čo mám.Nebije ma, nepije, nefláka sa po krčmách,nepodvádza-čo by som vlastne chcela.Ja viem,viem,ale ono to je aj o tom,čo a ako po psychickej stránke prežívame.Ona má za sebou odžitého dosť zlého.Vidí to inak.Je to komplikované.
Na toto ťažko niečo povedať.Ja by som asi dosť dala na vlastnú intuíciu,určite ti niečo hovorí.Skús počúvať.
dobrz den
chcela by som sa opytat ci nepozna niekto dobru manzelsku poradnu z okolia ke chceli by sne ju navstivit lebo sa s manzelom stale hadame byvame so svokrou tak asi nemusim hovorit co je najcastejsim predmetom nasich hadok maame dcve male deti chcela by som to manzelstvo zachranit no neviem ci sa to bude dat zaslo to uz tak daleko
Dobrý pani Marta, písali ste, že v niečom podobnom ste žili i Vy. Pani Marta, ak môžte popísali by ste niečo o správaní Vášho manžela, ako sa správal, akým spôsobom Vás ťahal spať do vzťahu? Mňa resp. nás manžel chce spať, mám pocit, akokeby si ani neuvedomil, že čo mi niekedy povedal, resp. urobil. Teraz sa cítim z toho aj ja zmatená. Už možno ani neviem, čo chcem. Mám pocit, akokeby som aj ja začínala zabúdať na tie zlé veci, hoc sme nežili stále v kriku, alebo … Išlo o takú špirálu, ako ste vy spomínala, raz lepšie, raz horšie. Teraz sa snaží, ale neviem či mu ide naozaj o nás o mňa, alebo mu len ako tak chýbame, ale či nás ľúbi. Ktovie? Ďakujem pani Marta
Ahoj už je lepšie odkedy sisi kúpila ten časopis? Ukľudnil sa manžel?
Monike, moja zlata, tymito otazkami na druhych sa aj sama vtahujete naspat, a oslabujete, to co sama citite…predsa aj podobne osudy su aj o specialnej historii oboch partnerov…
Doverujte tomu, ze co vam prinasa oddeleny zivot a pocit z neho…a spomienka na zivot v minolosti.
R.s…
Ďakujem pani Rita, ale s tým že viac volá a stále tie reči, chce aby sme spolu išli na nejaké podujatie spolu s deťmi, na jednej strane viem, že by som nemala a na druhej kolíšem. Myšlienka, čo keď to s nami myslí naozaj vážne a ja niečo prepásnem. Ide mi už z tej situácie do plaču a cítim, že som zas oslabená v citoch. prečo je to tak? Tak by som chcela už konečne šťastne žiť, mať po kope rodinu.
Milá Monika, nijako špeciálne ma do vzťahu neťahal, iba bol dobrý a slušný ku mne aj k deťom, jedným slovom, veľmi milý otec a manžel. Samozrejme to bolo prechodné. Ako som už spomínala, dospelý človek sa nikdy vo svojej podstate nemení. Tak ako ste sa /chvalabohu/ nezmenili Vy, aj keď na to použil všetky svoje schopnosti a danosti, tak sa nezmení ani on. Po čase to bude zasa o tom istom. Na Vás je čo si vyberiete. Či to, čo ste žili doteraz, alebo to, čo chcete pre seba a svoje deti v budúcnosti. Podotýkam, že dobrým otcom pre svoje deti môže byť za každých okolností, ak o to bude stáť, či už s Vami, alebo bez Vás.
Ďakujem pani Marta, zato, že ste odpovedali, ako už aj pani Rita spomínala, že každý život a každá situácia je predsa iná a takmer podobná, a v podstate to aj viem, len tým, že som na svoje pocity sama, lebo kto to neprežije, tak sa dotoho nevie žiť, ani pri najmenšej snahe. Moja rodina mi je oporou, ale nechápu moje kolísanie v tejto veci, a veľakrát ani ja. Predsa som si niečo odžila s manželom a ja som ho ľúbila, a preto možno sami ťažko rozhoduje. Práve preto som rada, že si môžem tu s Vami písať a takouto formou vyliať tie svoje pocity a dať ich von zo seba. Aj môj manžel sa snaží, ale stále je upriamený viac nato, že akurát som si niečo na sebe pošpinila a si to všimne a hneď mi to povie, či som nemala celý týždeň dosť času si tú vec do poriadku, ktorú som mohla práve pred chvíľou podotýkym trochu pošpiniť. Mám pocit, že je naučený viac vnímať človeka, ako vyzerá navonok, aby bol čistý, upravený, ako nato, aký je ten človek naozaj. Nehovorím, že zovnňajšok nieje dôležitý, ale podstatnješie je srdce toho človeka. Manžel tiež sa snaží, zatiaľ no stále sme od seba, ideme do poradne, tak uvidím. Prajem Vám príjemný víkend pani Marta. A ďakujem. Monika
Milá Monika, všetky tieto pocity ktoré máte sú veľmi prirodzené v situácii, v ktorej ste sa ocitli. Je normálne, že zvažujete všetky pre a proti. Čo sa týka poznámok Vášho manžela - ste dospelá, zodpovedná, svojprávna a nie je už potrebné, aby Vás niekto iný ešte vychovával, na to mali právo iba Vaši rodičia do času, kým ste sa neosamostatnili. Je veľmi dobre, že v nich máte oporu. Vyrovnať a odžiť si to však musíte Vy sama a preto aj rozhodovať o sebe máte právo sama. Manžel sa snaží, ale vidno že nie je schopný prekročiť svoj tieň, keď ešte aj teraz si Vás dovolí vychovávať a poúčať. Je len a len Vaša vec, či ste mali, alebo nemali cez týždeň čas, a kedy a či budete prať, alebo robiť niečo iné. Cítim, že Vás to celé trápi, že
jeho správanie nepokladáte za normálne. Treba veriť svojim pocitom. Tie sú autentické a sú o Vás. Tak ako bude o Vás aj Vaše rozhodnutie. A rozhodnutia nie sú správne ani nesprávne, sú naše. Sú také, aké sme boli schopní v danej situácii, po zvážení všetkých faktov a pocitov urobiť. Držím palce a prajem veľa síl.
Ahoj Monika.Je mi luto aky mas zivot,no kazda ho mame nelaky,jeden horsi,druhy lepsi.Som vydata 27r,takze ti mozem dat nejaku radu zo zivota.Pani Rita je psychologicka,vie poradit,ale kto zije tolko rokov v zlom manzelstve,mozno ti bude vediet poradit tiez.Ja mam problem…psychicky teror,ako ty,ale ty ho mas este aj zo strany svokry.Muzi si svoje chyby nikdy nepriznaju,to skôr mi zeny,ked je nieco v manzelstve zle,pytame sa preco je to tak,kde sme urobili chybu,alebo ju robime.Za tie roky som pochopila,ze nie su mocni,iba sa na takych hraju,zakryvaju svoje slabošstvo tym ze zvyšia hlas,udru atd.On je psychicky chory,a ja sa liecim,aby som to zvladala.Ked som ho po urcitej situacii,ktora nastala v rodine,donutila ist k psychijatrovi,vybral balicek liekov,a viac ho tam nikto nedostal.Za tie roky co sme spolu,sa chcel zmenit aspon 100x,stale som uverila a dala sancu, stale je rovnaky,v mojom pripade stale horsi a horsi,vekom sa to stupnuje.Takze mat ten rozum teraz a par desiatok rokov menej,nikdy by som mu nedavala viac sanci.Premarnila som si iba zivot tym,ze stale som mu tie sance davala.Monika on nikdy iny nebude,a pokial zije jeho mama,stale bude ona na prvom mieste.Prosim ta,nerob take chyby ako ja,nezmenis ho.Je to jednoducho taka povaha,on si chybu nikdy neprizna,a ked aj ano,tak na velmi kratky cas.Je to zacarovany kruh.ODID A NEVRACAJ SA.
Pani Marta, mám niekedy z Vás pocit, že ste možno aj psychologička. Neviem, alebo to z Vás urobil osud, odžité roky v niečom takom. Ďakujem za povzbudzujúce slová, ja som už sama so sebou bola u psychologičky, uvidíme čo to urobí, keď tam pôjdeme aj s manželom. Prajem pekný deň. Monika
Ďakujem i Vám za Váš príspevok, práve to, že sa ľudia vo svojej podstate nemenia, práve to ma brzdí. Uvidíme, čo nám donesie ešte osud do cesty, alebo my sami. Kiež by to bolo, také šahké urobiť ten krok, odísť a nevracať sa.
Milá Monika, ak Vám čo len trochu pomôžu moje slová, budem veľmi rada. Aj keď nie som psychologička, viem si veľmi živo predstaviť čo cítite a ako ťažko Vám je, a tiež viem, ako ľahko je každému cudziemu človeku vyriešiť Váš problém. Viem aj to, ako veľmi som v tom čase potrebovala oporu ja a s čím všetkým som sa trápila a ako som umierala od strachu a neistoty. Vo všetkých krízach v mojom živote sa mi však potvrdilo, že v najdôležitejších okamihoch rozhodovania sme nakoniec vždy samé. A to je aj dobre, lebo takéto vážne rozhodnutia musia byť iba naše, aby sme sa mohli s nimi v plnej miere stotožniť. A keď už padnú, v žiadnom prípade už nešpekulovať, čo by bolo, keby bolo. Potom už treba riešiť novú situáciu a zasa to budeme robiť najlepšie, ako len vieme. Akákoľvek opora od blízkych je veľmi vítaná,/jasné že nesmie byť manipulatívna/. Dodáva nám pocit, že napriek všetkému, stále existujú ľudia, ktorých môžeme požiadať o pomoc a vieme, že bude nezištná a bez akýchkoľvek podmienok. Určite máte aj vy aspoň pár takýchto ľudí okolo seba a to je veľmi dobre. Ak patrím medzi ľudí, ktorých prítomnosť na svete /aj keď takáto virtuálna/ Vám aspoň trochu pomáha, som rada a je to aj znamenie toho, že je dobre, že ani mňa bývalý nedokázal prerobiť a zachovala som si zdravý rozum 
a svoje vlastné “ja”. Nech sa to podarí aj Vám.
Ďakujem pani Marta, za Vaše slová, ktoré mi stále dodajú kus energie, stále ma to tak trošku posunie dopredu. Je pravda, ako ste už aj Vy sama písala, že neexistuje zlé riešenie, existuje len naše akurátne rozhodnutie podľa danej situácie. Podobné slová použila i pani psychologička u ktorej som bola. Povedala mi, že Vy ste neurobili nič zlé, len ste ináč reagovali, ako to chcel manžel, ináč ste riešili situáciu. Ale, že neexistuje slovíčko, zle. Je len iné, alebo ste iná, nie zlá. Je to celé ťažké, veľmi ťažké, lebo naozaj tu ide o to, že ja sa musím rozhodnúť a musí to byť naozaj moje rozhodnutie. Lenže zatiaľ neviem, aké to bude. momentálne nejak tak plávem v čase, sem a tam, ale neviem, kde ma to odveje. Ako sa rozhodnem, či dať nášmu manželstvu ešte šancu, alebo radšej nie. Len stále mám niečo také v sebe, aby som to neunáhlila to svoje rozhodnutie a potom by som mohla ľutovať. A čo som sa dozvedela, že aj agresívny ľudia, niekedy to nemajú tak naozaj tú agresivitu v povahe, ako základnú črtu, len akurát nezvládli nejakú tú situáciu a sú zúfalý, tak to ich dohnalo k takémuto správaniu. Takže, ma zaujíma teraz hlavne to, či to je to hlavná črta môjho manžela, alebo bol to zúfalý výkrik o pomoc, pričom sme si sami nevedeli dať radi s problémami, ktoré sme v našom vzťahu prežívali. Dusili sme sa obaja, ale neboli vypovedané naše pocity, čo naozaj možno cítime a čo nám chýba. Uvidím po spoločnom sedení u psychologičky, čo nám to donesie. Ďakujem pani Marta za Vaše virtuálnu pomoc.Monika
Milá Monika, teraz trochu o sebe:
Po rokoch sa mi potvrdilo to, čo som tušila už počas svojho nevydareného manželstva, aj keď nepopieram, že boli aj celkom dobré obdobia. Jednoducho sme sa my dvaja s manželom nestretli správne. Naše povahy sa k sebe nehodili a keby sme aj čo robili, každá zmena by ubíjala jedného, alebo druhého. V tom čase ubíjala veľmi dôkladne mňa a nech som robila čo robila, aj tak nebol nikdy spokojný. Keď sme už spolu nežili, tiež som sa nehnala do rozvodu, lenže už ma potom dožieralo jeho neustále vykrikovanie, aby som si nemyslela, že si budem robiť čo chcem, ešte stále som jeho žena. A keď nemohol scénovať doma, robil to tam, kde ma akurát stretol. Takže už nebolo na čo čakať. Čo sa týka agresivity, pre tú niet ospravedlnenia a ani ho nehľadajte!!! Nikto na svete nemá právo Vás udrieť. To keď raz stolerujete, bude to ako malý pramienok, ktorý prerastie na rieku a už ju nezastavíte. O žiarlivosti ani nehovorím, to je jeho vlastná slabosť a neistota, za ktorú Vy nemôžete, ale znášate jej dôsledky. To že je nevyzretý jedinec ste nespôsobili Vy. Vy ste ho iba stretli, to je celý Váš podiel na tejto situácii. A teraz ešte trochu na odľahčenie. Ja som ani po rozvode nemala dlhé roky pokoj, až po ôsmich rokoch stretol /zrejme/ nejakú fúriu, ktorú mu zo srdca prajem, a tá mu rázne a v zárodku zatrhla akékoľvek kontakty so mnou, / deti ju poznajú a hovoria, že je asi tiež riadne žiarlivá/, takže konečne som sa ho zbavila a komunikujeme už výlučne úradne. Som veľmi rada že ju má, asi sa konečne stretli tí správni a dúfam že ho aj bije. /To nemyslím vážne, nech sa nebijú aby im to vydržalo./ Takže to, čo som ja nedokázala ovplyvniť za dlhé roky, iná žena zmenila za pár mesiacov. Na hrubé vrece asi treba hrubá záplata. A my sme iba normálne… k hrubosti máme pekne ďaleko. Majte sa pekne, naše rozhovory prinášajú pozitíva aj mne, som rada, že som zrejme objavila ďalšiu príbuzú dušu na tomto svete. Nie ste náhodou v znamení rýb?
Dobrý pani Marta, ste ma rozosmiali ale aj trochu do plaču mi prišlo. Ste mi urobili veľkú radosť, s tým, že sme asi príbuzné duše, a že naše rozhovory prinášajú aj Vám niečo potizívne. Čo sa týka znamenia, nie som ryba. Tiež som poriadne komplikované znamenie, a to blíženec. Dve osoby v jednom a možno aj práve preto tá nerozhodnosť. Na jednej strane potrebujem, aby ma niekto usmerňoval a na druhej chcem byť slobodná, chcem sa sama rozhodovať. Mám to ja aj so sebou ťažké, čo potom druhý. Ale som rada, že si tak trochu navzájom pomáhame, hoc Vy ste určite odomňa i v životných skúsenostiach natom lepšie, ako ja. Lebo niečo už máte za sebou, a ja som len na začiatku všetkého. Ďakujem Vám pani Marta a som rada, že ste sa ozvali. Pekný deň.Monika
Vies ty vôbec co chces?Pises ze ludia sa nemenia,a to ta brzdi.Ved si celkom odporujes.Ked vies ze sa ludia nemenia,aj on je len clovek,ked ma raz taku povahu,tak sa nezmeni,hoci mu das iX-sanci.Tak nech ta to nebrzdi,ale prave naopak,nech ta to zenie vpred.Chces radu?Radime ti,preco nas nepocuvas?Je tu pani Marta,ktora odisla zo vztahu,a je jej dobre.A ja si strasne vazim taketo zeny.Som tu ja Marta2,ktora si cely zivot myslela ze sa manzel zmeni,a nezmenil sa.Ked sa tak spätne pozriem na svoj zivot,to boli same hadky,tiche domacnosti,odpustania,uzmierovania, a to vsetko milion krat dookola.A vysledok?Po 27rokoch zijem s muzom s ktorym mam spolocne deti,spolocny dom a viac nic.Neviem povedat co je to laska,a co je to byt milovana.Nehovorim ze som to nemala na zaciatku manzelstva,ale to uz bolo velmi davno.Teraz si v obdobi,ked su deti male,potrebuju ta na kazdom kroku,vaz si to,lebo najväcsia kriza v manzelstve pride az vtedy,ked odidu deti a ty ostanes pod jednou strechou s clovekom,s ktorym si nemas co povedat.A vsetkemu som na vinne iba ja.Az teraz si uvedomujem,ze repete nebude.Nedostanem druhu sancu,prezit ten zivot lepsie.Zobud sa,nesnivaj.
Moja najlepšia priateľka je blíženec, možno to nie je náhoda, že sme si “zapasovali”.
Prajem pekný deň a aspoň zopár dôvodov na úsmev. Slzičky radšej od šťastia.
Ďakujem Marta 2, bolo to síce tvrdé, ale asi pravdivé. Ale práve tak, ako si ty dávala šance, možno X - krát, aj iné ženy si možno chcú dať jednu šancu, čo keď sa to zlepší, zmení. neviem. Aj pani marta, si dala druhú šancu, no nezmenilo sa. Neviem, možno, aj mne chýba tá druhá šanca, naozaj neviem, tak ako si to Ty napísala. Ale, aj tak Ti ďakujem, hoc nečítalo sa to ľahko. Prajem Ti príjemný deň. Marta 2 a nemyslela si na zmenu života, teraz keď sú už deti dospelé, ani teraz nie je neskoro. Poznám podobný prípad, kde deti odrástli, tiež je manžel alkoholik, … a tiež má moja známa problém odísť. A tak sa navzájom podporujeme, ona v tom že aby som odišla a ja v tom, že to tiež ešte u nej nie je neskoro. Vieš. každý si to musí odžiť sám, a ja som vďačná zato, že si tu tak píšeme, lebo sa v tom hľadám. Lebo sú veci, ktoré človek vie o sebe a sú veci, ktoré sa len teraz dozvie, aký je naozaj čoho je alebo nie je schopný. A pomáhajú mi Vaše názory, rady, pohľad na vec, … Prajem Ti príjemný deň a budem rada, keď možno niečo ešte napíšeš.