Ahoj Monika,jasné,že sa ukľudnil.Len ten jeho skúmavý(zdá sa mi ako zastrašujúci)pohľad…povedala som mu, že je to hlúposť a nič to so mnou nemá spoločné.Ale jemu takéto vysvetlenie nestačí.Tak to ešte rozoberá a mne sa to donekonečna nechce vysvetľovať.Chce,aby som mu povedala pravdu,tak mu ju poviem,ale on sa pýta zasa.Neverí mi.Ja viem,moja vina,moja vina.Ale už som akási odolná po takom čase a nemám už takú potrebu stále na každú takúto narážku sa obhajovať (niekoľkokrát).Akoby mi chýbali sily aj chuť.Odvtedy,ale boli ďalšie hádky,ďalšie vysvetlovanie,čoho výsledkom v skratke bolo,že opakoval:“povedz mi meno… chcem vedieť meno…” No,to si mám akože nejaké vymyslieť,keď s nikým nič nemám?A nechápem,to chce,aby som fakt nejaké meno povedala,keď nikdy nie je spokojný s mojou odpoveďou?A keby som mu od zlosti už fakt treskla do vetra nejaké vymyslené,on by si myslel,že je to pravda.Aj keby nikto taký neexistoval.A tak si žijeme.Ty sa mi zdá,že si stále v “nerozhodnej” rovine,či?
Le pre pani Martu,
Prepáčte mi prosím,nechcem vyzvedať,len som sa chcela spýtať,či ste mali nejaké problémy s manželovou žiarlivosťou?Ak budete chcieť odpísať,rada si vašu odpoveď prečítam.Ja som urobila niečo,prečo mi manžel už nedôveruje.
Ale žiarlivý bol vždy.A teraz je to o to horšie.Dá sa s tým niečo robiť?Neviem,či je nato nejaká odpoveď.Prajem pekný deň.
Ahoj Le, máš pravdu som nerozhodná. manžel sa snaží, tvrdí mi, že sme sa málo rozprávali, že viazĺa u náš komunikácia, že podľa neho to je náš najvačší problém. Chce nás spať, ževraj mi bude pomáhať i v domácnosti, že si toho veľa uvedomil. A že vraj mu chýbam, že cíti, že bezomňa to nie je ono, a že … z časti mi chýba, z časti nie, takže naozaj neviem. A Ty Le, nezávidím Ti to, máš aj Ty svoj kríž. Presne, ako to hovoríš, či máš niekoho,alebo nie je to v podstate jedno, lebo si hľadá zámienku, na to aby Ti stále neveril. Nechce ísť do poradne?
Budete to mať ťažké, keď sa situácia nezmení. Le myslela som na Teba, som rada, že sisa ozvala. Drž sa a nevzdávaj to.
Ahoj Le, vidím, že Ťa to veľmi trápy, a škoda, že to Tvoj manžel nechce riešiť, lebo podľa mńa Ty by si aj nádej dala tomu Vášmu vzťahu, keby aj on chcel. Dúfam, že Ti niekto poradí, ja s tým nemám skúsenosti.Pani marta má tiež dobré srdiečko, tak Ti možno niečo múdre napíše. Ale dôležité by bolo, keby s tým chcel hlavne Tvoj manžel niečo robiť. Možno celý ten problém, čo bolo bola len jedna kvapka v jeho žiarlivosti, lebo ostatné kvapky si doniesol do manželstva už on sám z nejakých príčin. Nepátrala si, že aké mal detstvo a tak? Pekný zvyšok večera Ti praje Monika
Milá Le,
prezrela som si Vaše príspevky, a znovu som len došla k tomu, že žiarlivci sú ako keby vyrobení cez kopír. Aj u nás to bolo veľmi podobné. Okolnosti sa možno líšili, ale to správanie bolo asi také ako u vás doma. Aj u nás to bolo už počas chodenia, len ja naivná a negramotná v tomto smere bez skúseností, keďže u rodičov som žiarlivosť nikdy nevidela, som si myslela, že to ma má tak rád a tak strašne mu na mne záleží. Tie schémy správania sú úplne totožné, nekonečné otázky na ktoré neexistujú uspokojivé odpovede, lebo hocičo čo poviete je okamžite otočené proti Vám. A všetko pred deťmi - veď nech vidia aká si. Neskôr vulgarizmy, hrubosti a na druhý deň očakávanie sexu akoby nič, a keď nebol, trieskanie dvermi, urážky a všetko odznova. Keď už toho bolo veľa, pekný kabát, parfém,… a samozrejme očakávanie primeranej vďačnosti kde inde ako v posteli. Pre kľud v dome bolo aj to, a potom slzy v sprche… a znovu všetko dookola. A keď som sa po MD zamestnala a po roku získala vyššie postavenie a plat ako on, namiesto toho aby sa tešil, že sa konečne budeme mať lepšie, bol to začiatok konca. Koniec z mojej strany, to už bol pud sebazáchovy. Bolo by to na román, nechcem Vás zbytočne zaťažovať podrobnosťami, máte toho asi aj tak dosť doma. Opakujem sa, ale stojím si za tým, že žiarlivosť je prejavom jeho vlastnej slabosti, neistoty a nevyzretosti a niet takého odborníka, ktorý by ho zmenil, lebo by sa asi musel druhý krát narodiť. Isté je, že žiarlivosť spoľahlivo rozvráti každý vzťah a zabije aj posledné zvyšky citu , ktorý zo seba chcete /možno kvôli deťom, alebo kvôli sebe/ k nemu vydolovať. Cítim s Vami a držím Vám palce v tomto boji s “veternými mlynmi”, nech sa dopracujete k výsledku, ktorý bude dobrý pre Vás a pre Vaše deti.
Le, niečo som našla na www.ozene.sk tam sa píše veľa vecí o žiarlivosti, ak chceš tak si to tam prečítaj, možno tam niečo nájdeš i pre seba. Ale v podstate, to čo píše pani Marta si myslím, že je 100%pravda. Keď to dlhšie nebude fungovať, asi by sisi mala hľadať niečo lepšie pre seba i pre deti.
Možno mi pomôžete tiež?
Mám taktiež žiarlivého manžela, ale teraz je problém inde. Už týždeň pretrváva vo mne stav zúrivosti, nepokoja, jednoducho neviem, čo mám robiť. Máme 1 malé dieťa (2,5r.), obaja sme pracovne vyťažený. Problém je v tom, že on si po práci (cca po 17-18 h.) vždy nájde čas i na iné “záľuby” - rôzne druhy športu a samozrejme následná dlhá barová diskusia (väčšinou so slobodnými, alebo bezdetnými, alebo tými, čo na nich doma nik nečaká. Na moje večerné telefóny odpovedá vždy: prídem o chvíľu a príde po 2-3 a niekedy viac hodinách. Potom to vrcholí hádkou. Mojimi argumentmi sú vyčerpanosť, únava, chuť po pokoji a oddychu, pomoci v domácnosti. Z činností, ktoré má môj manžel a tiež ich neplní je upratať si po sebe veci a vyniesť smeti. Ostatné zostáva na mne. Jeho najnovšie tvrdenie: Veď na čo ťa mam. Podľa mňa je to urážka. Jeho argumenty sú problémy v práci ,o ktorých nič neviem a nemôžem vedieť. Pracovná vyťaženosť aj cez víkendy-športovec. Odmietanie sexu-chcelo by sa vám vždy po 22.hodine, keď celý deň lietate a dieťa Vám nechce zaspať a uspávate ho aj hodinu? On si všetko uvedomuje. Len tento týždeň je iný. Komunikujeme len o základných veciach a všetko ostatné z jeho strany sú len urážky a podpichovanie, že sa mám odsťahovať, dieťa tam nechať a pritom sám by nestíhal sa oň starať, vyzdvihovať z jasiel, variť? Určite by to riešil cez babku. Sme spolu už 8 rokov, vždy boli nejaké problémy, ale usporiadali sa a ospravedlnil sa. Ale teraz, i keď viem, že pravda je na mojej strane, on sa cíti byť urazený a ja mu v byte vadím. Je to neskutočne urážajúce a ponižujúce. Naozaj mám chuť sa odsťahovať. Na rodinu sa už obracať nechcem, vždy sa vysmieva, že sa len sťažujem. Ale nechcem urobiť nesprávny krok, (prípadne žiadny krok) na základe emócií a potom to ľutovať.
Ahoj Monika,a prepac.Mozno to nebolo ani take tvrde ako pravdive.Verim ze môj zivot by sa vtedy vyvijal inym smerom,keby boli existovali taketo komunikacie medzi ludmi ako teraz.Pisu ti tu ludia,ktori uz maju nieco prezite,a urcite ti nechcu zle.Len tebe stale viri hlavou myslienka,co ak sa zmeni?NEZMENI.Mozno by tvoj manzel dokazal fungovat vo vztahu z nejakou “harpiou”,/ako manzel pani Marty/,ale nie s tebou.On potrebuje zenu,pri ktorej by stal nielen on v pozore,ale aj jeho matka.Ale pokial on bude vidiet ze sa ho bojis,stale ti bude ublizovat.Ze vas chce naspät?Mozno mu chybas ako kucharka,upratovacka.Monika ak citis,ze mu chces dat sancu,daj mu ju,len ta prosim,nech to bude fakt posledna.Ked sa zmenil,bude to fajn,ked to iba hra,dlho to nevydrzi,a ty konecne zistis o co mu islo,ci o teba alebo o tvoje sluzby.A nieco o mne.Ano chcem ist pracovat vonku,ucim sa jazyk.Je tazke zacinat odznova v 50ke.Ale drzim sa hesla…PRESTAN SNIVAT SVOJ ZIVOT,A ZACNI ZIT SVOJ SEN…Pekny den.
Este ti napisem jeden priklad o manzelstve,vymyslela som to ja,ked som chcela vysvetlit manzelovy,ze kazdou väcsou hadkou a scenou z urazkami sa manzelstvo iba oslabuje a nikdy to uz nebude to co bolo.Predstav si manzelstvo plne lasky,ako pohar plny vody.Kazdou väcsou hadkou,alebo väcsim problemom,ktory nastane sa pohar zatrasie,a z tej vody vytecie.Zo zaciatku ked je pohar este silny a cely,stale mozes tej vody/lasky /doliat.Ale po case,ked sa zacne z pohara uz aj odbijat po kuskoch,mozes don dolievat kolko chces,uz v nom bude menej a menej vody/lasky/.Môj pohar manzelstva je uz dost obity,a prasklinu ma aj zospodu.
Ďakujem pani Marta.Niekedy si myslím,že to všetko musím znášať,veď si zaslúžim.Ale často mám chuť búriť sa.Keď si stále melie to svoje,a moje odpovede neberie,akoby sa chcel uistiť,že on má pravdu.V skutočnosti ju však mať asi nechce.Veď prečo by chcel mať pravdu v tom,že ho nejak podvádzam?Ja tomu nerozumiem.A celkom si nepamätám,ale za tou jeho žiarlivosťou (ešte ako slobodná) som asi až tak nevidela to,ako veľmi ma ľúbi,lebo viem,že mi tá žiarlivosť strašne prekážala.Nikdy som mu dôvod na ňu nedávala,bola som zakomplexovaná a veľa si toho o sebe nemyslela.Napr. mu vadilo,že niekam chcem ísť a on nechce alebo nemôže a ja teda nemám ísť tiež.Často sme sa hádavali.Našla som si denník a bolo to aj z obdobia “nášho chodenia”.Už som na to aj zabudla,ale spomenula som tam aj to,že napr. so mnou chodil aj na moje skúšky do speváckeho zboru.Písala som aj,že nám dávam štvrtú a poslednú skúšku a ak neprestane s tou neprimeranou žiarlivosťou,bude posledná.Po pár dňoch denník končí, ale evidentne sme sa nerozišli,keďže sme manželia.
Ahoj Monika,ako vieš,my stále žijeme na hromádke v jednej domácnosti.Ale ak by som bola v tvojej situácii,presne takto si to predstavujem,že by to prebiehalo.A mňa by stále mátalo,aby som sa vrátila s deťmi domov a ešte raz(posledný krát)to skúsili.Aby som si nemohla neskôr nič vyčítať.Veď by sme si stanovili určité akoby pravidlá spoločného súžitia a ak ich nebudeme schopní dodržať,asi nemá význam pokračovať.Ja sa veľmi ťažko rozhodujem pri bežných, obyčajných veciach a nie pri takýchto zložitých situáciach - som ti asi trošku podobná - myslím v tej váhavosti.Ale obom nám to nerobí dobre,lebo stále nemáme vo veciach jasno.
Vďaka,keď budem mať čas,určite sa tam mrknem.Isto robím niekde chybu aj ja,len prísť na to kde a akú… chi-chi veď LEN.Včera som vyplakala jedno malé more,dnes nemám síl a tááák potrebujem sa na niečom zasmiať.Možno by si mohla s deťmi zájsť do kina napr. na rozprávku o žabákovi,ktorý sa však nepremenil na krásneho princa…mohol by to byť veselý spoločný zážitok pre teba aj deti.Myslím,že to teraz beží v MAX-e.Neviem odkiaľ si,ak budeš mať chuť,na nete sa dá zistiť,kde je najbližie,čas,cena,všetko.To ma len tak napadlo.Možno sa aj ja s deťmi vyberiem-uvidíme.zatiaľ ahoj
Milá Le, nemyslím si že je správne donekonečna si sypať popol na hlavu, “lebo si to zaslúžite”. Zaslúžite si normálny rovnocenný vzťah s človekom, ktorý k Vám pristupuje ako k dospelej, svojprávnej bytosti. Nie je Váš rodič a Vy nemáte 5 rokov a nie ste ani v polepšovni. A to už nehovorím, že žiarlil aj za slobodna, vtedy ste si to zaslúžili čím? No ničím. Tak že tak či tak by bol taký istý, lebo je jednoducho taký. Je strašný rozdiel byť vo vzťahu s mužom, ktorý Vás doslova šikanuje a s mužom, ktorý Vám dáva priestor aj pre Vaše vlastné ja a základná úcta voči Vám je mu úplne prirodzená. Mne sa takého podarilo nájsť a môžem Vám povedať, je to strašný rozdiel. Muži s nami veľakrát robia presne to, čo im my dovolíme. A tak ako si oni vyberajú nás, tak si vyberáme aj my ich. Ja som sa na svojom zlom výbere poučila.
Ahojte asi 4dni sa nebudem môcť ozvať, ale držte sa a za všetky príspevky ďakujem, Pekné dni Vám prajem a prežite ich v pokoji monika
Ahoj Le páči sa mi že si tak reagovala … chichi veď LEN asi aj Ty si taká, že i keď si smutná si potom z toho robíš srandy. Aj ja sa niekedy chychotám a cudzí si potom myslí, že veď tej asi nieje až tak ťažko, ako to tvrdí. No niekedy, potrebujeme sa aj zasmiať a i z ťažkých vecí si urobiť niekedy srandu, aby sme to potom lepšie zvládalai. Čo sa týka kina, nie je to zlý nápad, ale kde momentálne bývam nemám takú možnosť predtým sme mali. Ale ďakujem. Možno, nakoniec budeme pochádzať z rovnakého mesta, ale tu to nechcem zverejňovať. Drž sa a včera som čítala niečo ohľadom žiarlivosti, že máš rázne zastaviť jeho scény, rázne ukončiť rozhovor a nediskutovať a rozoberať, keď niečomu neverí, povedz pravdu a ukonči to s ním. On má problémy Ti veriť, Ty mu hovoríš pravdu, tak sa nemáš začo cítiť zle a obhajovať sa. Tak mu povedz svoje a choď si potom po svojej robote, či sa venuj deťom. On si to musí uvedomovať, že on má problém Ti veriť. Skús ho poslať do poradne, hoc muži tomu podľa mňa neveria, pomoci od psychologičiek. Drž sa určitú dobu sa nebudem môcť ozvať, ale v myšlienkach budem s Vami. Ahoj a drž sa.
Ahoj Marta2, Ďakujem, viem, že si chcela dobre poradiť. Aj ja by som asi takto reagovala. Som rada, že si mi napísala, že chceš zmenu, prospeje Ti to. Lebo ani 5Oka nie je veľa, ešte máš dosť rokov pred sebou, ktoré môžeš prežiť v šťastý, láske a spokojnosti. Možno si nájdeš ešte niekoho, kto Ťa urobí spokojnou, a ktorý si Ťa bude vážiť. Verím tomu, že sú chlapi, ktorý vedia dať ženám to čo potrebujú. Ahoj a pekný zvyšok dňa. Monika
Ahoj Le, píšeš že asi sme rovnaké, váhame. Dočítala som sa, niečo podobné o tebe, že si nebola sebaistá. To mi povedala aj psychologička, takže náš najvačší problém je asi práve ten, a potom z toho vyplývajú aj tie ostatné, a to muži vycítia a preto si k nám dovoľujú a my im to dovolíme, lebo sa sami nevieme presadiť. Práve to potom, oni už nrzvládajú, keď začíname byť silnejšie a možno viac, ako oni a vzedy začínajú možno ešte vačšie problémy vo vzťahoch. Som rada, že si píšeme.Pa
Ahoj milá KIKA, viem sa plne v cítiť do tvojej situácie, nemáš to ľahké. Skús sa obrátiť na nejakú poradňu psychologičku, oni vedia poradiť. Aj tu nám radí pani Rita, a je naozaj zlatá. Teraz asi prežívate ťažké obdobie. Možno, že to tak naozaj nemyslí vážne, aby si odišla, len sám nevie vyriešiť problém, ktorý ho trápi. Skús porozmýšlať, ako ste riešili problémy, keď ste sa poznali na začiatku, alebo kým ste nemali bábo. Možno ho niečo trápi, kvôli čomu potom uteká z domu. Možno by to chcelo, že by ste boli viac spolu, že by ste aj na ten šport išli spolu a dieťa by postrážili babičky, keď je taká možnosť. Možno ste prestali komunikovať, ako to bolo aj u nás. Keď si prečítaš naše príbehy, každý je iný, ale v každom niečo možno nájdeš. Viem, že chlapi nepovedia hneď, že čo ich trápi, nechávajú si to dlho pre seba. Píšeš, že ste mali už aj predtým, vačšie, či menšie problémy, ktoré si stále nejak vyriešili. Nemôže byť, že ste ich celkom nevyriešili k spokojnosti oboch strán??? A čo sa týka rodiny, Ťa chápem, lebo aj som si veľakrát povedala, že či je dobré, aby o naších problémoch vedeli rodičia. Neviem, niekédy je to dobré niekedy nie. Ale, človek sa stále rozhoduje podľa danej situácie. Takže, keď si myslíš, že máš niekoho, kto by Ti vedel možno poradiť, pomôcť, alebo vypočuť je to dobré, ak by sisa obrátila na niekoho, kto Ti verí. Nezúfaj, určite sa to vyrieši. My tu baby stále riešime niečo, a mne osobne pomáha aj to, že si tu len píšeme. Prajem pekný deň.Monika
Ja v podstate s Vami súhlasím. A je pravda,že sa ku nám správajú tak,ako im my dovolíme.Uvedomujem si to, ale v danej situácii zareagujem asi vždy vysvetľovaním alebo obhajovaním toho,čo som spravila a jemu na tom niečo nesedí.Musím zmeniť taktiku.Som si všimla,že čím dlhšie žijem takýto “život”, tým viac mi prídu niektoré veci ako normálne. Aj tie,pri ktorých by som si kedysi zaťukala na čelo.Myslím,tým že dokáže pospájať také veci,konšpiračné teórie či čo to vlastne je - a ja už sa nad tým ani nepozastavujem, len odpovedám a vysvetlujem.Verím na intuíciu.Fakt neviem, prečo som kedysi na ňu nedala.Veď som vedela,že takto pod konrolou ma držať nie je správne.Jedinou odpoveďou asi bude,že som ho naozaj ľúbila.Ďakujem,že ste sa ozvali a dúfam,že si skutočne užívate svoj “nový” život.
Ahoj Moni,psychologička mi radila tak ako ty.Odpovedať a ukončiť rozhovor.Lenže on je ako na motorček.A ja nemám vypínač.Keď mu odpoviem, on to rozoberá a rozoberá.Ja idem do inej miestnosti a on za mnou.Už som párkrát išla aspom vyniesť kôš,aby som to nemusela počúvať.Ale je to len chvíľkové riešenie.Najradšej by som niekedy niekam ušla,nech už nič nepočujem,nevidím.Nie je to riešenie,no na ukľudnenie a zníženie tlaku to na chvíľku postačí.Do poradne ho lámem s prestávkami už rok, ale nedarí sa mi.Som však rozhodnutá ísť sama.Len by som chcela,aby nás počula oboch a videla to z oboch strán.On by povedal napr. niečo,čo ja by som nespomenula a naopak a možno by nám poradila,čo kto z nás by robiť nemal,príp. čo by robiť mal.Takto je to jednostranné a zdá sa mi to nespravodlivé a nevyvážené.No,ale keď to nejde, tak to nejde.Teraz mám v práci dosť zhon,ale potom sa chystám objednať.Uvdíme,čo to prinesie,lebo evidentne si sami pomôcť nevieme.Maj sa zatiaľ krásne.