Milá Le, to čo teraz vyzerá tak strašne jednoducho a logicky, tak vôbec nevyzeralo, keď som to prežívala. Aj u mňa to bol dlhý proces (dokonca veľmi dlhý) a vôbec nebol jednoduchý. A ani od Vás nikto nemôže čakať, že si v živote urobíte poriadok za tri dni. Všetko zlé je však na niečo dobré. Dôležité je, že mentálne pracujete na tom čo chcete, pre seba, pre svoje deti, zvažujete čo je pre Vás dôležité a nerozhodujete sa bezhlavo podľa toho čo chcú ľudia okolo Vás. Časom sa k nejakému rozhodnutiu dopracujete tak či tak. Ideál nikdy nedosiahneme, lebo to by už asi nebolo o živote, ale o nejakom filme, ale to neznamená, že sa nemáme usilovať o to najlepšie, čo v danej situácii môžeme mať. A ešte pozor na veci, ktoré sa Vám začínajú zdať “normálne”. Aj ja som svojho času uverila, že normálne je napríklad aj to, že sa už nemám stretávať so svojou rodinou, lebo moja rodina je už on a naše dve deti. Dobre choré, čo? Strašné ako s nami niekedy iní ľudia dokážu manipulovať a my to nevidíme.
pre Martu2, Moniku a Le.
tak som naspät z krasnej dovolenky a pracovneho pobytu, a doplnam k vasim prispevkom “nikdy nie je neskoro"zmenit a zit novy den inak…ani v 50 -ke , v to verim a viem ,co hovorim…
.Takze drzim palce k splnaniu snov.
Le a Monika…okrem podpory ako sa vam konkretne posuva vas pribeh po precitanych a odpovedanych prispevkoch…vidite u seba rozdiel, nejaky posun v odvahe nieco menit, ?Myslim si osobne,ze akykolvek krok spravite pre svoj lepsi pocit zo seba a pre seba budete to citit hned,a sancu ma kazdy ,. aj ziarlivy a manipulujuci muz moze robit zmeny,ak chce chapat co a preco robi! nemusite robit a snazit sa robit zmeny za muzov…to je na nich, co so svojim zivotom spravia…komunikaciu a poradne odbornikov maju rovnako k dispozicii , ako zeny.Pokial zeny budu snivat o zmene muza, prestavaju mat cas snivat o svojej zmene a svojich moznostiach…staci robit zmeny za seba .Detom davame vzor viac tym ,kym sme, ako zijeme ,koname ako tym,co im rozpravame.
Opatrovanim a chapanim ziarlivych a manipulujucich,kontrolujucich muzov im vytvarate pocity bezpecia, ktore potom nemusia hladat v sebe ,ale vonku ,v okoli, vo vas…Aky mate motiv viac sa starat o druheho-dospeleho ako o seba??
Neverim velmi na kurzy asertivity, pretoze silnejsie je to,co ide autenticky z hlbky duse,.Takze ,ake slova bez kurzu asertivity by ste mali na mysli voci chlapovi,co vas dokola vtahuje spat do kontrolnych otazok a zacyklieva dokola a dokola to iste??
a ako sa da laska do Svojho pohara plnit, ako mozem lubit ?.Podla mna laska je stav duse, ja lubim ,ja ju citim…ja ju smerujem.ja urcujem komu ju smerujem…atd mam v zivote niekoho kam svoj cit mozem, a chcem a tuzim davat.aby som sa nemusela pozerat len na jediny obity pohar a jeho praskliny ??..Som prekvapena ,kolko este aj mladsie zeny preberaju vzory mám a babiciek,a snazia sa v mene rodiny viac ako v mene seba…to su 2 odlisne pozicie " ja ako” partnerka" a ja ako “matka deti " a rodic, ktory komunikuje s druhym rodicom deti.
Tie ,co maju mladsie deti mozu rozlisovat rolu matky a co je pre deti dobre ako komunikovat s otcom deti v prospech deti… . a” rolu partnerky" -co nema s detmi nic spolocne…
R.Sv.
No vidite mile damy,
toto iste sa moze stat aj muzovi. verte ci neverte. Stalo sa a urcite nie som jediny.
Dobrý deň p.Rita.Tak ste sa nám vrátili…ďakujem Vám.Či mám odvahu niečo zmeniť?Dosť pozitívne na mňa vplýva p.Marta,je silná.Monika je taká podobná"váhavka"ako ja.(na základe našich znamení ma to ani neprekvapuje)Zdá sa mi,že raz som rozhodnutá už všetko ukončiť,nad ničím už nepremýšľať,nič nezvažovať a natvrdo povedať,že sa chcem rozísť(rozvod som nahlas ešte nikdy ani nevyslovila)Veď niekedy si pripadám ako zúfalec.Chce sa mi plakať,kričať,niečim tresknúť,utiecť a niekedy aj…ale keďže som dostala dar života a mám deti,to ma vždy udrží.Vravím si,veď to nie je také strašné,koľkí žijú o hlade,smäde,bez domova…a ja som taká nevďačná a sebecká.Lebo prídu chvíle,keď to nie je také zlé a vtedy si vravím,že sa to ešte spraví.Pani psychologička mi povedala,že jednoduchšie riešenie by bolo všetko ukončiť,ťažšie je bojovať za záchranu manželstva.Ale teraz sa mi zdá že ten boj mi uberá sily a výsledok žiadny.Keď sa ma manžel spýta,čo robím pre zlepšenie ja,vlastne neviem,čo povedať.Ale on za zlepšenie považuje aktivitu v spálni.A to ja akosi nedokážem.Niekedy ma až strasie pri pomyslení na to.Je jasné,že cíti ten môj chlad.No teraz,keď obaja pracujeme,deti navštevujú škôlku,školu,už nie sú tak často choré,možeme s nimi chodiť na výlety,cestovať-lebo konečne sa dá našetriť aj na dovolenku a mohli by sme si tak krásne žiť.A toto ma brzdí v tom,aby som urobila rázny krok k rozchodu.Len keby som ho ľúbila,ale necítim to.Hľadám to v sebe,no nič.A tiež,ako by som to po rozvode sama zvládala s deťmi,bývaním a financiami.Neviem.Ma napadlo,keby som mu povedala,že by možno bolo dobré istý čas(neviem ako dlho),keby sa odsťahoval k rodičom,my si od seba a od tých stresov oddýchli-možno by sme zistili,že si chýbame a budeme si seba navzájom vážiť…alebo to niečo nové prinesie…Inak,jeho rodičia bývajú v tom istom vchode ako my,takže od detí by ďaleko nebol.A v prípade rozvodu si to tiež neviem predstaviť ohľadne bývania.Zdá sa mi všetko také zamotané a zložité a vlastne stále neviem ako sa posunúť ďalej.Patlám sa na jednom mieste.Mala by som aj ja niečo v sebe zmeniť,ale čo a ako…
Dnes som si klikla na podnet mojej sestry na túto stránku…A…neverím vlastným očiam.Milá Le,žiješ akoby môj život,neviem tomu uveriť,pretože situácie čo si opísala sa v mojom živote premietajú už 11 rokov.Ustavičná nerovnováha vo vzťahu…raz tak zdrvujúce hádky,nadávky,ponižovanie…potom hrozne milé správanie,kupovanie kvetov a iných vecí mysliac si že na to predošlé sa zabudlo.A tak to ide stále dookola…napísala by som aj viac ale radšej v maile…
Ahoj Aňa.Je mi ľúto,že toto prežívaš už tak dlho.Musí to byť zničujúce.Ale u nás je to až také zlé viac-menej za posledný rok a pól.A môžem si za to sama(vysvetlenie v predchádzajúcich príspevkoch-už dávno).Nechcem sa stavať do pozície trpiteľky,lebo každý čin má svoj dôsledok.Ale všetky vy,čo to musíte znášať (resp.nemusíte,ale to je zložitejšie)nie ste poznačené takou vinou, a preto mi je nesmierne ľúto,že sa Vám takéto veci dejú.Že takto žijete.Ak zvážiš,že sem napíšeš niečo viac,možno Ti niekto poradí.Aj ja by som chcela,len sama neviem ako.Možno sa Ti aspom trocha uľaví.Je tu s nami jedna pani psychologička a tá použila veľmi výstižný výraz pre mňe a zdá sa,že aj pre Teba-sme v tom našom živote všetci “zacyklení”.Stále dokola,dokola a nevieme z toho von.Asi aj Ty.Potrebuješ zmenu,už len preto,že si sem napísala.Všimla som si,že druhí ľudia (rodina,priatelia…)nám musia otvárať oči,aby sme sa rozhýbali.Vďaka Bohu za sestry a iých.
Ahoj Moni,dúfam,že si v poriadku.
Le, mozes sa porozpravat s manzelom, co by povazoval za vyvazenie, aby si nemusela nosit tarchu “viny” donekonecna.Malo by to byt nieco, co je “menej” za to, co ty povazujes za “previnenie” a zaroven " tolko" aby sa pocit viny mohol ukoncit.Inak to vyzera,ze by mal “trest” trvat donekonecna, a tak sa neda spokojne zit…dôsledky svojich cinov nesieme prijatim a olutovanim svojich cinov, a mozno krajsim a laskyplnejsim zivotom potom.Vas rozhovor by mohol trvat tolko, aby ste obaja nasli pokoj a zaroven mohli ohranicit a ukoncit tuto etapu zivota.
R.SV.
Viete,povedal mi niečo také,že keby to v “spálni” bolo lepšie, tak by bolo lepšie aj všetko ostatné a asi by mi veril, že s nikým nič nemám.Neverí,keď poviem,že keď sa mi do toho nechce,ešte to neznamená,že mám na to niekoho iného.Veď bol po tejto stránke jediný chlap v mojom živote.Už som písala,že som to robievala viac-menej kvôli nemu a teraz,keď je to u nás aké to je,mám z toho hrôzu.Nechcem to,nechcem.Chápem, že je chlap a ja jeho žena,aj sa mi vlastne vyhráža,že keď nebudem “aktívna” pôjde niekam inam.Ja ale k tomu potrebujem niečo aspom cítiť.Lásku,cit…cítim sa ale iba ako nejaký nástroj.Fakt je mi vždy potom do plaču a neviem si s tým poradiť.Ale naozaj si myslí,že potom by bolo všetko ok? A tie ostatné veci, ohľadne výchovy detí,trávenia ich voľného času,alebo že by som len niekam chcela ísť napr. na kávu s kamarátkou - to sa akože tiež tým vyrieši a nebude mu to robiť problém(vždy mu na všetkom niečo vadí)?To mi akosi nesedí.A ak by predsa,stále ma máta napr. tá jeho kontrola a žiarlivosť (či na moje oblečenie, pohľady a i…)to tu bolo a asi aj bude.A ja si s tým (zatiaľ) odmietam zmieriť.Asi som zložitá,náročná a sebecká,však?
Le, nie ste zlozita ani narocna,asi sa u vas vela nakopilo,zacyklilo a niet cesty spat, ak aj partner nic nezmeni,.alebo ak nenavstivite poradnu a nebudete spolu hladat riesenie…tak ako popisujete, k chuti na sex su dolezite aj city a ine drobnosti a vazne veci z kazdodenneho dna.Ani neviem,ci mate chut este nieco menit a skusat inak…zda sa akoby ste zotrvacne zostavali v mene coho???Myslim,ze ak sa nepohnu ine ,podstanejsie veci vasho vztahu,nepohne sa ani sexualna oblast…chcem vas podporit,aby ste hladali riesenie najskor pre seba,svoje zdravie,radost, dusu a potom sa ukaze,ci mate este chut aj pre vas ako par… par sice tvoria dvaja ludia,a zaroven je zodpovedny a vyvoja a zmeny schopny kazdy sam za seba,kazdy ma pravo sam pre seba hladat zmenu,ak nie je stastny a spokojny.
.R.S
pre vas ako par…
ahoj Kika,
nie,len sa preboha neobviňuj…Z toho že si neistá,či si aj ty nespravila niekde chybu vyplýva, že ho máš stále rada, chceš všetko zachrániť, a to je strávna cesta. Ale hlavné je aj TO, že ty niesi " domáca upratovačka a poslíček", máš svoju cenu, a hlavne si ženou a manželkou, a z toho vyplýva, že “tvoja drahá polovička” akosi zabudla na to, že má aj poinnosti, a to najmenej polovicu a že sa mu do nich nechce a je hanbou ,že Ťa uráža ak je všetko v dome na tebe a ešte máš byť k dispozícii aj tam,kde si to on praje najviac!!!Ak tu neklape vztah, neklape následne ani sex…a nie sexom sa má " čosi" vyriešiť. Musí, zdoraznujem- MUSÍ sa zmeniž jeho myslenie,a chápanie rovnocenného vzťahu .Teraz po prečítaní tvojich riadkov viem, že on vobec nechápe a ani ty mu to už nijako nevysvetlíš, pretože doteraz si sa vlastne snažila všetkými sposobmi a žiaĺ došlo to až tak ďaleko, že si začínaš a prekračuješ nadálej už aj svoju hrdosť tým, že podliehaš aj v posteli…Milovanie je vzájomnná oddanosť, pochopenie, pohladenie duší…s láskou…a bez toho to predsa nejde,tak konečne Kika vstaň a neboj sa otriasť, že Ty už nemožeš viac spraviť, potrebuje psychologa, ktorý mu jasne ale zároveň citlivo vysvetlí, aký veľký omyl stále robí a že rozpad vyťahu takto je už v dohľadne…Niesom psycholog, som síce lekárkou, ale viem jasne že Ty Kika sa snažíš všemožne, žiaľ Ťa to všetko už ubíja a dusí…Mysli aj na seba a snaž sa ho v zmysle záchrany Vás všetkých prehovoriť na psychologickú porandu…
Ahoj Le som v poriadku, len momentálne nemám prístup K PC lebo mi ho opravujú.
Ahoj KIKA, myslím si, že Suzn, má pravdu. Držím palce.
Ahoj Baby, tak sme absolvovali s manželom spoločnú poradňu, prebrali sme jednu etapu nášho problému výchova detí, pani psychologička, nám povedala, že v podstate obidvaja sme chceli dobré pre deti, len manžel to nepodal správnym spôsobom. V podstate nám vysvetolila, čo by dosiahol s direktívnou výchovou, že síce dieťa by pred ním určitú vec neurobil, ale za jeho chrbtom áno, a s takou výchovou by vystačil, tak do 16 rokov naších detí a čo potom. Myslím si, že niečo pochopil. Potom nám vysvetlila, že máme iné hranice vo výchove. Ja som chcela dať vačšiu voľnosť deťom, ako on a problém bol to, že sme si to nevydiskutovali, v podstate že si nedal povedať, neišlo mu o to čo chcem aj ja ale si myslel, že len to je správne, čo on priniesol zo svojej rodiny. Zdá sa, že možno už niečomu rozumie. Rozoberali sme aj konkrétne prípady, keby náhodou deti, popísali stenu, akoby zareagoval on a ja. Tak sa priznal, že on asi by mal problém nereagovať tak, ako ja, že asi by sa tomu musel učiť. Ja som mala z tej poradne dobrý pocit, ideme tam zas dostali sme aj domácu úlohu. Manžel si myslí, že by sme to všetko už zvládli sami, ja si to nemyslím, tak som mu vysvetlila, že sú veci, ktoré on ešte nepovažuje za problém, ktoré ne sú ešte otvorené a že osobne si myslím, že nám pani psychologička v tom pomôže a že aj jemu viac otvorí môj svet, moje zmýšlanie. Lebo mu povedala, že nebral do úvahy to, že ja som iná a že ma nemá chcieť zmeniť. A že to, či ja si pošpiním niečo na sebe, že je to len moja vec, lebo ja budem špinavá, ja si budem musieť umyť a vyprať. A že má každý nárok, byť určitým spôsobom sám sebou. 6e máme jeden druhého rešpektovať. Som rada, že takéto veci počul aj od tretej nezávislej osoby, lebo keď som sa ja snažila také veci mu povedať, som sa cítila nevypočutá, nepochopená, ale v podstate to je problém z toho, že taký vzor správania videl doma, a iné si nepripúšťal. Dúfam, že nám to pomôže. Tak mi držte palce, bola by som rada, keby sa nám podarilo byť sťastnou rodinou. Uvidíme, ako to dopadne, ja sa k tomu staviam, zatiaľ tak trošku odmerane, ale aj dúfam. Ďakujem všetkým za pomoc, a prajem pekný deň.
Milá Monika!Prečitala som si Vaše prispevky,ale aj ostatných žien ,pánov a usudzujem, že by sa našlo vela takých do tejto diskusie s podobným osudom.Niektore ženy sa trapia same a ticho mlčia pre dobro v rodine, ine to nevzdavaju a bojuju za svoje práva . Velakrat sme vystavovane nátlaku z okolia a pod. vecí.Ale to všetko zaleži iba na nás ako sa rozhodneme, či zotrvat v takom manželstve,ktore nas ničim nenaplna iba ak svojou horkostou,nedoverou voči partnerovi s ktorým žijeme a to včetko za pritomnosti našich deti.Snažime sa pre ne vytvorit štastne detsvo a pre seba harmonicke manželstvo.Ako tu čitam aj Vy sa o to pokušate spolu s manželom a som prekvapena ,že ste spolu naštivili manželsku poradnu,A prečo? Mám podobný osud a ocenujem rozhodnutie Vášho manžela,pretože v mojom pripade by som s jeho pomocou vyriešit dlhoročnu krízu asi neuspela. Ak možete a nebude Vás to obtažovat,tak mi poradte ako na to ste išli Vy.Z mojej strany som urobila všetko aby som zachranila naše 17-ročne man.aj nadalej sa budem usilovat pokial mi na nom zaleži ako človeku, ale už pomaly ale iste začinam rezignovat. Vopred Vám dakujem
Milá Irina, neviem, ako Vám poradiť. Ja som urobila rázny krok, odišla som od neho a podala som neskor o rozvod. teraz sme v rozvodovom konaní, takže neviem, či to pohlo s manželom, alebo niečo iné neviem. Ešte stále neviem, či nás chce naozaj spať vrátane mňa, že či si naozaj uvedomil nejaké tie veci, alebo mu len chýba slúžka v domácnosti. Ale psychologička ho pochválila, že už aj to je dobré, že prišiel. Pýtate sa , prečo sme navštívili manželskú poradňu. mne osbne manžel nie je ešte ľahostajný, a nechcem si neskôr vyčítať niečo, čo som možno šete mohla skúsiť pre záchranu. neviem, ako to všetko dopadne, ale ja osobne mám z toho dobrý pocit, že sme boli v poradni, a že sa tam rozoberajú veci, problémy, ktoré my sme si pred sebou nevedeli rozobrať, lebo každý si myslel svoje a nekomunikovali sme a manžel možno nechcel nevedel pochopiť mňa a ja možno jeho. Neviem? Milá Irina, určite sa Vám podarí niečo vymyslieť, keď Vám ide o záchranu manželstva, tu Vám aj určite dobre poradia. Držím Vám palce. monika
Monika, teraz mam pocit, ze si urobila v sebe pokrok a ze sa jasnejsie a odvaznejsie za seba vyjadrujes.A poradniach myslim,ze vies co si myslim…nie preto, ze je to aj moja praca,ale hlavne preto,ze v konfliktoch ludia casto nevidia moznosti zmien a rozvoja,tak ako to môze vidiet treti clovek…Drzim Ti /vam / nadalej palce.
R.S.
Ďakujem pani Rita, aj ja si myslím, že som na tom o niečo lepšie, presne to čo ste mi napísala som si všimla aj ja u seba, že som schopná už povedať aj to, čo si myslím manželovi a nemám až taký strach z následkov. Tak nejak to beriem, že to musím povedať, či sa mu to páči, alebo nie. Akurát, čo ma možno trápi je tá vec, že som mu povedala, nech predá byt a môžme to skúsiť inde. No on povedal, že byt nemôže predať lebo pri kúpe, nám pomohli jeho rodičia. A ako to môže on urobiť, že by povedal rodičom, že ja tam nechcem už bývať a on by predal byt, a čo ich peniaze potom. Mám pocit, že toho nie je schopný a ja nie som schopná sa vrátiť do bytu, čo je na jeho meno a kde určitá fin.čiastka je jeho rodičov a malá časť aj moja. Možno keby aj rozum išiel, alebo srdce už ani neviem, ale telo reaguje s úzkosťou, … pri myšlienke sa tam vrátiť. zaujímavé natom, ale je keď si predstavím, že by sme boli v inom meste, v inom byte, kde by sme boli len my, tak to necítim. No pri myšlienke mesta, bytu, kde by som stretla i jeho mamu, sestru mám nesmierne zlé pocity v tele. Uvidíme, ako sa to skončí. Ďakujem Rita za všetko, resp. pani Rita. Prajem príjemný deň. Monika
mila Monika, dôveruj svojmu telu,pocuvaj ho,niekedy je mudrejsie ako nas rozum.Manzel potrebuje viac casu, aby sa oslobodil zo zapleteni so svojimi rodicmi.Nikto z nas nevie,kedy nadobudne,odvahu a silu urobit za seba a pre seba zmeny ,a tak je to zvycajne u oboch partnerov v krize.Mysli na seba, dôoveruj aj najmensim signalom duse ,tela,a pomaly nadobudnes väčsiu istotu vyjadrovat svoje potreby a zelania. a ak ta podpori aj nejaky/a /kolegyna,mozno budes citit podporu ,a pojde to inak,ako keby si ostala v tom uplne sama.Nase zrenie je proces na cely nas zivot…
Drzim palce,
R.Sv.