Marika, je to tazke, niekedy ludia ziju spolu zo zvyku a aj preto, ze utrpenie je lahsie ako spravit zmenu, alebo oddelit tak tazko zlucitelne zivoty. Len pre upresnenie uvadzam lieky vesobecne aj na paranoju aj ine moze predpisovat len medicinsky vzdelany lekar -specializovany na psychiatriu. Psycholog ma inu filotoficku alebo inu humanitnu fakultu a vzdelanie a inu pracovnu napln. psycholog ani psychoterapeut lieky nepredpisuje. Myslim, ze je to skutocne uspech, ze ste otca presvedcili k psychologicke. Psycholgicka podpora by snad pomohla aj vasej mame, aby ste vy sestry neboli tak zatazene zivotom svojich rodicov. Psychologicka Rita Svihranova.
Pani Rita,
ja som nie odborník, čo sa týka správnych názvov, a dosť si mýlim psychológ a psychiater, preto som sa zmýlila, a opravujem sa. Úspech to určite je, ale nemôžeme na tom stavať. Otec bol zvyknutý celý život dirigovať, a keďže jeho stav je dosť vážny, čo sa týka tejto diagnózy, musíme sa navzájom učiť, v čom ho môžeme poslúchnuť, a v čom naopak. Inak by sme fungovali podľa “chorých” názorov. Psychicky sa podporujeme navzájom, v takejto situácii je to nevyhnutné. Myslíte, že by aj mama mohla navštíviť psychológa? My, ako sestry, sa snažíme zdržať sa zaťaženia zo života rodičov, ale nie vždy sa to dá.
Marika, ak sa vyskytne v rodine takéto zavazne ochorenie, okrem alkoholizmu este aj paranoja, je zatazena cela rodina. A psycholog pomoze poradit, ako komunikovat, ako sa chranit, ako sa podporovat a ulavit si a mat aj zakladne vedomosti o tom, co je to za ochorenie… Mozete navstivit psychologa a pytat sa na to, co potrebujete vediet, alebo hladat podporu a to mozete spravit vsetky spolu, alebo mama zvlast aj vy sestry zvlast. Okrem toho na stranke slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti, alebo aj liga za dusevne zdravie byvaju aj rady a clanky pre laikov. V niektorych mestach robi liga za dus. zdravie aj stretnutia s ludmi, prave kvoli informovanosti. Drzim palce a ochranujte aj seba, mate pravdepodobne aj svoje rodiny… Otec pravdepodobne bude brat lieky dlhodobejsie.
psychologicka, psychoterapeutka
rita svihranova
Le, drzim palce, dolezite je, ze aspon vy pojdete, aj ked by bolo lepsie pre oboch, Aspon vy sa zorientujete, a budete skumat pre seba, co dalej potrebujete a ako sa vymanit z neprijemnej situacie a pripadne aj zacat zmenu v zivote. Svojim postojom davate aj svojim detom vzory, k aktivnemu a nie pasivnemu, trpitelskemu pristupu k zivotu a vztahom.
R. S.
Príjemný deň. Máte skúsenosti s pohodovým manželským terapeutom v trenčíne či okolí? Volila by som skôr ženu ako muža. hm.
Ahoj Le som rada, že si sa rozhodla hoc i sama ísť. Ja vlastne my už sme boli 3x v poradni, vedie nás to vpred spoznávať problémy a prečo je to tak, ale je to ešte málo. Potrebujeme viac sedení aspoň ja určite. Neviem ale zatiaľ o našom vzťahu nič definitívneho povedať, no pojednávanie na súde sa už závratnou rýchlosťou blíži a neviem, čo chcem čo bude. Viem, že sa nechcem vrátiť do toho istého prostredia a zatiaľ určite nie ani do manželovej pôvodnej rodiny. No manžel tu do toho mesta kde som s deťmi prísť nechce, takže tak nejak stojíme v začarovanom kruhu. Dúfam Le, že tebe sa to pohne lepším smerom. Monika
Dobrý deň pani Rita, ďakujem Vám za všetko, za Váš názor, za Vašu pomoc, tak nejak to cítim, ako to Vy popisujete to bývanie, symbol oddelenia od manželovej rodiny a vytvorenie našej novej len našej rodiny. U psychologičky sme už zašli na tému jeho mama jeho pôvodná rodina, mali sme málo času ale nabudúce v tom budeme pokračovať. Bol manžel zmetený, keď nám kázala pani psychologička nakresliť našu rodinu, nemal očividne jasno kto do nej patrí, psychologička mu povedala nech nakreslí, že načo myslí. Potom mu asi došlo, že sme to len my a deti. Mali sme nakresliť svoju rodinu a vzťahy s okolím. Bránu nakreslil bližšie ku svojej rodine, dvere otváral manžel nie My spolu, používal slovo pomáhať rodičom, psychologička sa ho pýtala prečo pomáhať, tak povedal byť s nimi, riešiť, ďalej psychologička povedala prečo riešiť čo riešiť s rodičmi, že predsa to máme už len my dvaja. Bolo to zaujímavé ale ešte sme zatiaľ nedošli ku koncu tak uvidím na budúce.
Dobrý deň pani Rita nižšie som reagovala na Váš príspevok pre mňa som rada, že mi takým spôsobom pomáhate. Monika
Monika, ja si este myslim v takych pripadoch ako je vas, ze je vhodna aj individualna terapia a aj parova. V individualnej t. by sa napr. dial proces oslobodzovania skumania napr. manzel vo vztahu k jeho rodicom alebo aj sam k sebe a jeho osobna sloboda, osobne dozrievanie. a v parovej sa riesia parove veci. A podobne napr aj u vas, nieco vase osobne. Osobne zrenie umoznuje iny pristup k veciam, problemom, dohodam apod,. POukazanie na niektore veci v manzelskej poradni je prvy krok, ale k zmene je treba aj nieco ine, na to treba viac casu a trpezlivostia hlavne zbieranie odvahy a sily na tuto zmenu, na co je vhodna ind. terapia. Co sa tyka slov ja, ty, alebo my… k tomu mam tiez svoj nazor, ale tato rubrika mam maly priestor na to. V kazdom pripade je super, , ze cokolvek sa snazite posuvat, a dobre skusenosti v poradni vas mozno povzbudia aj k dalsim uvaham, ako dalej. V kazdom pripade necakate, ze sa zmena udeje sama, ale ste aktivni v postoji voci zmene, a to je podkla mna vyborny predpoklad nestat na jednom mieste v zacarovanom kruhu.
R. S.
Ďakujem pani Rita, ale tak trochu mám aj strach, že čo keď to nedokáže môj manžel priznať si ten jeho vzťach k rodičom, že sa neoslobodí, a všetko bolo zbytočné a že ja tiež nebudem schopná v prípade zmien sa už nikdy dať do rozhovoru s jeho rodinou. Neviem či by manžel išiel na indiv. terapiu ja áno, ale on neverím, lebo aj túto si myslím, že už by možno ani nešiel, neviem. Prajem pekný deň. Monika
Monika, ja osobne verim, ze kazdeho cloveka to taha aj k oslobodzovaniu cohokolvek, co ho obmedzuje. Skuste aj vy verit, ze aj vas manzel vie, co je pre neho dobre, mozno bude potrebovat viac casu, ako mu vy budete schopna poskytnut, ale za druhych nemozeme nic pohnut.
R. S
Ďakujem pani Rita,
každá rada sa nám zíde. Tiež hľadám informácie po internete, aby som sa aspoň čosi dozvedela. Potrebujeme poradiť najmä v tom, že otec už v minulosti urobil napríklad krok, ktorým poveril osobu na prístup k jeho účtu, a je to osoba mimo našej rodiny. Takisto teraz špekuluje, že dom, ktorý vlastní, dá prepísať len na jednu dcéru. Mňa a mamu obvinil z krádeže päťstotisícovej bankovky / a nedá si vysvetliť, že taká neepxistuje / a toto všetko vnáša dosť nepríjemností do nášich životov.
Pekný deň Vám praje Marika.
Ďakujem Vám p. Rita za všetko. Potešili ste ma ohľadne detí. No, ja naozaj neviem, čo som to za človeka, lebo manžel je už pár dní milý, vypytuje pusinky a podobné veci a ja mu nejakú tú pusu síce dám, ale nútim sa do toho ide to zo mňa nasilu. Mala by som si vážiť, že sa takto ku mne správa a ja to nedokážem, ani opätovať mu city, napriek tomu, že ja som mu tak ublížila. Čo vlastne chcem ? Zdá sa mi, že len pokoj od neho. Keď nad tým premýšľam, prečo som taká, myslím, že to bude aj tým, ako sa ku mne posledný rok a pól správal. Asi. Aj keď intenzita pozerania môjho mobilu a zapisovania si časov koľko som napr. v najaký deň prevolala, alebo mojej mialovej schránky a podobne je určite slabšia. Veď aj tak to na nič robí, lebo by nič na mňa nenašiel, nemá čo. Vždy po poobednej zmene sa ma pýta, kto bol u nás, kde sme boli my a čo sme robili. Sú to obyčajné otázky, na ktoré sa dá jednoducho a bez nejakých zvláštnych emócií odpovedať, ale ja za tým cítim kontrolu, aj keď tam možno žiadna už nie je. Toto so mnou spravilo posledné obdobie môjho života. Aj keď veci možno len tak normálne plynú, neviem ich tak normálne brať. Ani presne neviem, čo od p. psychologičky očakávam. Možno niečo pozitívne. Vedela som bývať taký malý slobodný živel, alebo ako by som to nazvala a teraz mám pocit, akoby ma chcel niekto skrotiť, spraviť niekoho úplne iného, niekoho, kto podlieha časovému rozvrhu a dlhému plánovaniu a najradšej žiadnemu vybočeniu zo zabehaných koľají. Ale toto ja nie som. Asi preto nedokážem sklopiť uši, prispôsobiť sa a nechať plynúť život ďalej. Mám jednoducho iné prežívanie života. Mne to manželovo pripadá, akoby sme mali aspom o 20 rokov viac (aj keď v takom veku kto chce, vie žiť život veselý, dynamický, ešte stále plodný na zážitky) a žili v určitej schéme, či kruhu, dokola to isté, nudné, po starom. Nechcem závratné zmeny, len viac života, veselosti, zážitkov. Chýba mi láska. Moja láska k niekomu. Asi ju už neviem prežívať. Snáď to niekedy ešte príde.
Ahoj Moni. Už vieš, že sa veľmi ťažko rozhodujem. Ty sa tiež musíš rozhodovať a v takých ťažkých veciach. Koľkokrát ma napadne, čo asi riešiš, ako sa to u Vás vyvíja. Máta Ťa blížiaci sa termín a vieš, že Ty musíš povedať konečné slovo. Je to Tvoj život a nikto nemôže za Teba rozhodnúť. Verím, že sa budeš riadiť tým, čo cítiš. Veľmi Ti želám, aby si bola spokojná. Ešte si myslím, že je veľký úspech, že si manžela dostala do poradne. Si šikulka. Ahoj.
Dobrý večer pani Rita, práve že sa obávam či budem schopná, nejak v poslednej dobe cítim, že som sa za ten skoro rok nejak naučila žiť bez neho a naozaj neviem, či by som bola schopná, ochotná znášať druhého človeka vedľa seba, ktorí by mi hovoril občas čo mám robiť, čo robím zle i také každodenné veci. Pretože, napriek tomu že bývame s mojími rodičmi v paneláku, máme dá sa povedať taký svoj život s deťmi. Nijak zvlášť sa nám moji rodičia nestarajú do života, ja som si to tak želala, aby som nemala taký pocit, že som zase dieťa a nie dospelá. Teraz, ako sa blíži termín pojednávania, nejak cítim v sebe zas negatívne veci, a nejak ma to oddiaľuje od manžela. neviem, čo to spôsobilo, asi to že necítim z jeho strany ochotu pre nás vzťah riskovať, hoc aj ísť do podnájmu a odskúšať si to? Neviem, je toho veľa a cítim že to nevplýva namňa dobre. Vadí mi i taká maličkosť, keď viem že býva s rodičmi a celý deň tam robí okolo ich bývania, miesto toho že by sa snažil byť s nami. On sa vyhovára na peniaze, že sme ďaleko a že by bol rád s nami. No nejak všetci z môjho okolia hovoria keby ma naozaj ľúbil, že by konal inak. Neviem, či ho ešte aj ja ľúbim? A toho sa bojím asi najviac. Nechýba mi, keďtak veľmi málo. Peknú noc. Monika
Ahoj Le, prišlo mi tak smutno po Tvojích slovách, lebo presne tak som sa cítila alebo cítim Ja. Kontrolovaná, neslobodná, ako keby ma manžel i jeho rodina chceli premeniť na niečo, čo v skutočnosti nie som. Presne, ako to Ty opisuješ, niečo podľa čoho treba žiť, podľa ich pravidiel z čoho nemôžeš vybočiť lebo by bolo zle a možno by sa zrútil aj ich svet. Aj môj manžel je na čas, na plánovanie, na dodržanie termínov a keď nestíhaš tak to musíš dobehnúť i na úkor seba, oddychu. V domácnosti, si to vieš predstaviť, čo už len v byte nemôže počkať. Mne veľakrát naplánoval i žehlenie, čo ma vedelo vytočiť. Cítila som sa, ako dieťa, slúžka, … no nie dospelá žena, čo si sama určuje kedy a čo bude robiť. A u nich to tak v rodine, všetko funguje a ja to z celej duše už neznášam, zistila som že som alergická na nich už, nemôžem si pomôcť. Dusím sa i čo si len na to spomeniem. Presne, ako ty píše chceš len trochu viac žiť, a nie prežívať zo dňa na deň a aj to podľa určitých rozvrhov. Úplnne Ťa chápem. Ja tiež nie som na žúry ani som nechodila, ale trochu slobody potrebujem. Možno oni v skutočnosti nie sú zlý, len sme si vybrali partnerov, ktorí sa k nám nehodia. Potrebovali by ženu, ktorá ma ukončenú základnú školu, ktorá by sa venovala len domácnosti a im, a potom by boli spokojní. Ja síce nie som karieristka, mám dve deti, ale mám potrebu niekde si ísť trošku zašportovať, čítať knihy, oddychovať, meditovať, a nielen stále niečo robiť, časovo byť obmedzený a bez spánku, lebo to je hriech oddychovať. Tak nejak sme si podobné. Le som rada, že si píšeme. Želám Ti príjemný deň a dúfam s deťmi si to užívaš. A ako to znášajú oni? Monika
Le, čo z toho, že som ho tam dostala, keď On ma chce dostať tam, kde ja sa už vrátiť nechcem. On zas nechce tam, kde ja: INDE, na iné miesto, do iného bývania a ja už určite len tam, kde by som už aj ja mala svojích známych, svoju bývalú rodinu, okruh priateľov, kamarátok, čo som doteraz tam nemala. On zas by neprišiel za nami tu, kde sme teraz s deťmi. Takže sme tam, kde sme boli. On závislý od rodičov, a ja nerozhodná.
Monika, za ten rok ste vyskusali, co je to zit sama za seba a aj skusit byt zodpovedna za deti. Zda sa, ze ten rok je pre vas velky skok vpred, oproti vasmu manzelovi, ktoreho strach zo vselicoho brzdi robit aj krociky, nie to skoky. Neviem co pre vas znamena laska, vazit si niekoho, strach, odvaha alebo ako suvisi strach alebo odvaha s laskou, zodpovednostou. atd. v tom najdete asi odpovede pre seba. Z vas sa stava odvazna zena, co hlada pre seba a svoje deti to, co potrebuje k svojej predstave zivota. Mozno temou medzi vami a vasim muzom by mohla byt tema zodpovednosti za svoj zivot, osobnej slobody, odvahy prekracovat tiene rodiny z ktorej pochadzame, a roznych strachov pri realizovani krôcikov vpred.
Rita Sv.
Ďakujem pani Rita, ale pôvodne ma napadlo slovo Teta Rita, nehnevajte sa. Ale ani sa to nezdá možno, ale veľa mi pomáhate, a tak možno práve preto zo mňa tak vyhŕklo vo vnútri práve to slovíčko teta. Ďakujem. Je toho veľa, čo ste mi napísala, mám zas nad čím rozmýšlať. Monika
Ešte som chcela, že akurát študujem čo znamená diáda, triáda a zisťujem, že u nás ani jedno nefungovalo, nebolo vytvorené a neviem, či sa to dá ešte vytvoriť. Ďakujem pani Rita