Ahoj Monika, vieš, ja si nemyslím, že sú zlí, len sa asi k sebe nehodíme. Zdá sa mi trocha pritiahnuté za vlasy, keď niekto vraví, že protiklady sa priťahujú a preto sa perfektne dopĺňajú. Možno vtedy, ak jeden rešpektuje druhého a nenúti ho robiť, to čo nechce. Ja som v znamení váh a neviem, či zrovna preto, ale akosi potrebujem harmóniu, spravodlivosť. Problém je, že by som si vedela nájsť rôzne záujmy, sama i s rodinou a taktiež by som rešpektovala manželove záujmy, lenže on žiadne namá a ani nevidím podobnú snahu. Tak ako mu to môžem oplatiť ? Keď ja napr. pôjdem na korčule a on len cvičí-aj to doma ? Má dosť voľného času, keď býva doma sám, nakoľko pracuje na zmeny. Fakticky je vtedy pánom svojho času a je na ňom ako si ho vyplní. Mne toto chýba, lebo ja vždy niekomu chýbam. Je to samozrejme potešujúce, ale niekedy človek potrebuje aj kľud, či priestor pre seba. Inak manžel by nemal nič proti, keby som si poobede trebárs ľahla, len to nemám vo zvyku, lebo stále čosi treba. Si tak myslím, že by nás asi chceli iba pre seba, len my sa nechceme dať. Odmietame byť pasívne. Už pár dní sa ani nehádame, je milý. Rada by som za tým nič nevidela. Tak ma napadlo, či mu konečne nedotieklo, že mi na ňom už tak nezáleží, po tom, čo som neprotestovala, keď sa naposledy zbalil, neprehovárala, aby zostal. Takže deti aspom teraz nestresujeme. Inak som si všimla, že keď “debatujeme” zostanú tak nejak ticho, zaskočené. Lebo inokedy im ústa stále melú. Je mi ich strašne ľúto, vtedy len chcem, aby bolo ticho a zdrhnúť z domu. Snáď bude lepšie. Musím pre ne spraviť to najlepšie, čo sa dá, som im to dlžná, veď ich ľúbim najviac na svete a som za ne zodpovedná. Len čo konkrétne je pre ne to najlepšie ? Nemôžem preferevať seba pred nimi. Maj sa krásne Moni aj s Tvojimi detičkami.
Prosím niekoho kto má skúsenosti s partnerskou poradňou, okolie NR, LV, TT, ďakujem všetkým…
Prosím pani Ritu o uvedenie kontaktu event. i priamo na ambulanciu, veľmi úpenlivo čakám a ďakujem, z.
Zuzi, ja poznam kolegov v Piestanoch, Trencine. Ak mi poslete mail, napisem vam kontakt na kolegov v Piestanoch, Trencine, a inak na google najdete viacerych kolegov klinickych psychologov, alebo psychoterapeutov, alebo pod komora psychologov, alebo slovenska psychoterapeuticka spolocnost, nechcem tuto stranku pouzivat na reklamu.
Rita svihranova
Marika, v zavaznaych pripadoch sa da zbavit svojpravnosti, aby nemohol otec robit pravne ukony. Myslim, ze za spoluprace psychiatra a sudnou cestou.
R. s
Ahoj Marika, naopak, Tvoj komentar ma potesil. U nas je to stale tak, ze nasim dohovarame, jemne, opatrne, niekedy prisnejsie, ako kedy. Chvilú je dobre, chvilu zle, vcera otec napr. prespal cely den, nepomohol mame ani s nedelnym obedom, vraj ho bolia ruky, ma ich opuchnute. Ano ma, ale z toho, ze zase pil, vzdy sa mu potom vratia bolesti. Doma po byte len sucha nohami, tazko chodi, ale ked sa mu polepsi a ked ma prilezitost, rychlo vybehne von kupit si flasku, na to ma sil vzdy dost a zase je zle. Mama place, je na vsetko sama, nepomoze jej. Vcera bol den matiek, sedeli sme u nej a ona sa nam aspon vyzalovala, ulavila dusi. Je to tazky zivot.
Ahoj Evka, som rada, že si sa ozvala. Páči sa mi ako dávate Vašej mame najavo, že jej chcete pomôcť, že k nej chodíte, a ste jej oporou. Naša mama naopak, radšej chodí k nám, aby zmenila prostredie a trošku sa potešila. Keď je otec doma, na návštevy chodíme, ale sú to krátke návštevy, a obyčajne odchádzame z nich alebo vytočené, alebo smutné. Otec sústavne vyvoláva hádky. Raz je to o tom, že mu mama nekúpila alkohol alebo cigarety, raz o tom, že mama chce od neho peniaze, raz o tom, že sme ho okradli. Inokedy mama plače, lebo jej otec škaredo nadáva, vnúčatá sa k sebe vziať nemôže, lebo ich okrikuje, šomre. Tak sa to dá nazvať aj tak, že sa mu vyhýbame, a hlavne sa snažíme nevtiahnuť sa do ťažkých rozhovorov s otcom, ktoré nikam nevedú. Otec sa minulý týždeň vrátil z nemocnice / mama k nemu chodievala 2x do dňa, lebo jej vyvolával, čo potrebuje doniesť / jeho stav je trošku znormalizovaný. Prejde sám pomaly na Wc, a zatiaľ nepije. Minule sme sa so sestrami zhodli v tom, že otec by potreboval byť viac medzi ľuďmi, a padol aj návrh, že by mu bolo možno lepšie v domove dôchodcov, kde by sa s ním mal kto rozprávať, mal by tam vekom bližších ľudí. Cudzích ľudí otec berie vážnešie, ako najbližších, a tiež si nedovolí ich urážať.
Čo si o tom myslíš?
Marika,
pri rozhodovani, co so starnucimi rodicmi, zohravaju rolu viacere faktory. Ako vladzeme, ako sa pri stranucom cloveku citime, cim nas v zivote obdaroval, ci nam vzal a a co dal. a mnohe ine. Co sa tyka alkoholizmu a inych dusevnych ochoreni, casto su za nimi skryte tazke osudy ludi, ich rodinnej historie, napr. kolko lasky, dotyku a nehy oni dostavali od svojich blizkych, rodicov, partnerov, co tazke zazili v rodinnej historii / vojna, socialne istoty, bezpecie, detstvo, vztahy, komunikacia. / a pod… / apod… Zo skusenosti svojich a, klientov aj inych sa mi zda, ze vela ludi potrebuje blizkost, dotyk a aj ti, ktori byvaju agresivni, a “akoby zlí” na nas. Za agresivitou a hnevom sa casto skryva velky smutok, osamelost, samota a ine… pretoze v minulych generaciach ich dotykat sa a inym prejavom lasky kedysi neucili. Neviem, ci ste motivovane a ci mate zaujem ist aj touto cestou voci otcovi, skusit sa s nim porozpravat a kontaktovat sa s nim aj dotykom, pohladenim, pretoze aj starym a chorym ludom velmi chyba. V niektorych manzelstvach sa s koncom splocneho sexualneho zivota konci akykolvek telesny kontakt a zmizne zo zivota aj obycajny dotyk a pohladenie, alebo masaz a niektory clovek sa moze citit velmi odrezany a osamely v medziludskom kontakte, ak napr aj vnucata izolujete od otca. Deti byvaju prirodzenymi osobkami, ktore sa dotykaju a telesne kontaktuju so starymi rodicmi. Osobne si myslim, ze ak sa veci pomenuju spravnym menom a daju sa hranice, co si moze tec dovolit a co moze ocakavat, ak nie je agresivny aj so starymi ludmi sa vychadzat. Vsetko to zavisi od toho, aky mate medzi sebou vztah a do ktorej roviny ste ochotne sa vlozit. Niekedy sa mi zda, ze to velmi zavisi od toho kolko lasky sme od rodicov dostali a ako nas naucili priblizit sa a dotykat sa. Drzim vam palce v zvazovani, a skumani ako mate chut a silu vstupovat aj na nezname pôdy s otcom a mamou v tej miere, ktoru same uznate pre seba a otca za prijatelne. Moznosti na starnutie je viac, aj domov dochodcov, aj rodina, aj kombinacia socialnej vypomoci do domacnosti-info vam poskytne socialne oddelenie.
R. S.
Pani Rita, veľmi veľa pravdy je vo Vašich riadkoch. Určite je náš vzťah / ja a moje sestry / k otcovi dosť poznačený práve tým, ako sa k nám v detstve správal. Viem, že minulosť zmeniť neviem, ale je veľmi ťažké správať sa milo, tolerantne, a s úsmevom, keď je len veľmi málo pekných spomienok na otca. Mám pocit, že keby som sa takto správala, pretvarovala by som sa - to hovorím za seba. Snažila som sa od otcových súrodencov dozvedieť sa niečo o ich rodičoch, lebo samú ma zaujíma, ako boli vychovávaní, a prečo sa k nám tak zle správal, ale nič som sa nedozvedela. Oni o rodičoch nehovoria, ani ich nespomínajú.
Máte pravdu, že otec vie prejaviť radosť, keď ho mama pohladí, a viem, že je to málokedy. Ale povedzte, dotýkali by ste sa ho, keby Vám vynadal, alebo Vás nútil ísť do obchodu na alkohol, alebo Vás neustále z niečoho obviňoval?
Predvčerom som bola na návšteve u rodičov. Otec ma pozdravil aj sa usmial. No po návšteve mi dvakrát telefonoval, že by potreboval tie peniaze čo som “ukradla”. Myslíte, že po takých telefonátoch mám v srdci lásku? Neviem mu dokázať, že som nič nezobrala. Sama sebe to dokazovať nemusím. Ako mu mám vysvetliť, že mi týmto ubližuje. Alebo posiela moje sestry za mnou, aby si pýtali peniaze, čo mám vraj na zahraničnom tajnom účte. Počas mojej návštevy bol u nich aj sestrin 10 ročný syn. Viete kde sa hral? Na schodišti, lebo starký bol z neho nervózny. Vnúčatá k nim chodia, ale sú to len krátke návštevy, nemajú si so starkým čo povedať.
Možno aj ja robím vo výchove chybu, ale deti k návštevám nenútim. Nechávam to na nich. Problém je s menšími deťmi, lebo tie by pri starkej aj boli, ale po pár hodinách mi starká volá, že mám prísť po ne. Niekedy preto, lebo sú rozšantené, inokedy preto, lebo starký je nervózny.
Ja sama - som začala chodiť na kurz opatrovateľstva - po prvých prednáškach usudzujem, že sa môžem toho veľa naučiť, a že to, čo sa naučím, využijem aj vo vzťahu k otcovi. Potrebujem získať nadhľad, aby som dokázala zvládať vzťah s otcom.
Sestry, aj ja, sme každý deň v kontakte s rodičmi, a rozhovorov už bolo veľmi veľa, ale nemajú zmysel. Otec bol zvyknutý “dirigovať” a my sme boli nútené poslúchať. Teraz sme už dospelé, a on si akosi nevie zvyknúť, že už poslúchať nemusíme. A ja som v tomto najhoršia.
Dobrý deň pani Rita, máme 2 týždne pred pojednávaním a mám v hlave ešte väčší zmätok, všetci hovoria, že keby ma ľúbil koná, predá byt, hľadá možnosti, aby sme boli spolu, keď vie, že sa tam nechcem vrátiť. Všetci mi povedali, že ja som mu dala kopu možností, predať byt, alebo podnájom inde, a on chce nás späť len do toho mesta, do svojho bytu. Mám strach, nemám silu povedať konečné zbohom vzťahu teda rozvod, ale viem, že tam späť nechcem a on inú možnosť nevidí. Ako si mám pomôcť? Som z toho všetkého. Prajem dobrý deň. Monika
Monika, rozvod je istym rozhodnym krokom, ale skusenost ukazuje, ze aj rozvedeni ludia sa daju niekedy znovu dokopy. zavisi to od toho, ako naozaj chcu spolu zit a pre vztah aj nieco urobit. Neviem posudit ako vas manzel lubi, a myslim si, ze ak ano, tak v jeho laske ho blokuju rozne strachy a strach opustit rodicov a vzorce rozmyslania v ktorych bol vychovany. Myslim si, ze nemusi vymienat ani predavat byt, mohli ste skusit zit spolu v prenajatom byte ine od rodicov a sami. Nic by neriskoval, co sa tyka majetku a bol by to krok nieco zmenit aj v prospech vasej novej rodinnej bunky aj v prospech vasho vztahu. Zial, moja skusenost osobna aj z prace s klientami ukazuje, ze niektore strachy sa bez odbornej pomoci tazko zvladnu a ze nas to znovu a znovu vtiahne do starych kolaji a spravania. Mozete rozmyslat, ako sformulujete chut skusit byvat na inom mieste a potom je jedno, ci budete alebo nebudete rozvedeni. Koniec vasho vztahu date hlavne tym, ci nieco ste ochotni obaja zmenit z povodneho stareho vzorca spolunazivania. Mozno vas manzel neveri, ze mate schopnost aj takto radikalne ziadat o zmenu jeho postoja a caka, ze to aj v jeho prospech vyriesite navratom naspat. Ono je v zivote lahsie prizerat sa, ako urobit krok vpred. Drzim vam palce, akokolvek sa rozhodnete, bude to ten krok, na ktory sa prave teraz citite.
R. S
Ďakujem pani Rita, ďakujem za všetko. Hmmmm len vzdychám a neviem čo. Dúfam, že budem múdrejšia. Pekný deň. Monika
Pre Vase deti je najlepsie, aby mali stastnu mamu. To je najlepsi vzor pre nich. Takze sa neda hovorit o tom, ze by ste preferovali seba pred nimi. Ked budete vy stastna, viete im dat najviac lasky a tiez je to najlepsi predpoklad, aby aj oni boli v zivote stastne. A priklad rodica je najdolezitejsia cesta ako sa deti ucia.
Zuzi, moju mailovu adresu najdete na mojej www stranke, ktora je v ramci zzz.sk. Nakolko poznam len par kolegov v Trencine a Piestanoch, nechcem znevyhodnovat tych, co nepoznam a preto vam odpisem len z mojej adresy. Mnohi klinicki psychologovia alebo psychoteraputi riesia aj partnerske problemy a nemusia byt len specialne zamerani len na partnerske Co sa tyka Levic, Nr a TT nemam prehlad,
Rita Sv.
Milá Anna, ďakujem Vám. Škoda len, že neviem, akým spôsobom sa dopracovať k tomu, aby som bola šťastná a taktiež moje deti.
Návševu u p. psychologičky mám za sebou. Bez manžela. Nejak to nevyšlo, aby prišiel aj on. Akýsi záver je asi taký, že sa musím rozhodnúť, čo ďalej. Už pridlho žijem život bez života a už to naozaj nechcem. Som veľmi nerozhodná, aj ona mi povedala, že na jednej strane poviem niečo, čo mi vadí a chcem to zmeniť, ale na druhej strane nájdem nejaký dôvod, prečo to nemením. Mám taký pocit, že si s manželom nerozumieme už asi po žiadnej stránke. V citoch k nemu som vyprahnutá, názory na výchovu detí odlišné, intímna oblasť na zaplakanie, spoločne strávený čas aj s deťmi - na všetko najskôr povie nie, komplikuje to akoby naschvál, vypĺňanie môjho voľného času podľa mojich predstáv za cenu ďalšej hádky… ako mu mám napríklad oplatiť to, že ja pôjdem na bicykel alebo čokoľvek iné, keď on nemá nemá žiadnu záľubu ? Zostane to nevyvážené. Ak ho zavolám s nami, nechce ísť. Ak zoberiem aj deti a on nejde niekedy mi povie, že či ich beriem ako alibi - tak čo on vlastne chce. Ako sa môžeme dohodnúť, sa mi zdá, že sa to ani nedá. Naposledy som nemohla ísť pre dcéru do školy (na 3x sme sa dohadovali, že idem je, nie, ide on, aj keď v ten deň sme dohodnutí, že chodievam ja) , spýtal sa, že či “niekoho neuvidím” - narážka na to, čo som kedysi spravila. Tak ma naštval, stále teda na to naráža. Vravela som, že nič za tým nie je, tak čo mu zasa vadí. Tak som povedala, nech si teda ide! Potom on, že mám si ísť! No mňa toto fakt nebaví, už nie sme normálni. Mňa hnevá to, že ako vôbec mi môže zakazovať takú obyčajnú vec ako vyzdvihnúť dieťa ? (teda neuviazal ma o nič) Vravela som p. psychologičke, že ak by som sa rozhodla pre rozvod, rozhodnem aj za deti a bojím sa, že im tým ublížim. Vravela, vraj sa rozhodujem za seba. A aby som si uvedomila, že on už iný nebude. Mám aj povedať, že ak nenastane zmena, v takomto vzťahu nechcem zotrvať. No, fakt neviem, ak by som toto povedala, isto povie, že som ho vyhnala. Ak sa znovu zbalí, že ide k rodičom, mám ho nechať, že to bude tiež krok k niečomu novému a uvidíme, čo to prinesie. Ohľadne mojich “necitov” k nemu povedala, že prerobiť sa to nedá, nemôžem sa smiať, keď sa mi chce plakať. Ale to práve robím. Nemám sa nechať utlačiť vo veciach, ktoré by som chcela robiť, lebo z toho potom pramení moja nervozita a podráždenosť a preto sa aj tak správam. A keď sa ma manžel pýta, keď je pár dní milý, že čo ja robím pre zlepšenie, povedala, že už len napr. to, že som u nej bola.
Mila Le.
Tvoj zakladny problem spociva v tom, ze patris k zenam, ktore maju obrovsku potrebu riadit VSETKO a KAZDEHO. Naviac sa k tomu vsetkemu este pridava skutocnost, ze nie si schopna prevziat zodpovednost za svoj cin z minulosti ( o tom si este pravdu otvorene nenapisala ). Odstavila si svojho manzela na vedlajsiu kolaj a vymenila si ho ako topanky, ktore nie su uz IN. A teraz ho chces opat zaradit niekam po tom vzduchoprazdne, ktore si v jeho srdci vytvorila ? Kym si neuvedomis zakladny princip fungovania vztahu, mozes navstevovat psychologicky ( mimochodom, tie potrebuju casto krat sami najviac pomoci ) kazdy den. Ten princip znie:, , Nestaraj sa o to, co je tvoj partner ochotny vlozit do vztahu - zaujimaj sa o to, co si ochotna do vztahu priniest TY".
Milý Rudolf, ďakujem za Tvoj príspevok. Zdá sa, že Ťa niečo k tomu podnietilo, keď si klikol na túto stránku a vyjadril sa. Možno vlastná skúsenosť, neviem. Verím, že to, že si napísal má svoj význam. Tvoja posledná veta - áno, mám problém v tomto smere. Neviem odovzdávať lásku partnerovi. Necítim ju v sebe, neviem ako sa k nej dopracovať. Potom by snáď bolo ľahšie ju rozdávať. Mrzí ma to. Mohla som to všetko ukončiť a ušetriť manžela odo mňa, lebo evidentne mu len ubližujem. Zvolila som ťažšiu cestu. Čo sa týka topánok, tie mali problémy s mojimi nohami už nejaký čas. Nohy o tom hovorili, no topánky asi nepočúvali a nič sa neriešilo. Nohy nakoniec zvolili zlé riešenie a priznávajú si to. Možno keby topánky s nohami spolupracovali na riešení, dnes by som tu nepísala. K psychologičke idem preto, lebo verím, že nám nejakým spôsobom pomôže. Na základe čoho si myslíš, že mám obrovskú potrebu riadiť VŠETKO a KAŽDÉHO ? A môj čin z minulosti - napísala som krutú pravdu, približne pred rokom. Ahoj.
Ak niekto môže, prosím, nech mi poradí. Neviem kde a ani ako začať. Chcel by som ísť do poradne, no manželka nechce hovoriť o našich problemoch cudzím. V detstve sa jej rodicia rozviedli a matka sa naviazala na jej sestru, ona ostala sama a zacala sa burit. Ostala tehotna a vydala sa za alkoholika a gemblera, ktory ju aj tlkol. Manzelstvo stroskotalo a rozviedli sa. Pritom inteligentna, cochvila konci VŠ. S jej, teraz uz nasou dcerou, si dobre rozumieme. Po rozvode sa vratila k matke. Potom sme sa spolu zoznamili a po 2rokoch sme sa vzali. Od zaciatku o sebe nemala velku mienku a bola strasne ziarliva, ale len obcas. Ubezpecoval som ju, ze je moja jedina, ale nic nepomahalo, ani darceky, ani prekvapenia, ani vylety. Stale sa lan vrtala v mojej minulosti a pytala sa na ine. Ked som sa jej pytal, ci ma nejaky dovod, alebo podozrenie, povedala, ze nie a ze chyba je v nej. Ale neprestavalo to. A ked mi rupli nervy apohadali sme sa preto, bol som nechapavy. Odisiel som do zahranicia, aby sme si mohli vyriesit byvanie. Zacali sme prerabat dom, kde byvame aj s rodicmi. Ked som doma, byvame u mna, potom odide k mame. Jej mama ju psychicky tyra a vsetko musi najprv konzultovat s nou. Casto ju aj ponizuje. Moji rodicia su starsi ludia, co maju zdravotne problemy. Chcem im pomoct s prerabkou domu, ale kazda koruna investovana mimo nas sposobovala hadky a bol som obvineny, ze ona je na 2. mieste a ze o to dlhsie budeme bez seba, co jej nemozem zazlievat. Ani rodicia niesu lahke povahy, no prieky nerobia. Nakoniec som to vzdal a zacal som setrit na nas dom. Co ma ale hneva najviac je, ze mi uz pri scenach odvrava a sprava sa ironicky. Ked sa jej pytam, ci zabudla na nas slub, ze vsetko si povieme z laskou, odvrke:Lebo chcem. A ked som z nej uz na porazenie po2-3dnoch, zmeni sa. Vsetko je zas ruzove a krasne a ona to oddovodni, ze ta debka, je z toho, ze jej chybam. Ale ja som v zahranici a ona doma a este to tak aj ostane dost dlho. Uz sa bojim, sa s nou aj rozpravat, lebo neviem, kedy to zacne zas. Ja viem, ze to nie je pre nu lahke, ale ani pre mna. A hoci si o sebe mysli, ze je len tuctova a obycajna ma ten najkrajsi usmev na svete a tie namodrejsie oci, pri ktorych zabudam na vsetko zle. Nechcem ju stratit. A aj ked neviem, ci niekto poradi, ulavilo sa mi trochu, ze som to dal zo seba von. Lebo aj dnes sme sa pohadali. Asi jej zajtra zavolam a poviem, ze ju velmi milujem. Alebo mam pockat, ci nezavola ona?
Le Ty vieš, ako to naozaj je, ale aj to je odvaha si priznať chybu a chcieť na nej pracovať. Všetko, čo sa udialo sa stalo kvôli niečomu, a zrejme nielen jeden je na vine. V každom prípade, nastala chyba v komunikácii, ako u nás. Takže hore hlavu, verím, že to zvládneš, alebo zvládnete. Prajem Ti príjemný víkend. So žiarlivcom nie je sranda žiť!