Eva, mozete skusit manzelsku poradnu. Len z toho, co popisujete sa mi zda, ze jej efekt bude malo ucinny, nakolko vas manzel si pravdepodobne neuvedomuje svoj hlbsi problem. V takom pripade je spolupraca, ak nie su obaja partneri motivovani spolupracovat, velmi stazena. To, ze je abstinujuci gambler este neznamena, ze hlbsiu rovinu svojej zavislosti ma preliecenu. Podrobnesie sa nou nebudem zaoberat v tejto rubrike. Zial neda sa nikoho nutit liecit a ani nutit, aby hladal moznosti, ako sa citit lepsie, zdravsie. Psychiater je z mojho pohladu len jedna stranka liecby. Psychoterapia je dlhsi proces, niekedy aj viacrocny, skumajuci a hladajuci priciny a suvisloti, preco vobec gamblovat zacal a co mu gamblerstvo nahradzalo, kompenzovalo a podobne. Velmi zjednodusene napisane. Absolvoval, vas manzel dlhodobu ustavnu liecbu, kde bola aj skupinova aj individualna psychoterapia? Osobne by som Vam doporucila hladat skor pre seba moznosti, ako sa nenechat vtahovat do starych komunikacnych vzorcov medzi vami, a hladat ako sa sama so sebou a s detmi citit inak, lepsie, zdravsie, a nenechat manzelove problemy na seba tak posobit. Viem, ze sa vam to bude zdat tazke, ale zial, bez manzelovej spoluprace to pojde velmi tazko. Mozno by mohol vas manzel vyhladat klub AAA-abstinujucich alkoholikov a inych zavislych, kde by snad mohol pre seba najst podporu ludi s podobnym problemov. Stretavaju sa v tychto kluboch laici, ludia abstinujuci a vzajomne sa podporuju, bez odbornikov. Vela z nich ma ustavnu alebo ambulantnu liecbu uz za sebou. Neviem ci do takychto klubov chodia aj pary. Zistite si na internete, ci vo vasok kraji taky klub existuje. Je otazne, ci by si po rozvode manzel nieco mohol uvedomit ine suvislosti ako doteraz.
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den. Manzelka mi cca pred 2 tyzdnami oznamila, ze uz ma nemiluje, a ze by bola najradsej keby sme sa rozviedli, aby mohla byt konecne “slobodna”. Sme spolu vyse 10 rokov, z toho v manzelstve 6. Ja manzelku stale milujem a za celych 10 rokov som sa ani len nepozrel po inej. Viem, ze rovnako aj ona s tymto nema problem. Manzelka sa velmi pekne stara o nase 2 dcerky (3 a pol a 7 mesiacov), vidim aka je uzasna mama. Venuje im velmi vela pozornosti. Chapem, ze ma toho s detmi vela. Avsak vykrikuje mi, ze ja sa o deti nestaram, ze som lenivy (priebezne rekonstruujem stary dom, ukoncujem doktorat, pomaham jej rodicom, ktori byvaju velmi blizko, snazim sa ju max. odbremenit od inych domacich povinnosti… )
Ano, uvedomujem si, ze ja nie som anjelik a idealny manzel. Rad idem von s kamaratmi (cca 2x tyzdenne, ked deti zaspia), viem sa aj nahnevat a potom poviem v hneve veci, ktore ma mrzia. No nikdy to nenecham tak a ospravelnim sa. Nepijem, nechodim za frajerkami, nebijem ju, v sexe som velmi ustretovy (je len to co chce ona, a kedy chce ona - za posledny rok max. 20x. ). Zacal som fajcit, to jej vadi. Na margo nasich konfliktov. Manzelka je v nich vzdy dominantnejsia. Je to ona ktora prekroci nase hranice (fyzicky utok - pricom vie, ze ja jej to nevratim, rozdeluje veci: moje auto - darovali nam ho jej rodicia, moj dom - pomohli nam s rekonstrukciou). Za poslednu hadku som sa jej ospravedlnil za veci, ktore jej ublizili. Ona sa mne ospravedlnit nedokazala. Casto ked sa pohadame zoberie deti a odide k rodicom na cely den (cela jej rodina je proti mne - neviem co im narozpravala. Dovtedy sme mali vyborne vztahy. Vzdy sme si pomahali. Mal som rozhovor so svokrom, ze nemam byt zly, no ked som mu popisal situaciu tak ako som napisal vyssie, zostal zarazeny. )
Je toho vela, nechcem to rozpisovat. Teraz sme v takom stave, ze manzelka sa oddelila vnutorne odo mna oddelila. Ked som jej navrhol manzelsku poradnu, odpovedala mi: Uz je neskoro. Celu vinu hadze len na mna. Chce len, aby som vypadol z domu. Ja vsak nechcem skazit dcerkam zivot. Maju ma velmi radi. Aj ja ich. Ak by neboli, asi by som odisiel, ale v tejto situacii nemozem suhlasit s rozvodom, ktory by, najma tu starsiu zranil. Manzelka ma ignoruje. Ked nieco potrebuje nejak sa premoze, ale ja citim, ze je to medzi nami velmi narusene. Ja mam zaujem, ona uz nie. Vinu hodi na mna a basta. Uz nevladzem. Aj by som odisiel, ale nemam kam - to ona vie a zneuziva to. Dakujem za kazdu radu. : (
Ďakujem Rita. Manžel, bol na liečení v BB 7 týždňov a chodila som tam aj ja na rodinnú terapiu. Takisto navštevujem kluby ako v BB tak aj v ZA. Myslela som, že po liečení sa naše vzťahy zlepšia, ale mám pocit, že je to horšie ako predtým. Manžel ma obviňuje, že mi vlastne vyhovovalo, že hrá. Robí na týždňovky, takže je to ešte zložitejšie viesť nejaký dialód s ním. Neviem, ale rozvod by asi veľa vyriešil, ale na druhej strane, teraz mám aspoň aký taký prehľad čo manžel robí a kde je. Lenže po rozvode už nie.
Eva, ako som pisala, za manzela vela nevyriesite. Ste mu oporou, ale jeho problem potrebuje pravdepodobne aj dlhodobejsiu individualnu psychoterapiu, ku ktorej by mal byt motivovany on sam, aj k rieseniu svojich problemov. Vy sa Eva chrante, potrebujete silu a energiu pre seba Vase tri deti. Sposob, akym budete ochranovat seba, tri deti, si hladajte mozno s nejakym odbornikom alebo, ak viete sama s priatelkou. A na co potrebuje mat prehlad?, Ci manzel znovu nezacne? Verte, ak ho mate len vy strazit, tak este nie je sam hlboko presvedceny, ze chce a potrebuje naozaj liecbu. Zvazte svoje sily a energiu, kolko vladzete naozaj investovat, a zaroven sa chrante, budete to potrebovat v kazdom pripade. Rita Svihranova
Brano, poziadajte svokrovcov, nech sa vam nemiesaju do vztahu a nech nepodporuju len manzelkinu verziu, co im povie. Svokrovcov alebo svokra sa spytajte, ci skutocne chce, aby ich dcera ostala sama a vnucence bez otca v spolocnej domacnosti. Problemy by ste si mali riesit hlavne sami, bez svokrovcov. Najcastesie na nezhodach sa podielaju niecim obaja partneri, co asi vasa manzelka zatial nepripusta. Deticky su skustocne este malicke a som presvedcena, ze aj Vas potrebuju. Mozete skusit, ak nema manzelka zaujem o poradnu, hladat pre seba podporu v poradni s psychologom alebo psychoterapeutom aj sam. Zatial sa nepustajte do hlbokych debat, manzelka je kratko po porode a mozno unavena a vycerpana, precitlivela, tak budte trpezlivy s radikalnym riesenim, skor sa pytajte, co potrebuje konkretne od vas, aku pomoc. Ak by bola ochotna navstivit poradnu, mozno by ste sa dozvedeli o Vasom probleme viac a z ineho uhla pohladu ako kazdy z Vas vnima. Psychologicka, Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dakujem za odpoved pani R. Manzelsku poradnu som manzelke navrhol. Odmietla. Vraj je uz neskoro. Nas (jej?) problem sa taha az dodnes. Pred par hodinami sme mali vymenu nazorov (pokojnu). Manzelka opat trva na tom, ze uz nechce so mnou zit. Vraj za poslednych 10 rokov nenachadza nic pekne. A nechce, aby to tak bolo po dalsich 10 rokoch. Co sa tyka mojho problemu (hnev), ten som ciastocne eliminoval. Neviem reagovat na jej bolestive vyroky. Potom som aj ja kruty. T.z., ze jej poviem, ze este uvidi, ze o deti budem bojovat, v dome nezostane, pretoze sa preda. Mazelka mi odpovedala, ze oni to cakali. Viem, ze svojimi slovami ju len utvrdzujem v jej pohlade, ale uz som tak zufaly. Ma kamaratku, ktora je tiez rozvedena s asi 4 rocnou dcerkou. Mam taky pocit, ze ju v tom podporuje. Nadalej sa vsak staram o domacnost, o deti a ona si nic ani nevsimne. Ani nepodakuje, proste nic. Citim sa ako taky domovnik. Manzelka mi nedavno povedala, ze som “uzitocny”. Radsej ani nechodim k jej rodine, dnes som odmietol ist na pravidelny nedelny spolocny obed. Neviem ci som urobil dobre. Ako som vravel navonok je vsetko OK, avsak citim, ze nie. Uvazoval som a dospel som k nazoru, ze ma mali “radi” nie preto kym som, ale preto co robim. Co sa tyka svokrovcov, nekomunikujeme, nezaujimaju sa o mna. Asi je to tym, ze si nasli za mna nahradu. Vlastne mam pocit, ze to prestalo fungovat niekedy vtedy. Svagrina si nasla priatela (velmi podobny typ ako ja - vizualne), velmi ochotny, slusny, inteligentny) Idu sa brat niekedy v marci. To budu cca. 9 mesiacov spolu. Manzelka mi viac razy oznamila, ze ona nebude mat problem najst si niekoho ineho. Ona si to predstavuje tak jednoducho. Este raz dakujem za radu ohladom svokrovcov. Budem sa snazit im to vysvetlit. Avsak ked sa proti mne spoja (cca. 8 osob) proti mne samemu. Ja nemam nikoho, kto by sa ma zastal. Ani surodencov, rodicia sa o mna velmi nezaujimaju. Mazelka to vie a zneuziva to. Dakujem za “vypocutie” a Vasu odpoved pani R.
Brano, ak mi napisete mailovu adresu na mail: poradenstvo.svihranova@stonline.sk, preposlem vam pozvanku na seminar - stavanie rodimnych a inych systemov. Snad by vam to mohlo pomoct objavit hlbsie, neuvedomene suvislosti toho, co sa vo vasom rodinnom systeme deje. Ak by ste nemohli teraz v dec. navstivit seminar, poslem vam pozvanky ak budem o nich vediet po Novom roku. Ak si najdete na internete nieco o autorovi knih aj o rodinnych a inych systemoch - Bert Hellinger, pochopite viac. Jednu, malu knizku, su z Ciech, mam k dispozicii aj ja. Inak su v cechach v predaji. Je mozne, ze sa opakuju nejake vzorce spravania z manzelkinho rodinneho systemu, ktore su hlboke a neuvedomovane a mozno aj z vasho rodinneho systemu. Najcastejsie su to veci, ktore si neuvedomujeme a prostrednictvom postavenia systemu je mozne sa na to pozriet. Rita Svihranova
Manžel ma ponižoval počas manželstva 18 r. Neschopná, nič nedokáže, všetko, čo som urobila pre neho a rodinu, po pár mesiacoch prehlásil - ty si nič neurobila, to ja všetko. Robil si krátkodobé vzťahy po kávičkách. Ako náhle som na niečo prišla, dourážal ma a ja jeho. Bolo to hrozné. Po toľkých rokoch hádania a obviňovania som si našla bútľavú vŕbu, z ktorej sa samozrejme časom stal vzťah. A môj manžel nelenil. Našiel si aj on. Teraz máme akože každý svoj život v jednom dome, v oddelených spálňach. Je to hrozné. Raz vyčíta on mne, raz ja jemu. Cítim, že chceme každý ten krásny vzťah s našim novým partnerom, sú takí chápaví, milí, pozorní, dávajú pocit bezpečia a kľudu. Ale nevieme sa vzdať jeden druhého. Bojíme sa, že si budeme ubližovať ak sa vrátime k sebe. A možno to on na mňa len hrá. Ako takéto situácie končia? Je ešte nádej? Ja viem, tá je vždy. A racionalita je kde?
Martina,
pomohlo by vam sadnut si a porozpravat sa, ci vas vztah s manzelom uz naplnil to co mal, a ci nie je lepsia cesta podakovat sa za to, co bolo pekne a ist v zivote dalej. Nakolko ste boli spolu 18 r. predpokladam, ze vo vasom vztahu bolo aj nieco pekne, dokazete to ocenit, a s tym peknym pokracovat v zivote, ci uz vo vasom alebo inom vztahu? V novom vztahu sa z mojho pohladu da zacat a pokracovat v pokoji len ak sa predosly vztah naozaj ukonci. A ak sa vam ho podari ukoncit v “dobrom” so spomienkami na to pekne, o to lepsie. Neukoncene vztahy vnasaju do novych vztahov nepokoj a pocity viny, uvah, ci ste spravili naozaj vsetko, co ste mohli. Este si pre seba odpovedzte, ci to pekne, co je v novom vztahu skutocne nie je mozne vo vztahu s manzelom? Racionalita je mozno aj tam, kde sa da zvazit, ako slusne sa rozist, alebo ucit rozpravat vo vztahu, pri rozchode aj vsetkych zivotnych situaciach. Mnohe vztahy su zalozene na velmi malom vzajomnom oceneni a foriem ocenenia je velmi vela. Co z toho vsetkeho vo vasom vztahu s manzelom sa opakuje z vasich povodnych rodin, ake vzorce spravania, ublizovania a ineho opakujete?
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, práve som zistila, že môj manžel ma stále podvádza s vydatou ženou. Pred rokom som ochorela, mám zdravotné problémy, počas tohto obdobia som zistila, že má milenku. Rozprávali sme sa o tom, vravel, že to bolo iba jednorazové pošmyknutie. A dnes som zistila, že sa stále stretávajú. Samozrejme, že zatĺka ako sa len dá. Nechápem to, rozprávame sa spolu, máme spoločné záľuby, priateľov, napriek tomu má milenku. Neviem čo mám robiť. Má význam rozprávať sa o tom, riešiť to. Ako mu môžem veriť? Pani je vydatá, ale to je nebráni, aby podvádzala svojho muža. A ten môj je úplne mimo.
Zuzu, v takomto pripade niet ziadnej vseobecnej rady. Kazda zena citi, alebo sa skusenostami uci citit svoje osobne hranice, kolko coho znesie a co v mene “lasky” je ochotna znasat. Niektore zeny znesu viac, ine maju jasne hranice pri nevere hned. Nevera ma velmi vela dovodov, niekedy suvisi s tym, co sa vo vztahu deje, medzi partnermi. Niekedy zavisi len od toho, kto neverou riesi a kompenzuje ine osobne veci. Skumajte svoje hranice telesne, citove, rozumove a casom najdete v sebe odpoved. Ta je najlepsia a rady od inych ludi casto matu, pretoze ini neprezivaju v danom momente to, co vy. Rita Svihtranova, psychologicka, psychoterapeutka. www.psychoterapeut.zzz.sk
Ďakujem za vyjadrenie. Môj manžel sa stará o mňa o rodinu, trávime spolu voľné chvíle aj spolu s celou rodinou. Nerozumiem tomu, prečo sa zaplietol s tou pani. keď som sa ho spýtala v čom je problém, čo mu chýba, s čím nie je spokojný, vždy odpovie, že doma je všetko v poriadku. Napriek tomu si vždy nájde čas a ide za ňou. Klame ma, že ide niečo vybavovať. Zašlo to až tak ďaleko, že som ich spolu prichytila, ako idú do jeho kancelárie. Ona sa samozrejme bojí, že to poviem jej manželovi. Tvrdí, že miluje svoju rodinu. Ja osobne si nemyslím, že by ma mala zaujímať ona, môj manžel je zodpovedný za to čo sa deje. Požiadala som ho, aby odišiel, nechce o to ani počuť. Stále opakuje, že sme pre neho najdôležitejší. Absolútne odmieta, že by ma podviedol. Stále opakuje, že z nepodstatných vecí robím unáhlené závery. Nechápem, ako môže byt tak sebecký a tak klamať. Syn ho už prestal absolútne rešpektovať. Nerozprávajú sa spolu alebo po sebe kričia. Syn má 21 rokov a to, čo mu povedal nebolo vôbec pekné. Manžel sa tvári, že ho to trápi, ale vôbec neviem, čomu mám veriť. Neviem, či sa moc nezapodieval otázkou prečo, prečo to zasa urobil? On nikdy na túto otázku neodpovie. Myslím, že moju hranicu už prekročil. Kamarátka mi stále radí choď za jej manželom, povedz mu to. Môj manžel na to reaguje úplne mimo moje chápanie. Spýtal sa ma, či chcem, aby mu ten pán ublížil. No je toto normálne? Ja sa mám starať, či jemu ublíži? On a ona ubližujú nám a podľa nich je to v poriadku. Tá pani mi dokonca zatelefonovala, aby ma informovala, že ona môjho manžela nemiluje, ale nezabudla jemne podotknúť, že v prípade, že by mala záujem on si ju zoberie za manželku. Môj manžel tvrdí, že to nemohla nikdy povedať. Už mám pocit, že strácam akúkoľvek úctu k samej sebe. Zachraňovať rodinu? Čo to je? Manžel, ktorý sa stará o rodinu je s ňou, ale pritom klame a podvádza. Vôbec mu neverím. Povedala som mu, že rozvod je tiež riešenie, nechce o tom ani počuť. Neviem čo mám robiť. Zatiaľ som sa rozhodla, že idem sama na pár dní preč a musím rozmýšľať čo ďalej.
Zuzu, doverujte tomu, co citite, ze je pre vas spravne. Tisice rad, co by bolo dobre, nemusi prave pre vas byt to pravé. Postarajte sa o seba, ako najlepsie viete. Vas manzel, jeho "milenka " sa tiez staraju o seba viac, ako o vas. Zial tak to funguje, ze v roznych etapach zivota niektorych ludi nieco pritiahne a je to silnejsie ako oni sami. A zaroven je to len jedna ich sucast, pretoze citia zaroven, ze aj ich rodiny su dolezite. Niekedy ludia - zeny aj muzi stracaju nadhlad a menej vyuziju svoju rozumovu stranku, premoze ich vasen a city, ktora ma v dlhodobom vztahu inu hladinu a hlbku ako v novom vztahu. Kazdy takyto ulet ma aj svoje dosledky a prinasa do vztatov krizy, z ktorych sa niekedy da vytazit aj pozitivum. Vsetko zavisi od konkretnej dvojice, ako sa z takejto krizy dostavaju a co pre dlhodoby vztah su ochotni spravit. Zavisi aj od toho, cim su ochotni vyvazit “neveru”, a co pre podvedeneho partnera bude dost na to, aby mohlo k vyvazeniu dojst a mohla nastat etapa novej harmonizacie. Vsetko zavisi aj od toho, ake dobre zaklady ma konkretny vztah vybudovane a aj napr. ake spolocne hodnoty uznava, aky zmysel ma pokracovat vo vztahu a podobne. Tusite, co by bolo pre vas vhodnym vyvazenim od partnera, keby sa to co sa deje skoncilo, ake konkretne zelania, podmienky mate? A ako by ste vy mohla napomoct ukonceniu tejto pre vas energie odoberajucej situacie? Z mojho pohladu je zaujimave skumat, co vlastne muzov a zeny vedie k nevere, pretoze je komplikovanjesie, ako sa navonok zda a realne sa to deje, coraz castejsie. To by mohla byt samostana diskusia z oboch stran - aj tych, co su neverni, aj tych co su podvedeni. Manzelstvo ako institucia zda sa, ze meni svoje pravidla a podoby. Aku formu bude novodobe manzelstvo mat zavisi od kazdeho z nas, ako vo vztahoch fungujeme.
V kazdopm pripade si myslim, ze sa malo rozprava o hlbsich temach medzi partnermi, casto sa rozprava uz len o dosledkoch.
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Milá pani Rita, nikdy som neverila, že práve ja budem potrebovať túto pomoc. Aj my máme s manželom krízu. Prvú ale o to vážnejšiu. Poznáme sa 17 rokov, z toho sme 15 rokov manželia, máme 2 deti (10 a 6 rokov). Neviem kedy sa to presne začalo, asi v lete 2010 takou vážnou hádkou kvôli banalite v domácnosti. Ja som vtedy vybuchla (som to prehnala). Týždeň sme nekomunikovali. U nás je to tak, že vždy ja musím prísť, povedať prepáč respektive nejako začať komunikáciu. V tomto prípade to aj bolo opodstatnené, ale aj on sa ospravedlnil. On by vydržal mlčať aj mesiac. Odvtedy začal byť nejaký uzavretý, nesmeje sa, povedal že “pohár pretiekol”. Tvrdí, že ma nechce opustiť ani sa rozviesť ale náš vzťah veľmi ochladol. Každý hovor musím začať ja, odpovedá, je milý, nekričí ale je niekde úplne mimo. Tvrdí, že nikoho nemá, ja som po tom ani nepátrala. Nebráni sa ani sexu (aj keď pred tým bol aktívnejší on, teraz som aktívna výhradne ja) ale žije v nejakom inom svete. Občas povie aby som sa ho nedotýkala, nechce sa bozkávať (pobozkáme sa ale na moje vyžiadanie) , žiadne nežnosti ako pred tým. Nechcem hádzať vinu iba na neho, aj ja som mala svoje nálady, v práci som nesmierne preťažená, neviem kde mi hlava stojí, kričala som na neho, na deti. Musím ešte povedať, že jeho plat je podstatne menší ako môj, neviem či to má nejaký vplyv ale pravda je, že by mňa prepustili tak sme hotoví lebo z jeho platu by sme nemohli žiť (mám aj úver). Toto som mu nikdy nevyčítala ani som to v žiadnom afekte nespomínala. Pre mňa je toto absolútne nepodstatné pretože chcem aby on aj deti mali všetko. Veľmi ho milujem, nechcem ho stratiť ale neviem už čo mám robiť, som naozaj na pokraji zúfalstva. Ja by som aj išla do poradne (ak mi nejakú poradíte, som z BA) , či on by išiel so mnou neviem a nie som si istá či to bez neho bude mať efekt. Ďakujem za radu. Jenny
Jenny, ja ako profesional poradnu doporucujem. Klient je ten, kto sa rozhodne. Ja pracujem v Ba, alebo more mojich kolegov. Rozhodnite sa, ci problem skusite riesit osobne v poradni, alebo internetovym poradenstvom, alebo v tejto rubrike. Ja preferujem osobne poradenstvo a od vas zalezi, co je pre vas lepsie. Krizy su normalne a bezne, je uzasne, ze je to vasa prva kriza. Hlavu hore a nenechajte problem viac narastat, potom byva tazsie riesit. Ak manzel hovori, ze “pohar pretiekol”, mozno je navrstvene nieco, o com ani nehovori, preto sa niekedy v pare dvaja zacyklia, lebo tazko zachytia “o com sa nehovori” v takom pripade pomoze a podpori odbornik. Vas vztah je dlhodoby a je predpoklad, ze mate dobre zdroje na riesenia obaja v sebe, len ich nevnimate. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, som vydatá 11 rokov. Naše manželstvo nebolo od začiatku na 100 percent. Striedali sa dobré obdobia so zlými a tých zlých bolo viac. S manželom máme spolu 2 deti. 11 r. syna a 5 ročného syna. Pred dvoma rokmi som prišla na manželovu neveru. Bol to dlhodobý vzťah, trval asi rok. O ničom so nevedela, choval sa ku mne ako vždy, urážal ma, podozrieval, aj keď nemal dôvod. Nakoniec vzťah skončil, ostala som pri ňom, aj keď neviem a nedarí sa mi odpustiť. Pred týždňom ma udrel, bolo to 4 krat za nášho manželstva, ostala som pri ňom, ale už nevládzem a cítim, že je toho už na mňa dosť. Podotýkam, že náš sexuálny život je úbohý, viem, že mu chýba pravidelný sex, len z mojej strany sa neviem premôcť. Som doma 11 rokov, z toho som bola 6 rokov na materskej. Je tu veľká nezamestnanosť a problém nájsť si prácu. Chodila som len na občasné brigády, ktoré sa mi príležitostne naskytli. Dokým som sa nevydala, som žila v meste, kde so zamestnaním problém nie je a bola som zamestnaná stále. Nemám príjem a manžel to aj patrične dáva najavo. Nemáme spoločné peniaze a keď niečo potrebujem, musím si pýtať, to posledné čo môžem skúsiť je manželská poradňa, ak to nepomôže odídem s kľudným svedomím, že som urobila pre našu záchranu manželstva snáď všetko, prosím poraďte, ďakujem s pozdravom, Bea.
Bea, v prvom rade vás chcem podporiť aby ste sa realizovala pracovne, aj keby ste mali za prácou dochádzať, alebo zmeniť bydlisko. Umožní vám to nebyť v znevýhodnenej pozícii odkázanej na manželove peniaze. Manželská poradňa vám pomôže, ak by manžel bol ochotný spolupracovať, alebo sám v individuálnej terapii riešiť svoju agresivitu. Nenechajte vrstviť to, čoho mate dosť. Čo sa tyká nevery, riešenie a odpúšťanie nie je téma na mail, zahŕňa to veľa vecí zo vzťahu aj osobných tém, a tato rubrika to neumožňuje. Počítajte s tým, že návšteva poradne pomôže v prípade, ak ste ochotní dlhodobejšie obaja spolupracovať. Ak má záujem o udržanie manželstva len jeden a druhý nie je motivovaný a má dojem, že on to nepotrebuje, že chyba je v tom druhom, potom je lepším riešením, že svoje možnosti a pocity skúma motivovaný klient sám v individuálnej terapii alebo poradenstve. V poradenstve sa nehľadá, kto je “vinný”, ale čo by mohlo pomôcť podporiť zmenu v prospech klientov a podľa ich predstáv, nie podľa predstav odborníka. Klient je ten, čo je zodpovedný za obsah a problém, ktorý prináša. Odborník využíva všetky vedomosti a schopnosti k tomu, aby mohli partneri, alebo klient skúmať svoje možnosti, zdroje sebapodpory a riešenia v kríze osobnej alebo partnerskej. Rita Svihranova, psychologička, www.psychoterapeut.zzz.sk
Mila Rita, dakujem za odpoved a radu, chcela by som sa Vas este spytat, myslite, ze partnerova agresivita moze prestat? Hovori sa, ze ked to urobi raz, urobi to aj viackrat, mozno to je v nom. Neviem. Ked sa ho spytam, ze preco to urobil, odpovie mi, ze som ho vyprovokovala, jasne, ved ako inac, alebo mi povie, co sa stazujes, ved nebijem Ta kazdy den, prosim poradte, dakujem.
Bea, agresivita sama od seba malokedy prestane, moze sa liecit, resp. skumat, preco ju nevie regulovat, alebo zastavit, aj keby bol akokolvek vyprovokovany, vzdy sa moze kazdy clovek rozhodnut ako zareaguje, od utoku, uderu, po stopnutie, odchod, rozhovor atd., kazdy ma vela moznosti, pravdepodobne sa tazsie skontaktuje s vedomym rozhodnutim, ako zareaguje v danej chvili. Mozete sa porozpravt, ci je ochotny sa liecit, alebo skumat, preco tak reaguje a vy skumajte, za akych okolnosti ste ochotna manzela podporovat v liecbe a za akych pripadne nie. Agresivita mava casto povod v historii rodiny, v ktorej deti - teraz uz dospeli vyrastali. Aj vase deti sa teraz ucia od vas, nielen z toho, co im hovorite, ale aj z toho, ako na nich posobote a co vo vas drieme. Otec a matka ucia deti roznym vzorcom spravania. Vy ste ta, ktora sa ma pravo rozhodnut ako dalej v zivote, co zmenite, o co poziadate manzela, ake vzory detom davate v komunikacii, v konfliktoch apod. Ide najmenej o 4 roviny vy ako Beata, vy ako matka, vy ako manzelka, vy ako partneri. Rita Svihranova
Mila Rituska, este raz Vam velmi pekne dakujem za pomoc a radu. Prajem Vam vsetko dobre, Bea.