Mila Rita, neda mi to nevratit sa sem, chcem Vam este popisat viac o nasej rodinke, viac o mojom manzelovi, starsi 11 rocny syn, navstevuje futbalovu skolu a dosahuje dobre vysledky v uceni a vyborne vo futbale. Je naozaj velmi dobrym futbalistom. Nepaci sa mi, aky ma vztah manzel ku starsiemu synovi. Stale na neho krici a vela ho ponizuje. Ak nehra zapas podla jeho predstav a da napr. len jeden gol, vynada mu a zacne mu rozpravat, ze za nic nestoji, nic neznamena atd., ked dostane v skole dvojku, spyta sa ho, preco nedostal jednotku, ked sa s mladsim bratom natahuju a biju, vzdy je na vine len ten starsi, nie vzdy je to ale tak, ma na neho privysoke naroky a tak to aj dopadlo, ze sa pred mesiacom dostal do nemocnice. V triede odpadol, tazko sa mu dychalo a diagnostikovali mu po tyzdni zaludocnu nervozitu s tym, ze by sa mal ukludnit. Aj jeho triedny ucitel mi na rodicku povedal, ze si na seba vela berie a mal by brat zivot ako gombicku a nie prilis sa stresovat. Manzel mu vie aj skaredo nadavat, takisto sa vie velmi skaredo spravat k svojej matke, krici na nu a este aj pred detmi, manzel nevie dodrzat slovo, velakrat nieco slubi a na druhy den uz nevie co povedal. Vela klame, sice su to niekedy malichernosti, ale vzdy na to pridem ked zaklamal, mna ako manzelku v pohode nazve pijavicou a prizivnickou, svojho syna blbcom a to nehovorim o spominanej nevere, je to mala dedinka a nemal hanbu zacat si s vydatou zenskou tiez z tejto dediny, zalubila sa do neho, pretoze jej nasluboval hory doly a mna ociernil, aby seba pred nou vyzdvihol, boli to hnusne pocity. Teraz sa boji, ze mu to vratim, ale to by som neurobila, je to pod moju uroven. Stale ma podozrieva, aj ked som stale doma, jedine ked idem nakupit, ale idem k zubarovi, aj vtedy si mysli, ze som si niekam odbehla, no podla seba sudi druhych, tym nechcem povedat, ze som bez chyby, to urcite nie, urcite ich mam aj ja, len si myslim, ze su v tomo pripade zanedbatelne, teraz stojim pred krizovatkou a rozhodnut sa ktorym smerom mam ist, ostavala som kvoli detom, ale teraz viem, ze to nie je spravne, lebo starsi syn zacina mat niekedy chovanie ako jeho otec a to by som nechcela dopustit, sice som to uz dopustila. Mila Rita, ako to vidite Vy? Dakujem Bea.
Bea, vas 11 rocny syn uz vela odzrel. Ponizovanie a prilisna kritickost otca voci st. synovi skodi. Najdite sposob, ako syna podporit v zdravsom postoji k sebe samemu, ako ho povzbudit, ocenit, pochvalit nie len za vykony aj za malickostiaj za to aky je, niele za uspechy, nakolko postoj vasho muza vyvolava len naroky, znevazovanie a nici synovo zdrave, budovanie sebavedomia. Mozno by ste mali navstivit detskeho psychologa v najblizsom meste, ktory by so synom pracoval, aby nemusel byt napaty a nervozny z neprimeranych ocakavani a kritiky od otca. Ochrante ho pred pripadnym psychickym tyranim. Vy manzela nezmenite, ak sa sam nerozhodne nieco menit. To, co mozete spravit je chranit deti a vytvorit pre ne zdrave prostredie pre zdravy psychicky a dusevny vyvoj. A v tomto smere by mohol pomoct psycholog pracujuci s detmi, aby sa vedel syn primerane v buducnosti ochranovat a budovat si sebavedomie a nepreberat otcove sposoby. Syn pojde cochvila do puberty a je dolezite, aby sa ucil inak uchopovat a uvedomovat si svoju muzsku silu, ako jeho otec. Ako sa rozhodnete v manzelstve to je druha vec, budete potrebovat niekoho podporu a tu si budujte, kym sa rozhodnete k radikalnemu rieseniu. Podporou je praca, zarobok, blizke vztahy z rodiny, znamych, nakolko neviete, ako vas manzel bude reagovat, ak by ste sa rozhodla odist. Pracujte na sebe, svojich moznostiach samostanosti v praci, vychove deti a rozmyslajte, ci mate v okoli ludi, ktori vam pomozu prekonat tazkosti. Kolegovia z poradni by vam mohli byt jednou z opor, okrem niekoho z rodiny, povazujte toto obdobie pripadne za obdobie priprav, rozmyslania ako dalej, hladania podpory, tam kde je pre vas avase deti mozna, budete ju potrebovat. Drzim vam palce. Rita Svihranova
Dobrý deň. Pochádzam z adoptívnej rodiny a asi mám preto podvedome strach z toho, že keď sa rozpráva moja priateľka s 2 chlapom, tak mám strach, že ju stratím. Zároveň viem, že potrebuje slobodu a dôveru, tak sa chcem spýtať, ako a či čo si mám povedať? Prosím odpíšte mi, som dosť na dne, opustila ma moja žena, za toto s tým, že som reagoval vulgárne a potom mi to stroskotalo aj v dalších asi 4 vzťahoch. Ďakujem s úctov Kristián.
Kristian, neda sa to takto jednoducho povedat, pomohla by vam psychoterapia, ktora je orientovana aj systemicky, to znamena aj na vztahy z historie rodiny. Napr. systemicka terapia, podla satirovej psychoterapia a ine terapie, ktore sa zaoberaju hlbsie detstvom. Najdete zoznam psychoterapeutov na stranke slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti, kde su aj typy psychoterapeutickych institutov. Su viacere a aj zoznam psychoterapeutov. Jednou vetou len tolko, ze by bolo mozne spracovat tazke veci z detstva, ktore vam stazuju citovy zivot. Z ktoreho ste kraja, mesta? Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, potrebujem radu. Som vydatá 6 rokov, s manželom máme 2 deti (6-ročnú dcéru a 1,5 ročného syna). Naše manželstvo nebolo vždy ideálne. V skratke opíšem naše manželstvo asi tak, že ja som tá, ktorá sa vo všetkom prispôsobuje, môj manžel má voľnosti koľko chce, nič mu nezakazujem, robí si čo chce, má koníček (poľovníctvo), ktorý som mu nikdy nezakazovala a nevyčítala. Ide o to, že mám pocit, že nie sme na prvom mieste, že mu je koníček prednejší ako ja s deťmi. Keď príde sezóna a on poľuje, vždy mi po tom sľúbi, že nám to vynahradí, ale ešte sa tak nestalo. Ešte mám taký problém, že mi nedáva najavo lásku, tak ako by som chcela ja, a ako by ma to potešilo. On to robí podľa seba a ako on uzná za vhodné. A veľa krát som mu povedala, čo by ma presvedčilo o tom, že ma miluje, ale vždy mi povie, že on nemá na to povahu, aby mi dokazoval lásku tak ako to potrebujem ja. Mám zmiešané pocity, neviem čo s tým, neverím, že sa to zmení aj keď mi to niekoľko krát sľúbil. Máme navštíviť manželskú poradňu? Manžel je ochotný.
Jana, su viacere moznosti. Individualne poradenstvo, ak by bol manzel ochotny uvazovat o prisposobeni a inej komunikacii s vami, da sa to ucit aj city prejavovat, rovnako ako sa da zacat ucit cudzi jazyk aj v dospelosti. Vacsinou su to navyky a vzorce spravania z povodnych rodin, to ci sa city prejavuju, ci sa prisposobujeme, ci prevlada patriarchalny model spoluzitia apod. parova terapia ma zmysel, ak skutocne chcu obaja spolupracovat na vzajomnom vztahu. Ak nie je motivacia oboch partnerov a vnutorne nastavenie, ze mozete obaja nieco zmenit, byva to tazsie a niekedy neucinne. Osobne si myslim, ze vela veci vo vztahu je aj vecou nastavenia rozhodnutia, ci naozaj sme ochotny nieco zmenit. Ak si poviem, ze ja som taky-a, tak to nie je nastavenie na zmenu, ale skor nastavenie takto to bude aj nadalej. Zvazte s manzelom, ci je obojstranny zaujem o zmenu. Inak je moznost, ze by chodil do poradne len ten, kto je motivovany a potrebuje to osobne viac.
Rita Svihranova, psychologicka, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Mám 34rokov, som dva roky vydatá a máme 22 mesačnú dcérku. Manžel, o dva roky mladší, je jedináčik, všetko sa krúti okolo neho. Dosť som mu za tých päť rokov ustupovala. Zvrat nastal po mojom pôrode, ked jeho sebectvo už prerástlo do takých rozmerov, že neváhal odíst na kamarátove narodeniny. Nebolo by na tom nič zlé, keby som ho nenašla na druhý deň na mol opitého v pohostinstve na druhom konci mesta. Snažila som sa ho odviesť domov, celú cestu na mňa nadával. Poslala som ho napokon k rodičom, lebo sa znížil až k tomu, že opľul svoje vlastné spiace dieťa v kočíku. Bola som pevne rozhodnutá podať žiadosť a rozvod nášho manželstva - aj som mu poslala kópiu žiadosti. Reagoval na ňu vyhlásením, že dá spraviť testy na určenie otcovstva, čo ma dosť ponížilo. Nakoľko som mala zdravotné problémy a ešte som aj externá študentka na VŠ, nechala som tieto problémy “plávať” a venovala som sa dieťaťu a škole. S pomocou mojich rodičov som úspešne ukončila ročník. Manžel nejavil záujem o malú, ale prispieva mi na ňu pravidelne. Minulú jeseň sme sa dohodli, že to skúsime spolu znova, ako rodina. Aj by to bolo klapalo, ale prejavili sa jeho mejtnícke sklony a žiarlivosť. Mám veľa priateľov, občas si s nimi popíšem a on to nezvládal. Nasledovali hádky, urážky. Dospelo to až tak daleko, že som ho udala na polícii. Nasledovalo konanie, kde sľúbil, že sa polepší, ale svoj sľub nesplnil. Všetko za stále opakuje dookola - urážky, kajanie, zmiernenie v trojdňových intervaloch. Akosi to už psychicky nezvládam, aj som mu dala tento týžden na výber - ak pôjde ku psychológovi, tak som ochotná mu to všetko prepáčiť a začať odznova. Navrhla som aj návštevu manželskej poradne, s čím súhlasil. Včera sa už ale zo všetkého vyhováral, obviňoval ma. Ja už vážne neviem, či som tá zlá, ked sama vychovávam dieťa, chodím do školy a občas sa porozprávam s priateľmi? Prosím, poradte mi, ako z toho kola von. Ďakujem
Ďakujem, a chcem sa opýtať, či mi viete poradiť na koho sa mám obrátiť v okolí Detvy. Ja viem, že môj manžel sa správa tak ako to videl u svojich rodičov, niekedy mám pocit, že ide rovnakou cestou ako jeho otec, nie samozrejme vo všetkom, ale čo sa týka základu rodiny, tak v tom určite. Prioritou sú u neho peniaze, peniaze, peniaze. Ja viem, že sa nedá bez nich existovať, ale nie je to tá najdôležitejšia vec na svete, lenže môj manžel si myslí, že keď bude mať málo peňazí, nebude šťastný.
Maja, ked si svoj prispevok precitate, popisali ste v nom vela moznosti. Ktora sa vam najviac paci, s ktorou ste najviac spokojna. Co citite k manzelovi? A nakoniec zili by ste s nim kvoli nemu samemu, kvoli sebe samej, alebo len kvoli dcerke? To su odlisne roviny - rodicovska, partnerska a nasa individualna - nas osobny rozvoj. Poradie je: Najskor ste boli sama = rozvoj v individualnej rovine - potom partnerskej a az potom ste sa stali rodicmi. Ktora rovina vas najviac oslovuje? A ktora rovina by zaujimala vasho partnera? Mozete sa ho spytat a o tom sa rozpravat, to vam pomoze zorientovat sa ako z toho kola von. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Jana, pozrite si stranku slovenskej psychoterapeutickej spolocnosti, je tam zoznam psychoterapeutov. Predpokladam, ze aj vo Zvolene a v nedalekom okoli najdete, psychologov a aj psychoterapeutov. Niektori klienti su ochotni aj cestovat dalej, ak potrebuju podporu a odbornu pomoc. Verim, ze najdete, to, co potrebujete. Rita Svihranova
Dobrý deň, to som ešte ja, Jana. Môj manžel mi povedal, že mu mám dať šancu bez poradne, mesiac - dva a potom uvidíme. Snaží sa, je zlatý, ale ja nič necítim. S mojej strany ako keby city ochladli. Neviem, či je to iba dočasné. Veľa som do nášho vzťahu dala, málo som dostávala. Dala by som všetko za to, keby sa môj manžel správal takto pred 2 - 3 rokmi. Bojím sa či nie je z mojej strany neskoro. Mám tomu dať čas, a voľný priebeh? Neviem, poraďte.
Jana, ci mate dopriat manzelovi este cas zavisi od Vas. V kazdom pripade je par mesiacov pri 6 rocnom spoluziti na zvazenie. Vy by ste chceli, keby ste boli na manzelovom mieste este sancu, a cas? Ochladnutie citov moze byt aj vasa ochrana, pred nesplnenymi tuzbami pri doterajsom spoluziti pri manzelovi. Ja verim, ze kazda zmena je zivot a ze je dolezita cesta, nie ciel. Aka filozofia pomaha Vam, neviem. Drzim vam palce. Rita Svihranova
S manželkou sme spolu 5 rokov a doterz to bolo vsetko fajn. Až kým som jej neobjavil sms s istým mužom. Ona mi tvrdí, že to bolo len sms a skončilo to, ale ja jej neverim citim odstup a všimam si veci ktore som pred tým neregistroval. Mam podozrenie že tam niekto je a neverím jej presviedčaniu. Mám citlivu povahu a ona skor panovačnu. Hádame sa a ja už dalej nevládzem takto. Stále mi to behá po rozume vladne takzvané peklo. Som podozrievavý a nešťastný.
Dobry den tu je macka. Som vydata 7 rokov a mame 1, 5 synceka. Moj manzel nemohol mat deti, tak som podstupila 5 krat umele oplod. Dcerka nam pri narod. zomrela a potom sa narodil syncek. Prezili sme vela trapenia a bolesti. Pred mesiacom som sa dozvedela, ze mi bol manzel neverny. Velmi ma to boli a uplne vyradilo, myslela som ze sa mi to nemoze stat a hlavne po tom vsetkom, co som podstupila aby sme boli rodina. Vie, ze spravil chybu, prosi o odpustenie a je mi to luto. Ja ho milujem, ale asi nedokazem s tym zit a co teraz?
To som este ja Macka, stretol sa s tou zenou dva krat a viem, ze je koniec. Ale je jedno kolko krat sa s nou stretol, pre mna je dolezite, ze to vobec spravil, vravi ze keby stratil mna a maleho nevie co by bez nas robil, ze nas miluje ako nikoho a ze nerozmyslal a bol sprosty, ze keby sa to dalo vratit spat, tak sa to nikdy nestane. Bol pre mna vsetkym na svete ale teraz je ako niekto iny. Neviem co s tym.
Macka, aj z vasho popisu je vidno, ze klasicke, pre niektorych mladych / zastarale / hodnoty ako vernost stracaju na vyzname. Jedna vec je teoria a ina prax. Rozvodovost sa myslim pohybuje okolo 50% a nevera je este navyse, mimo rozvodovosti. Su niektore typy ludi, muzov i zien, ktori stale nieco hladaju, aby boli stastni, spokojni a uspokojili rozne svoje potreby. A ak je to tazsie s partnerom - partnerkou, doplnaju si uspokojovanie roznych potrieb k vyssej spokojnosti mimo partnerskeho vztahu. Nie je to vzdy len sex, moze to byt obdiv, obava starnut, nejake komplexy, potreba si dokazovat, ze som ziadany atd, atd … To, co sa skryva za neverou je asi u kazdeho nieco ine. Myslim si ze je dolezite, ak ten, kto je neverny rozumie hlbsim suvislostiam, preco to spravil, potreboval. Naozaj na zaciatku nemusi ist vzdy len o sex. Ak to on sam - sama nechape, moze ho to lakat znovu a znovu, bez toho, aby rozumel hlbku toho, co ho vlastne laka. Neviem kolko ludi zije dlhodobo v manzelstvach bez sklamania a bez toho, ze sa vo vztahoch deju zmeny a nemusia to byt vzdy nevery. Kazda zmena oproti ocakavaniu a nasim predstavam byva sklamanim, a zda sa ze je aj realitou a stracanim iluzii. Polozte si otazky co si napriek vsetkemu na manzelovi vazite, co vas spaja, aj ked uz prestava byt pre vas vsetkym. Cim by mohol vyvazit vas manzel rozkolisanie vo vasom vztahu, aby sa mohol po novom vztah zacat upokojovat? A hlavne sa rozpravajte, uz to nebude to, co bolo, ale bude to nieco nove, ine, co spolu budete tvorit. Ti, co neveru prekonali, a ostali zit spolu nielen zo zvyku, sa casto dotykaju pojmov vlastnenia partnera, slobody v parnerskom vztahu po dohode alebo novej - inej dohody o spoluziti a moznostiach ako su schopni si vzajomne uspokojovat, to, co im chyba od partnera a ako sa naucia zit v niecom aj samy so sebou, bez toho, ze partner zvladne splnit ich vsetky zelania. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den p. Rita, neviem ci som vas dobre pochopila, ale tam ste pisali, alebo ja som zle pochopila, ze vyraz vernost straca pre mna vyznam, prave naopak vernost je pre mna to najcennejsie, co medzi nami bolo. Dakujem za odpoved, ale ked mam byt uprimna, z toho, co som si precitala som sa dalej nepohla. Citim sa zradena a o bez dovery sa tazko v manzelstve funguje. Dakujem vam este raz za odpoved. macka
Macka, viem, ze pre vas vernost ma vyznam, iba vnimam, ze v tejto dobe akoby pre mnohych stracala vyznam. Porozpravajte sa s manzelom, ci ma pre neho vyznam, hladajte hlbsi zmysel slova vernost, a pokuste sa hladat akoby ste mohli doveru znovu budovat. Same sa to neudeje, cim by to mohol manzel zacat vyvazovat, aby sa mohla vytvorit pôda pre znovunadobudanie dovery? Rita Svihranova
Dobrý deň, som vydatá 16 rokov. Máme 14 a 6 ročnú dcéru. Obe sú veľmi bystré a šikovné. Máme problém v našom manželskom vzťahu. Manžel je človek, ktorý potrebuje spoločnosť, potrebuje sa predvádzať. V spoločnosti je vtipný, plný energie, ale nejak vždy zabudne, že v tej spoločnosti som aj ja. Doma je bez energie, bez vtipu, nemáme sa o čom rozprávať, maximálne o veciach okolo chodu domácnosti, a pod. Len ma mrzí, že mne nevenuje ani desatinu pozornosti, pekného pohľadu a úsmevu z toho, čo venuje iným ľuďom. Aj som sa mu to snažila vysvetliť, že ma to bolí, ale on to tak necíti, nemyslí si to a preto sa ku mne nemá prečo inak správať a nemá čo riešiť. Celkovo nerád rieši problémy, a v poslednom čase mám pocit že mi uniká, že sa mi vyhýba. Príde z roboty domov, buď ide niekam športovať, alebo zaspí. Potom sa zobudí a pozerá televízor do polnoci, keď vie že ja už určite pôjdem spať.
Takto to bolo vlastne od začiatku, ale ja už nemám silu, chuť riešiť to. Už sa nedokážem z ničoho radovať, na nič sa neteším. Pred mojimi rodičmi sa pretvarujem, neviem ako by prijali, keby som im povedala, že mám nejaké problémy a že to možno chcem riešiť rozvodom. Neviem, ako to mám riešiť. Ďakujem za radu.
Eva, svoje problemy sa pokuste riesit bez ohladu na to, co by povedali vasi rodicia.Vas zivot je Vas zivot, oni svoj ziju tak ako vedia a ako si zvolia. Vy zijete pre seba a nie pre rodicov. Ake mate zaujmy a co vas bavi osobne? Ak ste vo vztahu nespokojna, hladajte riesenie bud spolu s manzelom v manzelskej poradni, alebo sama pre seba si hladajte riesenie, ak by manzel nebol ochotny spolupracovat. Ak ktorykolkvek partner nema zaujem spolupracovat a nieco menit a je spokojny tak ako to je, je moznost, aby ten co je nespokojny hladal svoje riesenie sam, s priatelom, alebo s odbornikom. Ak to bolo takto od zaciatku, je mala nadej, ze sa to same od seba zmeni. Akukolvek zmenu vykonate pre seba budete citit aspon nejaky pohyb a vymanite sa zo stereotypu, ktory odobera energiu. Ak sa neda rozpravat, a nie je ochota to zmenit, mozete aspon oznamit svoje nove plany a rozhodnutia. Hladajte hlavne pre seba, co by vas tesilo, akukolvek zmenu pre radost. Rita Svihranova