potrebujem poradiť,čo robiť ked si zo ženou pomali už neviem čo povedať a každy si mysli že ma pravdu.Hadame sa asi už kvoli všetkomu. Potrebujem poradiť.Zilinsky kraj.
Ahoj. Ja našťastie problém v manželstve nemám. Mám úžasného muža a dve fantastické deti, no moja najlepšia kamarátka svojho “miláčika” už dva krát opustila a schiľuje sa k tomu opäť. Avšak stále ho ľúbi a rozhodla sa problémy riešiť cez manželskú poradňu. Ak viete o nejakej v blízkosti Holíča alebo Skalici, prosím kontaktujte ma na mail hana.vargova@centrum.sk .Ďakujem
www.manzelska-poradna.sk
Ja som na tom podobne, ale nepises obsirne. pamatas si ten zlom, ktorým sa to začalo. myslím tú krizu.
Pokiaľ si nezhody neviete vyriešiť sami medzi sebou, tak nečakajte zázraky od poradne. A ruku na srdce, koľko Vašich partnerov tam bude chcieť s Vami dobrovoľne ísť? Prvú návštevu absolvujete sama ale na ďalšiu Vás už v do centra pozvú obidvoch.
Ahoj,skus navstivit odborneho sexuologa s manzelom a tam porozpravajte vas problem. ja som s manzelom tak isto my sme sex nemali uz ani nepamatam,vyse roka. Mame krasnu 6 r. dcerku a zostavame niekolko rokov koli nej,i ked to nic neriesi,lebo sa s manzelom dost casto hadame a nevedie to nikam,jedine co tak moja mala dost tym trpi i ked nas lubi oboch rodicov. Ja uvazujem,aby sa manzel od nas odstahoval,lebo byvame u mojich rodicov v rod. dome a spolunazivat nema zmysel,to ze on sa vyhovara znamena,ze ma milenku a hlada sex niekde inde. to uz znamena,ze uz voci tebe jeho city ochladli,ale ujisti sa tym sexuologom kde je chyba a podla toho sa aj zariad. Drzim ti palce
U nás je to odbor psychológie. Totiž u nás ešte tento typ poradní nie je tak rozšírený ako na západe…
Zdravím. Ešte stále hľadáte manž. poradňu v LM? Poznám totiž manž. pár, ktorý robí aj manž. poradenstvo. Potrebná je len ochota sa zmeniť. Na manželstve treba pracovať. Aj na láske treba pracovať…
Odporúčam, že by ste si kúpili knižku s názvom “Jde to vůbec: Všechny manželské páry mohou žít v lásce!” od MUDr. Ed Wheat-a, prípadne si vyhľadať na internete tzv. “Manželské večery”, ktoré z času na čas bývajú v rôznych mestách.
Za lásku sa oplatí bojovať. Vzťah sa nemusí postupne stávať rutinou, ale stále lepším!
Nikdy nie je neskoro! Ide však hlavne o jednu vec, o jeden postoj: pokora. Ak to chýba na oboch stranách, ťažko s niečim pohnúť. V manželstve je dôležité odpúšťanie - slovne si veci povedať a poprosiť jeden druhého o odpustenie a odpustiť si. Keby toto bolo normálne a prirodzené v každom manželstve, nebolo by toľko rozbitých manželstiev, zničených emócií a horkosti. Ani k nevere by nedochádzalo, keby tí dvaja si dávali navzájom lásku tým spôsobom, ktorým ju ten druhý potrebuje. Odporúčam knihu: “Pět jazyků lásky” http://www.navrat.cz/book.asp?bookid=8
Evi,
od tvojho prispevku uslo 5 mesiacov, vyriesila si to nejako? Pises mi zo srdca, aj ja sa musim k tomu istemu nejako postavit. Pomoz mi prosim, nemam v sebe nenavist, zlost, ani pomstychtivost a preto neviem odist. Ak poznas schodnu cestu, velmi ti budem vdacna. Ave
Ahoj pošlite mi prosim kontakt potrebujem pomoc .
My si doma s manželkou nerozumieme absolútne v ničom. Každý má na všetko, čo sa týka partnerstva iný názor a každý má svoju pravdu. A chcem to nejako vyriešiť, len neviem ako. Neviete mi poradiť nejakú poradňu v Martine? Ďakujem.
Nemám silu už ďalej bojovať za náš vzťah.Manžel prišiel o prácu a svoj hnev si vylieva na deťoch i na mne.Neteším sa domov ,keď skončím v práci.Všetku vinu hádže na mňa , za všetko môžem ,len ja.Rozpráva sa len vtedy keď on chce.Prípadné otázky z mojej strany ho obťažujú.Neviem čo sa deje ,ale začínam ho nenávidieť.U nás doma je len stres, stres a stres.Všetci sme kreténi a podobne.Asi naozaj je vo mne chyba.6ijeme spolu 25 rokov a som nešťastná…
Mne pomohla pani-alebo slečna z BA a nemusel som tam brať ani moju polovičku. Je naozaj zvláštne,ako to funguje.Prepojenie našich energii/tým myslím mňa a partnerku/ a zmena jedného urobí zmeny vo vzťahoch všetkých okolo,tak nejak…neviem to vysvetliť,ale aj s rodičmi som sa začal zase po 4 rokoch stretávať.
ahoj to ako myslis pani alebo slecna myslis ako nova znamost a preco si nemusel zobrat svolu pilovicku co vsetka chyba bola v tabe
Je pravdou, že problémy rodiny a vzťahov sa musia vyriešiť doma medzi sebou, ale niekedy je dobrý aj impulz od niekoho iného-tretieho a tým môže byť práve psychológ, alebo poradca, pokiaľ má naozaj záujem vypočuť si. Ja mám aj takú skúsenosť, že psychologička u ktorej sme boli bola veľmi zahltené prácou a tým pádom to bolo vidieť aj na kvalite jej práce. Jednoducho nás odbíjala, čo spôsobilo sklamanie a nedôveru hlavne u mojej manželky.
Ale tým nehovorím, že netreba hľadať a skúšať.
Sú aj knihy od kvalitných autorov a tie mi osobne dali najviac.
Ak by ste mali záujem. Pošlem meno autora, ako aj úryvok zo zaujímavej knihy na požiadanie. Pošlem mailom.
Prešlo pár mesiacov, je niečo zmenené vo vašom vzťahu s manželkou? Ja prežívam niečo veľmi podobné. Manželka je ešte stále zaľúbená do iného a máme dve detičky doma. Ja ju stále mám rád a dávam jej pocítiť, že patrí k nám, že nemá zmysel ísť za svojím vysneným “šťastím”, už len kvôli deťom. Sme spolu 14rokov a zopár kríz sme už prekonali, ako napokon asi každý. Ja hovorím, že má cenu bojovať. Poddať sa hnevu a pomste je veľmi jednoduché-je to žiaľ v ľudskej povahe. Musím povedať, že miernosťou a odpúšťaním sa dá dosiahnuť veľa. Už nám to pomaličky začína prinášať “ovocie”. Nehľadím proste na partnera ako na menej kvalitného, alebo v mojich očiach odsúdeného. Dávam nové šance a má to, ako hovorím zmysel. Povzbudzujem ťa Róbert, nie je chybou milovať. Ale milovať bez výčitiek, to mnohokrát partnera zastaví.
Získal som dosť veľa životných skúseností po boku mojem manželky, paradoxne kvôli jej úletom, takže to hodnotím aj kladne. Ak chceš môžem komunikovať aj mailom: bujnam@zoznam.sk
Ahoj Michal,
s tvojou poslednou vetou absolutne suhlasim, funguje to, ale len ked si vyznavaju lasku obaja. Ked je to len z jednej strany tak ta osoba sa unavi a cely vztah padne. Tak ako v mojom pripade. S manzelom, po sedemnastich rokoch, prezivame itenzivnu manzelsku krizu. Asi sme velmi odlisne povahy. Ja som skor “taliansky typ”, potrebujem aj duhovnu aj telesnu lasku, kym manzel ma odstup a co je najhorsie aj odo mna. Na vsetko sa vie urazit, a neche sa rozpravat na temy, ktore su prilis intimne, alebo su mu proti srsti. V zivote asi nikomu nepovedal “prepac”, alebo “mal-a si pravdu”, lebo je velmi hrdy. Pocas tychto rokov, ja som obrusovala vsetky hrany, bola taktna, aby som ho nebodaj neurazila, tlmocila poziadavky nasich dvoch deti, lebo sa ho bali spytat, alebo aby ho nevyrusovali v jeho duhovnej praci.Takymto spravanim som si vsak natiahla depresiu. Kedze sa manzel k intymnym veciam nevyjadroval, ani ich velmi nerobil, prezivala som roky bez uspokojenia. Az jedneho dna, prisiel bod zlomu, bola som vyhoreta. Stale dokola boli povinnosti, a od manzela sa mi dostavali iba citove omrvinky, ktore ani nestali za rec. Na moje otazky preco? som dostavala odpoved “ja som uz raz taky”. Jemu asi bolo dobre, lenze ja som nemala kde "dobijat baterky"Vsetko navonok bolo fajn, ale…vo vnutri… Este keby bol po tom, ako som bola akutne v depresii,nejako prejavil lasku a pomohol mi,dal by sa nas vztah nejako napravit. Ale nestalo sa. Jeho nezaujem ma vtedy velmi ranil a citovo som uplne ochladla. A to bol zaciatok konca. Srdce bolo prazdne, komunikacia bola na urovni dvoch spolubyvajucich. Ja som sa pomaly z toho dostala. Ale stalo sa to co sa nemalo: zamilovala som sa.Sice skoncilo sa to, ale manzel sa, este pocas vztahu, o tom dozvedel a velmi ho to vzalo. Vycitky su stale “vo vzduchu” a je este odmeranejsi a chladnejsi nez predtym.Sice parkrat som ho “vyprovokovala” k rozhovoru, ale to co som sa dozvedela o nom ma vobec nepotesilo.A teraz neviem, ci sa o nieco pokusat…Jeden to neutiahne. Medzi nami je chlad ako na severnom pole. Kazdy pokus o rohovor ma vysili tak, ze na druhy den som uplne bez energie…Cele tie roky bez dobrej komunikacie a uspokojiveho intimneho zivota si vzali svoju dan.Tak veru.Ale taky je zivot. Ludi, aj tych blizkych, spoznavame postupne a najma v krizovych situaciach.Ked vidim z tychto listov, ze “nas” je hodne, ktori sme v tejto nezavideniahodnej zivotnej situacii…paradoxne, citim malu ulavu.
Reagujem na tvoj clanok, Lenka, pretoze to co si opisala, ako keby si pisala o mojom zivote. Presne aj ja mam takeho isteho “manzela”, pisem v uvodzovkach, nakolko spolu zijeme ako dvaja spoluziaci na internate. Bez emocii, bez stipku zaujmu o toho druheho, bez ziadnej vasne, bez komunikacie z jeho strany. Hadky su u nas na dennom poriadku, pretoze ja som dost impulzivna povaha, ktora potrebuje komunikovat, rozpravat, zit…On je dost utiahnuty, zije si vo svojom svete pocitacov, vo dne v noci pri nom sedi, co zas ja zatial mam rada zabavu, priatelov, tanec, hudbu, vela ludi a smiech. Bohuzial, brali sme sa velmi skoro, ja som mala 19 a on 22 po dvojrocnej znamosti. Proste este “deti”. Dnes si nemame co povedat, a velmi lutujem hlavne nase dve ratolesti, pretoze vidia a pocuju nase hadky. Vplyva na nich nase suzitie. Co sa tyka prejavovania citov, je to to iste. Ja nemam problem s vyjadrovanim citov, nemam komukolvek povedat, ze ho mam rada, ci su to deti, rodicia, brat, priatelky. A co s toho vzislo nakoniec? Tazka depka, z ktorej sa neviem dostat. Tato nasa kriza uz trva strasne dlho, staviam most nadej,ktory stale po kazdom mesiaci pada a pada. Proste snazim sa len ja, jemu sme ako rodina ukradnutí. Takze teraz riesim dilemu, rozviest alebo to nechat tak, a umarat sa vo dne v noci. Citovo sme vychladli. Smutne. Martina