Pani E., podla vasho opisu situacie si velmi dobre uvedomujete vyznam slov ako su laska a zodpovednost. Uvedomujete si, ze vztah ma viac rovin, ako rodicovsku, tak aj partnersku. Obidve tieto roviny su navzajom prepletene, prave preto su rozhodnutia take tazke. Prosite o radu, tak Vam skusim napomoct. V prvom rade by ste sa mali uplne snazit zbavit zavislosti na milencovi a na neustalej kontrole jeho profilu. Skuste si dat zavazok, je to ako zavislost na comkolvek inom. Vyzaduje pevnu volu a podari sa to. Berte ho ako minulost, v tej skatulke ho uzavrite a nesnazte sa ho kontaktovat ani kontrolovat. Neradim Vam zabudnut, radim Vam netrapit sa tym. Chapem, ze vyrovnanie s tymto stavom je pre Vas tazke, v tomto Vam mozu pomoct prave Vasi najblizsi, ako su milujuci manzel a dcera. Myslim, ze ste s manzelom uz presli dlhu cestu vzajomneho sebapoznania, identifikacie pricin vzniku tejto krizy. Podla to, co pisete, ste dokazali urcit prapriciny vzniku naslednych problemov (mam na mysli manzelovo detstvo). To je velmi dobry zaklad na stavanie a budovanie nasledneho vztahu. Najvacsim prinosom pre vas oboch je vzajomna dovera a uprimna komunikacia. Vela parov toto nedokaze nikdy. Nechcem Vam tvrdit, ze laske sa da naucit, ale pokial jej date sancu, nebudete sa jej branit, tak mate vysoku pravdepodobnost nasledneho uspechu. V prvom rade by ste mali odpustit sebe, nebrat to, co sa stalo prilis osobne (ja viem, ze je to tazke), poucit sa z minulosti a pokusit sa implementovat skusenosti z predchadzajucich rokov do budovania vztahu. Vsetko je to podmienene jedinou okolnostou. Ci to obaja chcete. Ako Vas manzel, tak aj Vy. Zelam vela trpezlivosti vam obom a drzim vam palce. Marta T. (klinicka psychoterapeutka)
Milá Renka! Poradňu? Aj ja by som ju hľadala, ale manžel spolupracovať nebude. Keď som to jedenkrát navrhla, povedal mi, že keď mi d…, nech sa idem liečiť. Navonok sme úplne normálna rodina, so starostlivým oteckom. Prečítala som si veľa príspevkov a tam, kde neverný alebo egoistický manžel navrhuje rozvod, nevidím problém, ale riešenie (čo niektoré ženy úplne zavrhujú). Som v manželstve vyše 20 rokov s cholerikom, narcisom a egoistom v jednej osobe, ktorý má stále paralelné vzťahy a neustále ma ponižuje. Boli aj svetlé chvíľky v našom živote, ale oproti tým ostatným je to veľmi málo. Urážky a nadávky všetkého druhu sú na dennom poriadku, lebo som podľa neho neschopná. Keď po tom odmietnem sex, tak som frigidná. Čo navrhnem ja, je debilné a keď sa mi niečo nepáči a jemu áno, tak mám idiotské názory. Ak svoj návrh zrealizujem a je úspešný, tak si ho privlastní. Rozumná som len vtedy, keď na všetko prikývnem a pochválim ho, aký je king. Pochopila som, o čomu ide. Mať navonok slušnú rodinu, doma kuchárku, upratovačku a starostlivú matku. Keďže zamestnaná žena, ktorá vedie celú domácnosť, pričom jej chlap nepomôže, býva často unavená, tak potešenie treba hľadať u oddýchnutých „herečiek“, ktoré sú schopné len to jedno. Rozvod jednoznačne odmieta, lebo rodina má držať pohromade. Ja ho navrhnúť nemôžem, lebo viem, že by som o všetko prišla a keby som prišla o deti, to by som neprežila. Finančne na ňom nie som závislá. Chce to veľký kus odvahy, to mi povedala aj psychologička. Moje ideály o normálnej rodine sú nenávratne preč. Rozhodla som sa vzťah neriešiť a maximálne sa venovať deťom. V tom nachádzam zmysel života. Deti sú šikovné, majú ma radi a moju starostlivosť mi oplácajú. Ak budú samostatné, možno naberiem odvahu odísť. Iného chlapa po tejto skúsenosti nechcem ani vidieť. A odpustiť neveru znamená zvyknúť si na ňu.
Už len tú odvahu alebo naučiť sa s tým žiť.
Dobry den. Mam 34 rokov a manzelka 30. Manzelmi sme takmer 9 rokov. Mame dve deti vo veku 7 a 2.5 roka. Problem je v tom, ze nas sexualny zivot cca 7 rokov / ne / funguje systemom tak asi raz za mesiac. Naposledy pauza trvala 3 mesiace. Ked uz aj na to pride po velkom presviedcani, tak musi byt totalna tma a manzelka si nepraje, aby som ju bozkaval. Proste mrtvola, ktora sa ku koncu trocha preberie. To posledne sa deje tak 2 roky. Snazim sa odhalit pricinu tohto stavu rozhovorom, navrhom na manz. poradnu, navstevu sexuologa, prestal som sa zo zenou na cas bavit, nic. Odborna pomoc bola tvrdo odmietnuta, nebavenie sa situaciu len zhorsilo a rozhovor? Viacmenej sa rozpravam sam so sebou, ale co som sa dozvedel zhrniem: 1 / Asi pred 8 rokmi som zene povedal, naco som si ju bral, ked mi nieco mala zasit a tyzden jej to trvavalo. Priznavam povedal som to, 10 krat som sa ospravedlnil a 1000 krat olutoval. 2 / Tak rok po svadbe som bol velky frajer a vadilo mi drzanie za ruku bozky na privitanie a na rozlucku, ano bol som blbec. Odvtedy vraj ku mne citovo ochladla a stale sa to zhorsuje. 3 / Bud som urazil alebo som malo vdacny svokre. Velakrat svokra nevedela o tom, ze je urazena. 4 / Malo si ju zastanem pred mojou rodinou. Je to ciastocna pravda ide o uhol pohladu na problem. 5 / Vraj malo pomaham s detmi. Pomaham ako sa len da. 6 / Klasika unava, bolest hlavy, radsej ranna sprcha miesto vecernej atd. Do 19.00 h fungujeme ako kazda druha rodina a po tejto hodine sa zena meni na Mr. Hyda hlada zadrapky a konflikty. Paradoxne ked ma svoje dni, je u nas najlepsia harmonia. V inych sferach zivota to celkom klape. Tento stav mi pomaly, ale urcite lezie na mozog, rastie vo mne agresivita, ktoru este zvladam. Nejaka bokovka manzelky je malo pravdepodobna. Neviem som v koncoch, skuste mi niekto prosim poradit. Dakujem.
Mila Maja, nikoho by som nenahovarala na rozvod, nemam na to pravo. A zaroven zivot bezi a partnerstvo je ina rovina ako rodicovstvo. Ak zijete sposobom aky popisujete, zaroven davate svojim detom vzor, ako sa v partnersklom vztahu funguje a komunikuje, teda dcere vzor, ze ma vydrzat a znasat v mene deti aj taketo spravanie muza a synovi dava otec vzor ako sa" ma komunikovat so zenou". Je smutne, ked popisujete, ze neverite v iny vztah s muzom. Neexistuje ideal, ale urcite su aj muzi aj zeny, co sa snazia prekracovat tiene povodnych rodin. V zmysle snahy o inu komunikaciu. Vacsinou ak niekto nezazil v detstve dostatok podpory, bezpecia lasky v dospelosti moze reagovat tak, ako popisujete vasho manzela. Nie je to ospravedlnenie, len vysvetlenie moznosti zdroja podobneho spravania. Zelam vam odvahu aj podporu vysvetlovat a rozpravat sa s detmi, o roznych formach komunikacie - bez toho, aby ste manzela pred detmi zhadzovala. Inak by ste robila podobne ako vas manzel. Dufam, ze sa vam dari aspon deti nevtahovat do vasich sporov. Zelam vam aj pekne dni a chvile a radost nielen z deti, ale aj so seba samej. Uvazujete z coho sa sama so sebou tesite? Deti rastu rychlo a ked vyletia z hniezda je dovtedy dobre mat aj svoje zaujmy a svoje radosti, aby ste zila aj svoj zivot nielen ako matka deti. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Juan, vztah 2 ludi je velmi citliva vec a myslim z toho, co popisujete, ze obaja ste vzajomne prehliadali detaily, ktore mozu zranovat toho druheho. Ak sa navrstvene zranenia neriesia a trva to dlho vysledok je taky, aky popisujete. Z mojhio pohladu je dobre sa rozpravat, co koho ranilo a nechat vyplavat emocie, nech su akekolvek. Agresivita rastie casto, ak je clovek bezmocny. Niekedy je ovela lepsia ventilacia hnevu ako “agresivne trestajuce ticho” Poproste manzelku, ci by naozaj nebola ochotna sa rozpravat a spytajte sa jej ako dlho chce este v takejto atmosfere zit, nakolko je nezdrava aj pre deti. Vo vztahoch sa vasto opakuju vzorce chovania, aj pri konfliktoch, ktiore sme zazivaali a videli ako deti u rodicov. Je dobre sa nad nimi zamyslat a menit ich na nove a zdravsie vzorce komunikacie, inak ostavame zacykleni v tom starom. Psychologicka, psychoterapeutka Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Prajem pekný deň, chcem poprosiť o radu ako ďalej. Som rozvedená, mám 2 deti (20r. a 17r. ) ja mám 40 rokov. 8 rokov mám priateľa. Ja žijem s rodičmi on tiež so svojimi. Spoločnú domácnosť teda nemáme. On pracuje na zmeny a keď má voľno chodí k nám. Je to asi každých 10 dní. Donedávna som si myslela, že máme ideálny vzťah. Už asi dva mesiace som pozorovala, že s priateľom niečo nie je v poriadku. Keď som sa pýtala čo mu je, odpovedal, že v práci majú problémy. Až nedávno sa priznal, že potrebuje viac sexu. Vraj so mnou ho má málo a je z toho nervózny. Už schudol aj niekoľko kíl. Rozmýšľal, že si nájde ešte niekoho na sex, ale nedokáže to urobiť, lebo by mal pred očami mňa a vedomie ako mi ubližuje. Bol to pre mňa šok. My máme sex vždy keď sme spolu až na pár prípadov. No musím podotknúť, že len 1x za deň. U nás doma stále niekto je, a ja nedokážem zamknúť spálňu a milovať sa keď za dverami je pohyb. Chodievame aj k priateľovi, tam je to trochu iné, tam je to volnejšie. Ale viac sme u nás. On potrebuje viac sexu a aj mi to viac krát povedal, ale ja som vždy argumentovala že až večer. Všetko sa vždy dialo na jeho podnet. Mne to vyhovovalo. Ja ten sex až tak často nepotrebujem. Ale milovanie s ním je krásne. Veľmi ho ľúbim a nechcem ho stratiť. Povedal, že aj on ľúbi mňa a preto ma nedokáže podviesť. Ja som mu navrhla, že to môžeme skúsiť teda aj častejšie. No on nevie či by to fungovalo. Pri otázke, že keď by ma nechal a našiel si niekoho iba na sex, či by bol potom spokojný, povedal, že ani toto nevie. V podstate chce viac sexu a nevie ako to riešiť aby nikomu neublížil. Aj pri tomto našom probléme sme sa rozprávali a plakali obaja. Ani jeden nezvýšil hlas, žiadne obviňovanie. Musím zároveň dodať, že počas tých 8 rokov sme sa ani raz nepohádali, vždy sme našli východisko. Teraz mi povedal, že sa on radšej prispôsobil. Chcel aby som bola šťastná. Doma sa tiež prispôsoboval rodičom, chcel im vychádzať v ústrety a pomáhať im. Teraz sa to všetko v ňom nahromadilo a vypuklo to až tak, že vyhľadal psychológa, ale zatiaľ sa mal iba objednať. Ja som vôbec netušila čo sa s ním vo vnútri deje. Deti ho majú radi a aj on ich. V podstate sme fungovali ako rodina. Teraz mám výčitky svedomia že tieto jeho problémy som nechtiac zavinila ja. Stále si to vyčítam a neviem ako ďalej. Nechcem ho stratiť ale nechcem aby skončil zle keby s nami zostal. No neviem si svoj život bez neho predstaviť. Určite si nemienim ublížiť, nemôžem si to dovoliť, mám deti a zodpovednosť, no už to nebude život ale prežívane. Na záver chcem povedať, že spolu bývať nemôžeme. Ja mám doma dobrú prácu, on tiež ju má doma a musí pomáhať rodičom. Toto sme spolu už dávnejšie preberali. Sme vzdialený asi 100 km. Taktiež sa priznal, že zabúda. Niekam ide po niečo a zrazu zistí že nevie po čo. Poraďte prosím, ako to riešiť. Ďakujem.
Adri, v prvom rade si myslim, ze ak sa dvaja maju radi, mali by hladat riesenie ako zit spolu a nie ako sa to neda, kvoli praci, alebo rodicom. Pokuste sa hladat riesenie, ako byvat spolu, vase deti su jedno dospele a druhe o rok. myslite na svoj partnersky zivot, spolocne byvanie, ktore prinasa viac intimity aj na milovanie a hlavne inu atmosferu ako u rodicov. Vztah - resp. par je samostatna rodinna bunka, ktora ma prioritu pred rodicmi. Osobne si myslim, ze pomoc rodicom by nemala byt na ukor rozvoja vztahu a sukromia mladych. Ak sa vas partner prilis prisposobuje, tak sa necudujem ze sa neciti celkom ok. Preto si myslim, hladajte riesenia smerom k rozvoju vasej vztahovej roviny, novej prace, noveho byvania, 100 km je velka vzdialenost. Ste mladi a roky letia, zite teraz, to, co vam vas vek a zdravie ponuka. Co sa tyka psychickeho stavu priatela, to si riesi s kolegom. Vy ste jeho problemy nezavinila, pretoze je dospely a je dolezite o veciach hovorit nielen vtedy, ked sa nahromdia, ale ovela skor. Preto sa nadalej otvorene rozpravajte o vsetkom a hladajte riesenia pre vas dvoch ako paru aj v oblasti intimity. Ak ste sa doteraz nehadali, verim, ze mate potencial najst riesenie aj v intimnej oblasti. Vase deti budu coskoro zit svoj vlastny zivot a vy myslite a aj vas priatel aj na svoj zivot. Je vas priatel vas rovesnik? Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Prajem pekný deň, zároveň ďakujem za odpoveď. Priateľ má 48 rokov. Mne to osobne veľmi vyhovuje. Bývalý manžel bol len o 2 roky odo mňa starší a nebolo to dobré. Vaša odpoveď mi dosť pomohla, doposiaľ som sa nepozerala na to z tohoto Vášho uhla pohľadu. Uvidím čo bude ďalej, ale aj tak veľmi pekne ďakujem.
Adri, celkom mi nie je jasne, preco 48 r. muz zije este s rodicmi. Nova generacia ma pravo na svoj zivot so vsetkym, co zivot prinasa pre nich. Na Slovensku, su z mojho pohladu, nie celkom zdrave tradicie, ze deti splnaju do vysokeho veku viac predstavy rodicov, co casto sposobuje psychicke problemy mladych a aj problemy v parovom spoluziti. Podla mna mladi maju pomahat rodicom len do tej miery, pokial su s tym obaja muz aj zena spokojni, / a to financne, casovo, aj inak… / Akonahle je starostlivost a pomoc rodicom v inej miere, ako su obaja partneri spokojni, treba sa rozpravat a dohodnut na miere a kompromisoch tak, aby boli obaja spokojni. Inak, ak by splnali viac predstavy rodicov, rodiny, ako svoje, a asi by nikdy nemohli prezit svoj zivot zmysluplne podla svojich predstav. Viem, ze to na sloveske pomery znie mozno nezvyklo, ze tradicie dost viazu a kazda rodina ma ine, a zaroven mlada rodina - nova rodinna bunka - par ma pravo si vytvarat svoje vlastne a aj ine tradicie, na ake boli zvyknuti. Co sa tyka vas ako partnerov, zvyknete travit aj vikendy osamote mimo dosahu skoro dospelych deti a mimo rodicov z oboch stran? Myslim, ze pre vztah je dolezite byt aj osamote len vy dvaja, kdekolvek podla vasho vyberu a moznosti. Pokial nevyriesite rozhovormi ine byvanie, inu pracu alebo akykolvek iny napad na to, aby ste mohli najst spolocnu dohodu na zmenu a vzajomnu spokojnot dovtedy sa o tom rozpravajte. Same sa to nevyriesi a z mojho pohladu kazda debata aspon o 1mm nieco posunie dalej a poskytne vam moznost zazit, ze vam zalezi na vzajomnom porozumenia dohode ako dalej zit. Drzim vam palce na nove napady a diskusie, a podrobnejsie, ak mate zaujem mozeme komunikovat internetovym poradenstvom. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. www.psychoterapeut.zzz.sk
Pekný deň, po mesiaci sa ozývam znovu, spolupracujeme s detskou psychologičkou, malému sa snažím vysvetľovať situáciu, ktorá vznikla. Odporučila mi v prvom rade chrániť svoje dieťa, nie manžela. Začala som podnikať kroky k tzv. oslobodeniu sa, odpútaniu sa od manžela. Či už finančne, ako aj psychicky. Oddelená domácnosť spôsobila, že som nabrala nové sily a odvahu riešiť a začať žiť lepší a pokojnejší život spolu so synom. Pracujeme na aktivitách, ktoré nám poradila pani doktorka. Manžel sa do toho veľmi nezapája, na otázku, či mu môžem malého doviesť, aj v jeho záujme, aby boli spolu viac a viac spolu trávili volný čas, mi odpovedal vetou, ktorá vo mne spustila lavínu vybavovačiek a rozhodnutí, že sa chcem rozviesť. Vraj on nebude nikomu pomáhať, lebo som mu podrazila nohy, a on má nárok na svoj osobný voľný čas a jemu to nevyhovuje. Nešlo mu o to, aby bol so synom, ked môže, ale mna nejako vytrestať. Vidí ho raz za tri, štyri dni, môže aj častejšie, ale neprejavuje onho záujem, čo ma mrzí, lebo potom musím vysvetľovať malému, prečo ten tatino za ním nepríde a osočovať ho pred malým, to nerobím. On s tým nemá problém, malý mi naposledy, ked prišiel z návštevy povedal, že aj tak som zlá, jedovatá ježibaba, ktorá robí prieky a že ved tatinko ťa miluje, mami. Bolelo to. Aj to bolí, veľmi. Mám pocit, že ho hucká proti mne a s týmto nesúhlasím. Tažko sa mi píše, ako mi vykrikoval, že som bez jeho peňazí chudera, nikto, a toto všetko pred očami malého. Tým dňom mi odovzdal kľúče od bytu a požiadala som ho, aby odišiel. Nechce sa rozviesť, ani počuť, vraj sa mám resetnúť konečne, že robím divadielko, ktoré je už trochu trápne. Že mi žiadna banka nedá peniaze na to, aby som ho vyplatila a pod. Že budem musieť povoliť, aby došiel domov a skúsime žiť ako normálna rodina. Mám odpor a strach pred týmto človekom. Toto ma zmobilizovalo a vybavila si všetko potrebné, a týmto dňom som spustila lavínu, podala som žiadosť o rozvod. Verím, že psychické ubližovanie týmto postupne skončí, mám nárok na krajší život, a môj syn tak isto. Ďakujem Vám veľmi pekne za pomoc, za povzbudivé slová, ktoré mi pomohli. Želám všetko dobré a veľa spokojných klientov. Majulik
Predpokladam, ze sa vas manzel urazil, ze ho opustate a jeho hnev je reakcia na vase rozhodnutie. Zial vas manzel asi nevie inak reagovat ako hnevom, pripadne trestanim vas prostrednictvom dietata. Pokuste sa zapojit psychologa, alebo socialne oddelenie - poradnu k tomu, aby manzelovi vysvetlili, ze pre dieta nie je zdrave riesit spory a nezhody cez neho, mozno mu vysvetlia a ponuknu aj sancu liecit sa zo zavislosti. Je to pre deti neprimerana zataz a stres. Synovi vysvetlite, ze ma pravo povedat, ze je Dieta a nie dospely, a nech si otec riesi problemy s mamou sam a nie s nim. Ucte syna, aby sa chranil pred neprimeranymi vyrokmi otca, moze povedat dost, alebo stop, ked je na neho niecoho vela. Nakolko ste pisali, ze manzelovej rodine bol alkoholizmus, jeho hnevlive reakcie su tomu primerane. za mnohymi zavislostami je skryty hnev a smutok, to len pre vysvetlenie. najlepsie by bolo, keby sa manzel liecil. verim, ze synovi neublizuje zamerne, inak to zial zatial nevie. Vam drzim palce, zelam silu a podporu blizkych a znamych. Skumajte kolko vladzete a ako by vam pribuzni, priatelia vedeli pomoct - aspon, aby ste si mohli vydychnut a oddychnut, ak to budete potrebovat. Pre manzela je tazke prijat realitu, ta ho pravdepodobne ohrozuje, a zatial nevnima, ze cesta liecenia by bola najlepsia. Niekedy sa ludia musia citit az velmi zle, aby vyhladali odbornu pomoc. Pokuste sa vnimat manzelov hnev, a reakcie ako jeho obranu a mozno aj ohrozenie, nevstupujte radsej s nim do otvorenych konfliktov, rieste, co potrebujete, a komunikujte s nim podla moznosti s nadhladom a vecne, pripadne podla potreby len s pravnikom. Zelam vam este raz odvahu a silu. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Milá pani Rita, od môjho posledného príspevku som prešla veľký bolestný kus cesty. Už pol roka som rozvedená. Viem, že som sa rozhodla správne, lebo konanie môjho ex ma o tom denne presviedča. Aj vysporiadanie BSM prebehlo ako tak, ale je už pokoj. Zistila som, že všetko je jeho a že ja na nič nemám nárok, ale napokon sme sa dohodli bez súdu. Neviem pochopiť, ako po tom mnohoročnom trápení stále milujem muža, ktorý mi tak veľmi ublížil. Je to naozaj tak, že najviac milujeme svojho kata? Prebolí to niekedy, alebo nie? Prepáčte, že Vás týmto zaťažujem, ale cítim sa naozaj bezradná a vedomie, že sa môžem niekomu zveriť bez toho aby neprevrátil oči mi pomáha. Ďakujem, že ste.
Prajem pekný deň,
určite máte pravdu s tým spoločným bývaním, ale aj tak musím povedať, že v momentálenj situácii to nie je možné. Rozhovory síce pokračujú, ale asi iba na takej úrovni, že priateľ povie je to ťažké. Ja som v takej pozícii, že čakám ako sa rozhodne. Po sviatkoch by mal navštíviť 1x psychológa. Uvidíme, ako sa vyjadrí on. v myšlienkach si prehrávam jeho prvé slová keď mi povedal že má málo sexu a tie boli také, že potrebuje si nájsť inú ženu. V podstate to nechce riešiť medzi nami, ale on sám a pre seba. Nenavrhol nič také aby sme to riešili spolu. Má iba zlý pocit z toho, že nám ublíži. Musím sa priznať, že po opadnutí prvých šokujúcich emócií, a niekoľkých spoločných rozhovoroch, ktoré som vždy na túto tému začala ja, začínam uvažovať nad tým ako budem žiť bez neho. Už sa skoro ani nezaoberám s tým, či sa to medzi nami vyrieši. Bohužiaľ som človek, ktorý skôr hľadá chybu na sebe a nie na niekom inom. Preto si myslím, že je lepšie ak bude nešťastný iba jeden človek a nie dvaja. Ja mám dve deti, ktoré mi robia radosť, on nemá nikoho. Skôr si pripadám ako záťažová guľa na jeho nohe. A tou ja nenienim byť. Preto ešte počkám na to, čo mu povie psychológ. A čo bude ďalej, neviem.
Adri, hlboke osobne veci z mojho pohladu neriesi ani vymena partnera. Partnerka len na sex, zabezpeci sex, a kto chce aj pekny vztah, tak ten bez aktivity a zmien a aktivnych rozhovorov z oboch stran “nepadne z neba”. Myslim, ze keby ste pomenovali ako vnimate, to, co sa deje u partnera, urobili by ste lepsie ako len hladanie chyb u seba. Vas vztah sa na niecom zacyklil. Mózno odlucenie, rozchod objasni, co vlastne vy dvaja chcete, aj to byva niekedy dobra volba. Zelam vam, pekne jarne dni a chut spoznavat aj novych ludi. Rita Svihranova
Milá Rita, ďakujem za reakciu na môj príspevok. Celkom ste odhadla aj našu rodinu - manžel, ktorý v detstve nedostal žiadnu lásku, syn a dcéra, ktorým sa snažím dať lásku za obidvoch. Do problémov ich nevťahujeme, bohužiaľ do niektorých sú nechtiac vťahovaní, lebo vidia a počujú a všetkému rozumejú. Veľa s nimi komunikujem a som rada, že o komunikáciu so mnou majú vždy záujem. Vychovávam ich k láske, ale zároveň aj k nezávislosti. Sama neviem, či je to dobre, ale tak to zo svojich skúseností cítim. Viac sa už rozpisovať nechcem, aby som nebrala priestor Renke, ktorej som ho svojim príspevkom “ukradla”. Možno sa niekedy ešte ozvem. Želám Vám, aby Vaše rady pomáhali mnohým a vlievali do nich veľa nádeje.
V Nových Zámkoch alebo v Nitre, prosím, vie niekto poradiť kvalitnú poradňu?
Dobry den prajem, mam 30 rokov, moj manzel 33, mame 4 a pol rocneho syna a uz rok zijeme oddelene kazdy na inom konci krajiny. Pochadzam z jednej z tych na oko harmonickej rodiny, kde otec zarabal dlhe roky v zahranici a chodil domov par krat za rok a mamka drzala vsetko pevne v rukach. Ked som mala 15, otec mal vaznu nehodu a niekolko rokov nemohol vykonavat svoju predchadzajucu pracu. Nasiel si milenku a mamku niekolko rokov podvadzal. Pocas puberty a vlastne aj pred nou som mala komplikovany vztah s matkou. Matka je autoritativna a prisna a ja som si pocas puberty nasla sposob, ako sa jej podriadit, no obcas to obnasa z mojej strany pasivitu k zivotu, ze ju necham mi zivot riadit a potom sa hnevam, ze som to dopustila. S otcom moj vztah definovat neviem, na jednej strane sa nestara len sa opyta priamo a jasne, co mi vyhovuje, aka je situacia, ale na druhej strane je nekompromisny v svojich nazoroch s vekom stale viac a viac. Dalo by sa povedat ze pochadzam z konzervativnej rodiny. Moj manzel pochadza z menej konzervativnej rodiny, matka s otcom zili zle a ked otec rodinu opustil a dostal sa pre podnikanie do problemov s vtedajsim systemom a tak vo veku 10 rokov jeho syn spachal samovrazdu. Manzel sa casom dostal do pozicie hlavy rodiny, ako bezne chlapci vyrastajuci bez otca a plus sa na to nabalila rebelia s pridanim liberalnej vychovy mojej svkory, moj manzel nedokoncil ani jednu strednu skolu, alebo ucnovku. Nase predchadzajuce vzathy sa mi zdaju celkom normalne, ja sama som mala 2x trojrocny vztah, prvy vztah som ukoncila kratko potom, ako som sa dozvedela o vztahovych problemoch mojich rodicov. Z druheho som odisla, ked som stretla mojho manzela. V oboch vztahoch som mala priatelov, ktori mi boli oddani a prisposobivi. Manzel mal predomnou jeden 7 rocny vztah, kde bol on ten dominantny a priatelka mi trpela ako alkohol, tak aj flakanie a pochybny sposob zarabania penazi. Pocas planovania svadby od nej odisiel. My dvaja sme sa spoznali cez internet a nabrali sme razny spad. Pozvala som ho zo Spanielska, kde vtedy zil, na prve rande Londyna a uz o niekolko tyzdnov sa ku mne prestahoval. Zila som v tej dobe s rodicmi, takze sa prestahoval k nam. Po dvoch mesacoch sme sa zasnubili a na treti som uz bola tehotna. Manzel vstupoval do vztahu s duchmi z minulosti a ja s naivitou. Vztah sa nam komplikoval spoluzitim s rodicmi, v ocakavani dietatka sme vsak chceli ostat s nimi, aby nam v cudzej krajine pomohli. Financne sme na tom neboli velmi zle, aj ked manzel pracoval obcasne. Mavali sme problemy s castymi hadkami a mne vadilo manzelove pitie a odchadzanie z domu. Riesili sme to odstahovanim sa od rodicov, no sli sme do uplne noveho mesta, kde sme nemali ziadne kontakty a ja na materskej som to velmi tazko zvladala. Z toho dovodu sme sa po niekolkych mesiacoch vratili spat k mojim rodicom a ja som nastupila po pol roku materskej do prace. Manzel zacal pracovat tiez a dokonca ho praca aj bavila a vsetko sa zdalo byt fajn. Ked o svoju pracu vsak prisiel, rozhodol sa, ze sa chce vratit do Bratislavy, ze iba doma sa o nas dokaze postarat. Po troch mesiacoch som ho nasledovala. Zivot na Slovensku bol tazky. Znova som sla na matersku, kedze syn mal jeden a pol roka a manzel so sestrou pracoval na zivnost. Jeden plat nam vsak nepostacoval a mne bolo tak nekonecne smutno a sustavne som na neho tlacila, aby bol so mnou viac doma a aby sa mi viac venoval, volavala som mu do prace a vecne sa pytala, kedy pride. Slubil ale, kedze pre neho cas nehraje rolu, prisiel o nejaky cas neskor a ja som uz zurila. Dostali sme ponuku prenajmu krajsieho domceku so zahradkou. Manzel mal uz v tom case zase problemy s alkoholom a nasledne prisiel o vodicak a pracu. Co jeho problemy este viac prehlbilo. Ja som sa mu snazila pomoct, ale nejak sa mi nedarilo. Nasla som si aspon dobru pracu, ktora sice nebola podla jeho predstav, travila som v praci vela casu moc sa zaujimala o sefa, no moj vztah so sefom bol priatelsky a ja som bola nadsena, ze po roku zivota v tom meste som konecne mala pocit, ze mam priatelov. Manzel sa rozhodol svoje problemy s alkoholom riesit a zacal navsetvovat poradnu. Bola som tam par krat s nim, ale nie tolko, ako si predstavoval. Nepracoval a ani nepoberal nejake davky, tak som zabezpecovala financny chod rodiny. Po niekolkych mesiacoch si nasiel pracu na par mesiacov a ked skoncila, znova zacal pit. Cele obdobie jeho nepitia ma varoval, ze to nedopadne dobre, ze ho nepocuvam a vela pracujem a vela sa zaujimam o sefa. V novembri toho roku zacal znova pit a vo februari sa zacal zchadzat s jednou jeho byvalou priatelkou. Naprv tvrdil, ze je to len platonicke, neskor prestal chodit domov, marodovala som so synom dlhodobo a 6 tyzdnov, kedy manzel chodil domov dat si sprchu s pohrat sa s malym a sem tam prespat. Planovali sme to riesit odlucenim, ze na tyzden mozno dva pojdem k rodicom a uvidime.
Pred odchodom mi povedal, ze Silvia, ta byvala priatelka s ktorou sa stretava je laskou jeho zivota, tak som sa pobalila kompletne, ze uz sa nevratim. Ked som prisla k rodicom, este ma informoval, ze spolu cakaju dieta. Potom nastal chaos a rozne obdobia. Ja som zatla v jednej veci a to, ze sa do Bratislavy nevratim. Citim sa tam sama, bez put a uplne odkazana na manzela, na ktoreho sa neviem spolahnut. A zaroven mam silnu potrebu sa usadit. Za 5 rokov spolocneho zivota sme sa stahovali 11 krat. Manzel svoju milenku opustil a ona sa rozhodla pre umele prerusenie tehotenstva. Nasledovala obdobie alkoholu a depresii. Ja som sa pustila do prace a kariery a cosi podobne som ocakavala od manzela. Trapila ma nasa financna situacia, kym sme zili spolu a dost jej prikladam aj nase vztahove problemy. Posledny rok je ako na hojdacke, chvilku sa snazi on, kaslem na to ja, potom zas naopak. Nevieme najst cestu k sebe, lebo ani jeden z nas sa nechce stahovat. Manzel tvrdi, ze tu na vychode sa to proste financne neda a ja uz nechcem podnajmy a vecne stahovanie. Od noveho roka sa zemnil, zda sa mi zodpovednejsi a zrazu dospely. O syna sa zacal starostlivo starat, no podviedla som ho prezmenu ja a ostal chladny a odmerany. Uprimne uz neviem co robit. Mame vobec este sancu? Ak som nieco nenapisala rada doplnim. Dakujem
Nuz, zopar veci sa tu trochu nezhoduje s faktami, po 7 rocnom vztahu som neodisiel ja, ale priatelka, ale to je len malinky detail, k nazyvaniu so svokrovcami asi tolko, myslim, ze nepresiel den, kedy by som manzelke nepovedal, ze ma zivot s jej rodicmi ubija, islo to jednym uchom dnu a druhym von, mojou odpovedou boli uniky z domu a z reality. Nebol to spravny sposob, ale na druhej strane jediny, co som videl. Neviem aky suvis s tym celym ma fakt, ze som nedokoncil ani jednu strednu skolu, ze by to malo poukazat na moj nizky intelekt? K financnej stranke veci sa mi tazko vyjadruje, pretoze este v zahranici som do rodiny priniesol 14 000 eur za rodicovsky dom a ked sme sa vratili na SVK, tak som domov nosil kazdy mesiac 30.000 a viac SKK, mali sme kazdy svoje vlastne auto a byvali sme v byte 110 m2. K tomu, ze manzelka isla na matersku opat … no, ostala doma, ale bohuzial si nenasla cas na to, aby sadla do auta a zbehla si vybavit do socialky matersku, prihlasit sa do zdravotnej (dnes ma dlh 300 eur z toho obdobia) napriek tomu, ze som ju tak 2x do tyzdna na to upozornoval. Ked som ostal doma ja, prestal pit a manzelka zacala chodit do prace, tak to neznamenalo, ze som nenosil domov nic, ale nebolo to pravidelne (2000 e pred vianoccami potesi, alebo 500 kazdy mesiac) videl som a dokonca som to bol nuteny aj pocuvat, ako manzelka vzhliada k svojmu sefovi, pocuval som pravidelne, aky je sikovny, vzdelany, uzasny, raz mi bolo povedane, ze sekretarka je manzelka v praci, manzelka nejavila o mna zaujem, nepocuvala co jej hovorim a tak samozrejme, ked som sa stretol z niekym, kto ma ochotne vypocul a aj pochopil, tak tam zacalo vznikat citove puto. Manzelku som niekolko krat poprosil, ci by mohla respektovat moju snahu zbavit sa alkoholu, ale napriek tomu si dopriala vinko a nielen vonku, ale i doma, co bolo dost bezohladne. Kazdopadne, manzelka sa mala vyjadrit do konca roku 2010 k tomu ako dalej, nevyjadrila, miesto toho ma podviedla kratko pred tym mi tvrdila, ako velmi chce, aby sme boli rodina a ako ma lubi, podviedla ma v podstate 2x s dvoma ludmi v priebehu 6 dni, to su veci, ktore tazko spracuvam, asi som divny, dalsia vec je, ze mi manzelka permanentne klamala a tahala ma za nos cely cas, co zijeme oddelene, ked som prisiel za nou na vychod, musel som spat v druhej izbe ako ona, koli jej rodicom, alebo zaplatit hotel, aby sme mohli byt spolu a aj to nad ranom musela ist na taxik, lebo co by povedala rodicom, ze kde bola? Cele toto je chore, myslim si, ze moja manzelka je bohuzial velmi nezrela osobnost, neschopna samostatnych rozhodnuti a zavisla na rodicoch, co ma velmi desi, pretoze vychovava nase spolocne dieta, ktoremu sa ja snazim dat maximum za tych par chvil, co mozeme travit spolu. V BA mam prenajaty rodinny dom, kde ma nas syncek svoju izbu a chodi ku mne velmi rad, mame kopec zabavy a vzdy sa na neho najdem kopec casu, co sa mojej manzelke koli praci nedari. Mohol by som sa tu rozpisovat este viac, ale podla mna by to zasa len bolo o tom, ako to vnimam cele ja a to nieje take dolezite ako to, ako to vnima nas syncek, ja chcem, aby travil rovnaky cas s oboma rodicmi, kym je to mozne, manzelka je proti, napriek tomu, ze ma na neho velmi malo casu a vacsinu casu travi so starymi rodicmi, ktori ho navyse tak trochu stvu proti mne (Kubko si u mna sam vyrobil sadrove masky, poprosil deda, aby mu ich zavesil v izbe, ale kedze je to nieco z BA od tatinka, tak masky nevisia do dnes, dal som malemu keltsky kriz privesok, predpokladam ze skoncil v kosi … atd. ) Takze neviem, ci toto splnilo ocakavania mojej manzelky a prispelo to nejakym sposobom k jej vnutornej ociste, ale silno o tom pochybujem, lebo to treba zacat u seba a zabudnut na chvilu na svoje ego, naplnit svoje srdce pokorou a uctou k zivotu, ludom a svetu celkovo a az potom sa clovek moze ocistit.
Pekný deň! Mam 46 rokov, dvoch dospelých synov. Môj manžel je alkoholik a ja si neviem rady. Pracuje v zahraničí a keď príde domov, tvári sa ako najlepší manžel a otec, ale po 3-4 dňoch sa prejaví. Začne mať triašku a začína piť. Potom neje ani sa nerozpráva a začne si vymýšľať, že niekoho mám, že sa umývam, prezlikam, čo je normálne, mne on príde ako z doby kamenej a i hrozné veci. Ja sa jednoducho neviem brániť. Som zúfala. Niekedy by som radšej ani nežila. Mám ešte skoro 90. ročných rodičov, ktorí to musia počúvať. Bola som pred rokmi v poradni, vtedy to na pár mesiacov prestalo. Chcela by som navštíviť nejakého dobrého psychológa v okolí Brezna. Ďakujem.