Pani, Julia v Brezne nepoznam psychologa, v BB je Sanarea, kvalifikovane psychosomaticke a psychoterapeuticke centrum, najdete to na internete aj na zzz.sk ambulancie psychologicke - v BB - Sanarea. Z mojho pohladu, ak sa manzel nechce liecit skumajte, preco s nim, ak je alkoholik ako popisujete zijete? Liecba je jeho rozhodnutim a vas zivot, je vo vasich rukach, ste este mlada zena a polozte si otazku, kolko rokov este takto chcete zit ako zijete doteraz? Pre alkoholika nestaci len navsteva poradne, ale seriozna protialkoholicka liecba, ktora je dlhodobejsia, rovnako ako rozhodovanie sa pre vas ako dalej zit? Zelam vam sil a odvahu spravit to, co vy sama najviac potrebujete, za manzela rozhodnutie nemozete spravit. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut www.psychoterapeut.zzz.sk
Milá pani Rita. Tak už som si prešla svojím peklom a som rozvedená aj majetkovo vysporiadaná. Žijeme s exmanželom stále v jednom byte. On si chodil po zábavách a užíval si, ja som sa maximalne snažila pomáhať svojím deťom ako to len bolo možné. Ex si začal hladať partnerku prostredníctvom inzerátov skôr, ako sme boli rozvedení. Ale niektoré ženy, ktoré on vyhľadával ho chceli len využívať, dávali si platiť a chceli rôzne darčeky a pod. a na to on neni. Je tak troška lakomý, slušne povedané. Deti sa k nemu správali slušne, ale odmerane a aj celá moja rodina a to on ťažko znáša. Povedal mi, že by chcel naspäť svoju rodinu, že nikoho nemá a vraj mňa stále miluje. A ja čuduj sa svet som zistila, že ho tiež stále milujem. Aj napriek všetkému, ako mi ubližoval a čo mi vykonal ho milujem. Slubuje, že sa bude snažiť napraviť svoje chyby ako sa len bude dať a aby som mu dala šancu získať naspäť svoju rodinu. A ja - rozum vraví, daj si pozor a srdce za ním stále túži. Veľa sme sa rozprávali ako dávno nie. Pani Rita čo Vám mám vravieť, ja som mu tú šancu dala. Mám strach z ďalšieho sklamania a mám strach, že už by som ho nemala. Je toto normálne, vari naozaj platí, že milujeme svojho kata. Rebeka
Milá Rebeka, niekedy musime prist o to, co je vzacne, aby sme si uvedomili, co nam chyba. Pri sanci manzelovi by bolo vhodne vela sa rozpravat a presne zadefinovat zmeny, ktore vy potrebujete, na to, aby ste s nim mohli zit, pripadne navstevovat aj poradnu odbornika, aby sa nestalo, ze sklznete do strajich kolaji. Poznate presne kriteria a pozna ich aj manzel, ci ich chce menit v prospech vasho spoluzitia? A co je to vo vasom pripade, milovat sa navzajom - aj to sa da presnejsie povedat ako jednym slovom, co si to teda vazi a cti na vas? Pretoze laska podla mna bez ucty jeden k druhemu tazko existuje. Asi obaja potrebujete cas na to, ba ste vnimali hlbsie, co by bol rozchod a co ina kvalita spoluzitia? Pretoze niekedy plati, ze sa bojime rozist a radsej ostavme v tom straom, co pozname. Rita Svihranova
Milá pani Rita. Všetko čím som v našom manželstve prešla je to pomyselné peklo, do ktorého by som už nechcela vkĺznuť. Ako som už spomenula veľa sa teraz rozprávame, prečo sa stalo to čo sa stalo. Manžel ma prosil veľa krát o odpustenie a že keby mohol všetko by vzal späť. Povedal mi, že si ma veľmi váži, že si uvedomil že takú ženu ako som ja by iste nenašiel, ako hovoril obetavá, láskavá, tolerantná, že všetko čo robím pre niekoho iného je nezištné a že mi navždy bude vďačný, že som doopatrovala až do samého konca jeho rodičov a že preto ho veľmi trápi, že mi tak ublížil. Zdôvodnil to nesmiernou žiarlivosťou, ktorú rozdúchali jeho “priatelia” v krčme a že vtedy bol ako zaslepený. Moja úcta k nemu môže byť väčšia a silnejšia, ale to bude záležať aj od toho, ako bude plniť svoje sľuby. Urobili sme hrubú čiaru za minulosťou a chceli by sme si vybudovať nový vzťah, kde by ani z jednej strany nechýbala úcta, láska a dôvera. Naši synovia sa nevyjadrujú k našemu rozhodnutiu, ale videla som na poslednom rodinnom stretnutí úľavu a uvolnenie v ich tvárach. Počas doby čo som Vám dávnejšie písala som často na Vás myslela, čo by ste mi poradili ako ďalej, ale vedela som, že všetko rozhodnutie je na mne, bez ohľadu na názory príbuzných a okolia. A teraz je to vlastne tiež tak, dala som manželovi šancu ani neviem koľkú a názory príbuzných a okolia sa rôznia. Ale ja som sa už rozhodla dať šancu za istých podmienok a tak si tieto názory len vypočujem. Velmi si Vás Vážim, čo pre nás robíte a ďakujem. Prípadne chyby mi prepáčte ale teraz neuvažujem o pravopise, ale píšem, čo mi diktuje srdce. Ďakujem.
Mila Rebeka, drzim vam palce a obdivujem vase srdce, nie kazdy ma tolko priestoru v sebe pre druhych. Len vy najlepsie viete, ci je to na ukor vas alebo, ci vas tento vztah aj obohacuje a nieco pekne prinasa. Vnimajte svoje hranice a rozdavajte v miere, ktora vam neskodi, ale prinasa radost a lasku. Svoje podmienńky jasne formulujte a rovnako jasne formulujte aj vsetko, po com tuzite este vo vztahu zazit. ja osobne verim v mozne zmeny v akomkolvek veku, len na to su vo vztahu vzdy dvaja. Ak to cele taha jeden clovek, rychlo sa unavi, to si vsimajte a podla toho reagujte. Nazory okolia nie su podstatne, oni neziju vo vasej kozi, len zvonku pozoruju. Kazdy vztah ma nieco, co zvonku nevidno, alebo neukazuje navonok, preto je to cele na vasom citeni a komunikovani a rozhodovani. Verim, ze kriza vo vztahu moze priniest viac intimity, najma v inej, hlbsej komunikacii, na ktoru ludia zabudaju a ktora byva velkym prinosom a obohatenim. Mozno vas partner pochopi byvalu “pomoc” priatelov z krcmy. Z mojho pohladu vasa odvaha rozviest sa priniesla svoje ovocie a vam zvysila sebauctu aj v ociach vasich aj v ociach vasho partnera. Zelam vam vsetko dobre a nieco pekne v kazdom dni. Rita Svihranova
Rebeka, prispevok zo 17.4. som si precitala az dnes, / 13. jun 2011 / a citam v dnesnom prispevku, ako sa vas zivot od aprila pohol inym, snad pre vas krajsim smerom. Zelam vam, aby ste krizu pomaly prekonali a zazili uz len pekne chvile. Dolezitou otazkou byva v nasom veku, s kym a ako chceme zostarnut, tyka sa to aj vas aj vasho exmanzela. Starnutie je proces trvajuci viac rokov a my si ho mozeme samy pripravovat, ak mame tusenie a odvahu ist tym smerom, ktorym nas to taha. Rita Svihranova
Milá pani Rita. Tak ako sa hovorí, karty sú rozdané. Rozprávala som sa s exmanželom, presne som mu vysvetlila čo očakávam od našeho vzťahu, ako si predstavujem naše ďalšie spolužitie. On stále opakuje, no veď ja si navarím, ja si operiem ja… ja… ja. Vtedy som sa ho opýtala a kde sme my? Povedal, že nechápe čo chcem. Tak som mu presne formulovala, čo si predstavujem pod pojmom spolužitie partnerov. Spoločné hospodárenie s finančnými prostriedkami, spoločné pranie, varenie, riadenie, nákupy a podobne. Žiadne obmedzovanie partnera v prípade stretnutí s priateľmi, dôvera, úcta a samozrejme láska. Boli sme spolu v Podhájskej a hoci má väčší príjem, neprispel mi ani jediným centom na nič - ako dvaja cudzí ľudia. Aj to som mu povedala vtedy len mlčal, oči sklopené. Teraz išiel na dva dni na chalupu, tak som mu povedala nech si riadne porozmýšla, či chce so mnou žiť opäť ako manžel, lebo mňa ten jeho pohľad na spolužitie ponižuje, navariť v nedeľu obed a pomilovať keď bude mať chuť, to som prežívala a už sa tam nechcem vrátiť. Teraz budem čakať do soboty, či ma má naozaj rád a povie mi, že súhlasí, alebo ma chcel len využiť a povie, že mu to tak nevyhovuje a bude koniec. Držte mi palce, bola by som rada, keby to bola tá prvá alternatíva, ale duševne sa pripravujem aj na tú druhú. Srdečne Vás pozdravuje a ďakujem Vám za každé Vaše slovo, lebo z nich čerpám svoju silu vydržať. Rebeka
Mila Rebeka, ste presvedcena, ze exmanzel rozumie, co mu hovorite? Zazili ste uz niekedy spolu tak, ako si to zelate vy vo vsetkych sferach, ktore popisujete a kedy to bolo naposledy? Alebo by to mohlo byt pripadne pre neho nieco abstraktne, a nerozumie, co po nom chcete? Viete, mam skusenost, ze niekdy jeden mysli a druhy nerozumie, preto treba byt jasny a konkretny a pytat sa, co rozumie, ak nieco vyslovite. Pretoze sa vam moze zdat, ze partner rozumie a nakoniec otazkou, co pocul, co ste povedala zistite, ze pocul a chape nieco ine. A toto vsetko nemusi znamenat, ze nechce aj to, co vy, len mysli a citi cez svoje filtre a svoje city a pocity. A to sa casto stava v priebehu spoluzitia, ze si kazdy hovori svoje a partneri sa v hlbke nerozumeju, To, co vam ponukam, presvedcte sa, ci vasim otazkam a ocakavaniam - exmanzel konkretne a detailne rozumie a co su priority a v akom poradi su vase a jeho. To je dost podstatne, aby ste sa bud chapali, ak mate ine priority alebo pokusili hladat kompromisy. Na uvod mozete ist so vsetkym financne na polovicu a potom casom uvidite, je toho ovela viac, co ma napada, len vasho exmanzela nepoznam vobec a netusim, co preziva v zivote, muzi maju tiez svoje krizy osobne aj vztahove, myslim si, ze cakat, co bude v sobotu, po rokoch krizy je unahlene … mate predstavu o case svojej trpezlivosti na vytvaranie noveho zaciatku? Po hrubej ciare? Drzim vam palce na viacere podrobne rozhovory a vzajomne ozajstne pocuvanie sa, ako dalej, kto z vas co chce a potrebuje a a dokaze zmenit! To sa nedeje lusknutim prsta a treba ocenovat velmi male drobnosti a snahu, to je zial realita dlhorocne zauzivanych zlozvykov a nepochopeni. Teste sa aj z drobnosti, inak budete sklamana. Vsimajte a zapisujte si drobne zmeny, aby sa v celku nestratili. Drzte sa ! Rita Svihranova
Milá pani Rita. Máte úplnú pravdu vo všetkom. Ale moja trpezlivosť je naozaj uprimná, veľká ale hlavne neunáhlená. Tu sobotu myslím vlastne ako nový začiatok od hrubej čiary. Som si vedomá, že ihneď to nejde, ale aspoň malý signál pre mňa je, že ma exmanžel snáď stále ľúbi je jeho telefonát, ktorý som dnes na obed mala / a on nerád takéto veci telefonuje / asi v tom znení zlatko v sobotu sa vrátim a porozprávame sa a nehnevkaj sa na mňa. Či rozumel čo mu vravím, aké ja mám priority pre spoločný život? Máte pravdu, niekedy je úplne inde, ale dnes ráno som sa ho opýtala, či presne vie o čom som večer hovorila a pomaly bod po bode som mu zopakovala moje poradie dôležitosti pre náš spoločný život, aby mohol v kľude porozmýšľať aké sú tie jeho. Viem, aký je a viem, že sa nezmení, ale ak prejaví aspoň snahu o toleranciu pri spolužití ak mu to bude stáť za to, tak ja budem trpezlivá pokiaľ bude treba. O dva mesiace sa náš syn sťahuje od nás do svojo domu. Pri naších rozhovoroch si robíme plány ako si pomeníme byt, že vymaľujeme, poprekladáme nábytok, niečo dokúpime, niečo vynovíme a keby ste poznali jeho nechuť k takýmto veciam, určite by ste ocenili aspoň snahu, že mi v tomto vyhovie. Keď povie, bude ako ty chceš, tak ja mu poviem nie bude tak, aby to nám obidvom vyhovovalo a na čom sa spoločne dohodneme. Možno aj to je malý signál do budúcna. Ale dnes viem istotne jedno, alkohol a žiarlivosť a následne nedôvera je to najhoršie, čo sa manželom môže stať. Dal by Boh aby sa také veci nediali. Ďakujem. Rebeka
Milá pani Rita. Hoci som už odpovedala, stále sa v mysli vraciam k otázkam, ktoré ste uviedli, či som už niekedy zažila to, čo chcem teraz vo všetkých sférach spoločného života. A náhle mnou prešiel strach. Možno na začiatku našeho manželstva ale iste nie vo všetkých sférach. Moja nevesta mi povedala, že si ho stále idealizujem a že ho vidím takého, akého by som ho chcela mať, ale že podľa nej som celý život žila s egoistom, ktorý využíval moju lásku a dobrotu. Povedala mi mama vráť sa z kratšej cesty, lebo budeš opäť nešťastná a bude to teraz ešte horšie a že je to názor aj môjho mladšieho syna, jej manžela, hoci mne nepovedal ani slovo, len toľko je to tvoje rozhodnutie. Tak ako sme to vlastne žili? Spoločne hospodáriť sme prestali, keď mladší syn spromoval, vtedy mi manžel povedal, že on si berie svoje peniaze, lebo chlapi mu povedali, že čo ja mám mať jeho peniaze. Postupne začal znižovať spoločne príspevky na stravu, veď načo, keď sa spolu varí len sobotu a nedeľu. Potom už ani to nie, veď nakupime a výdavok si rozdelímem. Ale ešte vždy platil celé nájomné a ja som zabezpečovala všetko čo v rodine je treba. Ale keď išiel na dôchodok, ktorý má stále vyšší ako ja plat, tak mi povedal, plať si za seba nájomné, ja som dôchodca. A keď som mu povedala, že teda prestávam prať, variť a riadiť, povedal dobre, však ja sa o seba postarám. A odvtedy asi tri roky sa staráme každý o seba, on si začal žiť svoj život slobodného muža až došlo k rozvodu. Zvyšok vlastne poznáte. Teraz mi povedal, že taký život už ho nebaví, že chce naspäť svoju rodinu a ja celá heppy si myslím, že chce mňa, až sa za seba hanbím za svoju naivitu. Ale sľub na novú šancu som mu dala a ja svoje sľuby, čo ako ťažké plním. Uvidím teda, čo mi dnes, teda v sobotu povie a čo bude ďalej. Môže moju naivitu ospravedlniť moja láska k nemu? Ďakujem Rebeka
Mila Rebeka, neviem, ci potrebujete ospravedlnenie, pre koho vlastne, pre seba? Mna by skor zaujimalo, ci ide muzovi, ak su deti dospele o rodinu alebo o manzelku-partnerku? V tom vidim podstatny rozdiel, ak su uz deti dospele urcite aj ked su mensie. To je taky zlozvyk, slabost skryvat sa za rodinu, hierarchia je: 1. ja zena a ja muz 2. partneri alebo manzelia 3. rodicia. To su stare z mojho pohladu zvyky minulosti hovorit o rodine. Vasi synovia maju svoje zivoty, rodiny a vy ste sice stale rodicia, ale davno dospelych deti. Takze z mojho pohladu ste po rozvode teraz ja + ja a hladate, ci budete partneri partneri a to na zaciatku niecoho noveho, takze dohody odznova vo vsetkych sferach a tak, aby boli podla vasich predstav, s kompromismi, ale nie po starom, co viedlo k rozvodu. Uvazujte smerom dopredu, ako chcete zit v starobe, s kym a akym sposobom travit cas, delit sa - o co? Viete ludia sa mozu statnutia osamote obavat a to ich privedie k inym uvaham, je to prirodzene a zaroven, len strach by nemal byt voditkom opatovneho spojenia, skor nieco ine a to vy viete najlepsie, o co vam samej ide. Naivni byvame niekedy zo strachu, tusite coho sa obavate? Rita Svihranova
Milá pani Rita. Ďakujem za Vaše úprimné a pravdivé slová. Veľa teraz o všetkom premýšľam, ako ste aj vy uviedli čo vlastne chcem a čo čakám. Čo chcem? Partnera, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť v každom smere, pre pokojné dni ďaľšieho života, ktorý by mi bol oporou v každej životnej situácii. A či je to práve môj exmanžel po všetkom čo sa stalo? Na to mi odpovie čas, ktoý sme sa rozhodli spoločne ďalej žiť. V sobotu, keď sa vrátil z chalupy, som sa ho rovno opýtala či premýšlal o všetkom, čo sme sa zhovárali a odpovedal mi približne takto: Ano veľa som premýšlal o Tebe, že Ťa naozaj stále ľúbim, že neviem prečo som to všetko postváral a ublížil Tebe aj celej rodine, a že súhlasí so všetkými otázkami, ktoré sme si položili pre spoločné spolužitie. Teda, že všetko budeme robiť spoločne, hospodáriť, nakupovať, variť, prať a rozhodovať o rodinných veciach. Opäť som sa ho opýtala, či presne vie čo to obnáša, či presne rozumie čo ja chcem v ďalšom partnerskom spolužití, a že v žiadnom prípade by som už nemohla tolerovat veci, pre ktoré došlo k rozvodu. Povedal jasne, že áno rozumie, a že sa mi bude snažiť vynahradiť tie stratené roky. Viem, že by som chcela zostarnúť s ním, byť si oporou v dobrých aj zlých chvíľkach, zažiť ešte pekné a romantické chvíle, byť nápomocná svojím deťom, ďalej sa venovať svojím záľubám, ktorých je dosť, ale teraz sa hlavne snažím, aby sme mali spoločné záľuby, aby sme spolu trávili viac času ako pred rozvodom. Chcem zabudnúť na strach, ktorý ma zväzoval a opäť začať veriť. A čoho som sa bála? Že už nebudem s ním, keď ráno otvorím oči, že už nepocítím silu jeho objatia, že by som nebola pri ňom, keď ochorie a on pri mne. Skrátka toho, že by mi v srdci navždy ostala rana, ktorá by sa nezahojila, lebo ja so svojou povahou a láskou k nemu by som to nedovolila a tak by som bola do konca svojho života nešťastná. Tak z toho som mala strach. Dúfam, pochopíte moje možno troška zmätené slová. Ďakujem. Rebeka
Mila Rebeka, Vase slova nie su zmatene, su celkom jasne citatelne. Mate svojho muza rada a zaroven potrebujete kvalitnu zmenu v spoluziti s nim. Mozem vam len popriat, nech sa podstatna cast Vasich snov splni, vasmu manzelovi odvahu vnimat aj Vas s otvorenymi ocami. Myslim, ze o tom, co pisete snivaju viacere zeny. Sny sa daju konkretizovat a postupne splnat, aj to moze byt zmyslom starnutia. Pekne dni. Rita Svihranova
Milá pani Rita. Chcem sa Vám poďakovať za každý Váš názor a za každú myšlienku ako mám ďalej pokračovať v budovaní staro-nového vzťahu. Po určitom čase sa Vám ozvem, či sa naplnia moje sny a túžby. Ešte raz Vám z celeho srdca ďakujem a želám Vám všetko len to najlepšie. Rebeka
Mám 22 rokov a píšem vlastne za svojich rodičov, ktorí sú spolu už 26 rokov. Mali v živote už veľa spoločných hádok a problémov, ktoré boli podľa môjho názoru oveľa horšie ako tie, ktoré riešia v poslednej dobe. Za posledných 8 rokov čo si uvedomujem ich problémy, boli veľmi časté. Pred dvoma týždňami sa pohádali a teraz je to tu opäť. Mamina sa už chce odsťahovať, čomu by som chcela zabrániť a chcela by som, aby už konečne mali normálny, partnerský, láskyplný vzťah, bez mesačného vzájomného nekomunikovania a nevrlosti. Obaja sú veľmi tvrdohlaví a hrdí, a to je ich najväčší problém, ktorí im bráni prísť za tým druhým. Neviem ako to riešiť a preto by som potrebovala pomôcť. Asi by potrebovali partnerskú poradňu no obávam sa, že by ju nenavštívili (obaja naraz). Čo mám robiť? Prosím o radu. Ďakujem.
Veronika, si dospela a preto bude najlepsie, ak si budes zit svoj zivot, budes mat svoje zivotne plany, vztahy, zaujmy a radosti. Zivot Tvojich dospelych rodicov nezmenis, ak to oni sami nebudu chciet spravit. Verim, ze je to pre Teba smutne, a zaroven verim, ze si z toho vezmes ponaucenie a to, co budes potrebovat do zivota. Mylsim, ze by si sa nemala nechat vtahovat do ich konfliktov a riesit ich vztah. Neviem, ci studujes alebo pracujes, pouvazuj, ci by nebolo pre Teba lepsie ist na podnajom a zit sama svoj zivot, rovnako nechaj Tvoju mamu, nech spravi, co sama uzna za vhodne. Niekedy nie je dobre udrzovat vztah za kazdu cenu a cenu castych hadok, to sa ale musia rozhodbnut Tvoji rodicia, ci budu riesit konflikty navstevou poradne alebo nie. Ty ries svoje temy sama, alebo s odbornikom ako napr. preco sa snazit riesit problemy rodicov?
Rrita Svihranova psychologicka, psychoterapeutka, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den. Potreboval by som radu ako sa zbavit pocitu lasky k niekomu s kym to uz nikdy nepojde. Mame spolu dieta, druhy krat ma opustila, ja ju neviem prestat milovat, aj potom vsetkom, co sa stalo. Nejde mi nadviazat ani novy vztah, nic mi nedava zmysel. Ako zacat?
Milý Pavel. Ste presne v takom položení ako ja. Ale ja oveľa viac rokov. Už som rozvedená a stále svoho ex milujem, dokonca tak, že som mu dala ešte šancu ani neviem koľkú. A opäť sa opakuje scenár, ako počas celého manželstva ja dávam, on berie a nedáva nič. Zrejme ju milujete bezhranične tak ako ja a stým sa nedá veľa urobiť. Ja už ani nechcem, ale vy ste mladý človek, život rýchlo uletí a vy zistíte, že ste sám s nekonečnou láskou k niekomu, kto si ju nezaslúži, tak ako ja. Preto sa musíte silou vôle dostať z tohoto bludného kruhu, v ktorom som ja uviazla bez nádeje. Pokuste si nájsť nový vzťah a žiť nový život, lebo budete banovať za premárnenými rokmi.
Dobrý deň pani Rita, ozývam sa po niekoľkých mesiacoch, s manželom sa nedalo hovoriť o ničom, tobôž nie o našich problémoch. Podala som si žiadosť o rozvod, a v týchto dnoch pomaličky očakávam termín, rozhodla som sa, zmobilizovala svoje sily a dala som sa na cestu, ktorá nesľubuje síce, že ten život bude veselší, no bude pokojnejší nielen pre mna, ale hlavne pre malého. Manžel sa ukázal ako “vzorný” manžel, a to štýlom, že nepotrebuješ peniaze, načo by som vás choval atď. Záujem o malého takmer nulový, ale vyhrážal sa, že mi malého zoberie, že ho viac neuvidím a podobné hlúposti. Nevidím snahu v zlepšení a už ani nechcem, teším sa z kľudu, ktorý máme obaja, aj keď ťažšie, s odopieraním niektorých vecí, ale s pokojom chodíme spať, s pokojom sa najeme, a tešíme sa z drobností. Želám Vám pani Rita, hlavne veľa úspechov či už v práci, alebo v súkromí, a hlavne plné priehrštie dobrých rád pre zúfalých ľudí. Mne ste pomohla veľmi, rozhodnúť sa, nabrať odvahu, nedať sa zlomiť a verím, že všetko dotiahnem do úspešného konca. Na každého čaká šťastie 
Ďakujem
Majulik, dobre sa cita, ze ste pozbierala odvahu a silu a uverila svojej intiucii, co je pre vas a syna najlepsie. Aj, ked to momentalne nemate lahke, pokoj, ktory popisujete budete nahradou a novou silou na hladanie vsetkeho, co by ste v zivote rada robila, zazila a mohla opat viac verit sebe samej, pripadne inemu muzovi v buducnosti. Vase doterajsie skusenosti, so vsetkym, co ste prezili vam budu voditkom aj oporou. Drzim vam palce a zelam vase vysnivane stastie. kazdy den moze nieco drobne priniest pre radost a pokusste sa tie drobne zrniecka vsimat si a neprehliadnut. Skuste s manzelom o syna nesuperit a v ramci moznej spoluprace elimnovat zataz z rozvodu. Dieta to nevladze spracovat, ak je zatazovane problemami dospelych. Vetim, ze mate oporu aj v par priateloch, nebojte sa poprosit o pomoc aj ich, ak to budete potrebovat. Synovi doprajte aj lasku a pozornost ludi, ktorych vnimate, ze on ma rad, a kde sa citi bezpecne, ci uz z rodiny / aj manzelovej / alebo znamych. Ini ludia mozu tiez trochu vyvazit, ak rozvod preziva nepokojne, aj ine muzske vzory, ktore pre jeho rozvoj budu potrebne. / napr. kruzky s muzskymi trenermi, muzi v rodine a pod. … / Krasne dni vam zelam. Rita Svihranova