Zdá sa, že ste sa uz rozhodli.Vo vztahu by malo byt vyvazene davanie a branie aj po citovej a inych strankach,je nieco cim vas partner vyvazuje to ze "kasle na Vas"Zmenit sa moze len on sam, ziadna poradna nepomoze ,ak sa on nerozhodne, ze chce nieco zmenit.Zmenit mozeme najviac sami seba, druheho proti jeho voli nie.Zda sa ze jeho zmenu chcete viac Vy ako on, to ale tak. nefunguje,Vacsinou kazdy tuzi ,aby bol akceptovany a milovany taky aky je.Neviem ako komunikujete, do akej miery a hlbly sa rozpravate a co vlastne funguje a co Vas vo vztahu drzi a pritahuje.To su otazky pre Vas,mne nemusite na ne odpovedat.
navsteva poradne ma zmysel, ak chcu obaja skutocne spolupracovat.Ak vo vztahu chcete ostat, hladajte moznosti zmeny u seba.
Rita Svihranova
Dobry den,
vie mi niekto pomoct.S manzelom sme 20 rokov a posledne 2 roky trpi nas vztah intenzivnou krizou. Zacalo sa to vlastne tym,ze som ho pred dvomi rokmi nacapala ako sa milucikuje s jednou zenskou.Zistila som,ze je to jeho spoluziacka zo skoly.Samozrejme po tom ako som ho nacapala som mu nasla aj milostne emaily a sms. Viem ,ze som to nemala robit.Je mi z toho samej na blutie,chcem poznamenat ,ze pred osudnym vecerom,ako som ho nacapala ako si telefonuje,som nevedela co je jeho mobil alebo email.Nezaujimalo ma to absolutne som mu doverovala.Odvtedy sa to taha dva roky s mensimi prestavkami.Chcem podotknut,ze tie sms a emaily nie su obycajneho razu ako medzi byvalymi spoluziakmi ale maju eroticky a milostny nadych.S manzelom sa pokusala viackrat to riesit a pokusit sa rozpravat o tom.Jeho reakcia bola ,ked som prisla na novu sms,alebo email,bolo to,ze som smirka,komisar rex a ze on s nou nic nema a je to len spoluziacka.Moja argumentacia,ze take sms a emaily si nepisu “len” spoluziaci,ale skor ludia,ktori nieco medzi sebou maju ,nepadla na urodnu podu.Nechce zo mnou nic rozobrat.Povedala som mu,ze ma to strasne boli,ze je s niekym v takom kontakte,ale zbytocne .Ziadne vysvetlenie,len ze mi zase preskakuje.Uz som z toho po dvoch rokoch unavena.Dokonca som podala papiere na rozvod,ale nedotiahla to do konca.Ale cim dalej ,tym viac uvazujem,znovu nad rozvodom.Manzel mi povedal,ze budem prekvapena ,ze on s nou nic nema a ze rozvod chcem,lebo ja niekoho mam.Je sice pravda,ze som sa viackrat tvarila,ze mi niekto vola a isla do druhej miestnosti a pritom to bola moja sestra.Ale to bolo moje zufalstvo.Taktiez dajme tomu dva dni dozadu som chcela ist vonku ,prejst sa a nadychat sa vzduchu z toho vsetkeho stresu,podotykam ,bolo len sest hodin vecer a manzel ma nepustil.Je to vsetko chore a strasne unavujuce.Je vobec mozna zachrana takeho manzelstva,ked komunikacia nie je mozna,pretoze manzel nema zaujem o ziadnu komunikaciu.
Dakujem za radu.Som rada ze ma niekto konecne pocuva.No ja uz neviem akosa mam zmenit,s mojim manzelomsa rozpravat neda.Pre neho jerozhovor o tom ze on povie co chce a ako sa rozhodol a mlci.On dokaze mlcat aj niekolko dni a vtedy tu jednoducho pre neho niesme,ani ja ani deti.Ja ho mamrada a viem ze rozvod nic nevyriesi.Ked sme boli v poradni tak povedal ze sa bude snazit zmenit a ze rozumie tomu a da si poradit a ze o mesiac tam prideme znovu.No do oci mi po dvoch tyzdnoch tvrdi ze on nic take nepovedal.A do ziadnej poradne nema dovod ist.Ze mam prestast vymyslat a mam sa o vsetko starat ako doteraz a ked sa mi nepaci mozem ist…Tak mi prosim poradte ako mam zit dalej.Deti su svedkami nasich hadok a ja nechcem narusit ich psychyku a vzbudit v nich nenavist.Oni sa totiz vzdy postavia na moju stranu.Ta mladsi a stvor rocna raz rano vstala a povedala aby sme sli do obchoduvymenit ocka.Ze ona nechce takeho co mame robi zle.Pre mna to bolo hrozne,no manzel sa len usmial.Ked sme boli sami tak som sa pytala co on na to hovori,tak povedal ze je mala a hlupa.No a ked je manzel doma tak deti ho zacali ignorovat,chodia len za mnou.Mne sa to nepaci ale jemu to je jedno.Mna to mrzilebo deti maju pravo naoboch rodicov.
ahoj Marika tak vidis ako to unas dopadlo.Namiesto Mikulasa krik a namiesto lasky sa zase ozral.No a vcerajsi vystup stal za to.Branila som sa tak ,ze som ho zvalila do kresla a sadla som si na jeho kolena inak by som dostala bitku ako vzdy.A co je nove u vas ozvi sa,ja si hladam podnajom,to budu vianoce co.
Bohuzial, vas nepotesim, pravdepodobne si vas manzel nesie tazkosti z povodnej rodiny a detsva a vy to za neho nemozete zmenit.To ako reaguje vyzera, ze sa vyhyba a je to prirodzen a obrana, aby sa vyhol smutku a bolesti a zazitkom z minulosti. Ale minulosti sa on dotykat zatial…nechce.Muzi su casto taki, ze nechcu riesit, a rozpravat sa a inak a nepriamo vyhladavaju pochopenie a podporu. A zeny casto chcu po muzoch pochopenie, podporu ,lasku a rozhovory ,ktore s nimi neviedli a nedali im…ich rodicia.Ak sa nechcete rozviest, hladajte cestu ako byt sama so sebou pokojna a spokojna a postupme mente a redukujte ocakavania z mazelovej strany.Snazte sa nevytvarat v detoch pocit, ze ocko je zly,ocko je jednoducho taky aky je a to kolko rodine teraz dava po citovej stranke ,nevladze a nevie inak / najcastejsie preto, ze to doma nedostal/ a deti aj tak vacsinou lubi.Nezatazujte deti vasimi problemami…To,co je medzi vami a muzom sa deti netyka. jedna je rola partnerov a ina je rola rodicov…Obaja rodicia davaju tolko lasky a podpory detom ,kolko vladzu a vedia a robia to najlepsie ako vedia.A v partnerskom vztahu je to podobne, .Mozem vam poradit len jedno ,hladajte spokojnost, zdroje a radost v sebe a tam podporu, odkial prichadza lahsie… a k sa vam to nedari, navstivte odbornika. viac vam na mail neviem ponuknut…
R,Svihranova
Otazka znie aj tak, ci chcete zachranit seba a svoj zivot, a seba hladat v nom alebo, je dolezitejsi vztah a manzelstvo.?Mnohi ludia hovoria o zachrane manzelstva, ale najskor ste boli vy ako dieta,/vo svojej povodnej rodine/ potom ako dospela aj so svojim celym detstvom a historiou vasej rodiny a az potom zacal Vas vztah s muzom . v tomto vztahu ciastocne ako dospela a ciastocne aj so svojim detsvom spolunazivate s muzom ,ktory vnasa do vasho vztahu cast svojho detstva a svojej minulosti a cast dospelu muzsku , a preto su medziludske vztahy v niecom velmi komplikovane a zlozite.
Co teda vlastne chcete skumat, zachranovat.? a preco si myslite , ze viazne vasa komunikacia?Kde je vlastne zaseknuta, v ktorom bode a momente u vas so sebou samou? Mne nemusite odpovedat, to je len na zamyslenie pre Vas.Vztahy sa mozu menit aj ked sa my dokazeme menit samy v nich.A zmenou je niekedy rozchod a niekdy iny pohlad na celu situaciu, , alebo nasa vlastna zmena…atd…
Psychologicka,sychoterapeutka Rita Svihranova
Ja vam velmipekne dakujem.To s tym detstvom je pravda jeho otec pil a doma robil sceny.Oni vzdy zili a aj ziju tak cudne.No raz mi moj manzel este davno povedal ze je rad ze mi zijeme ako rodina.Len akosi nechapem preco sa tak zmenil.Ale dobre skusim ist podla vasej rady.Dufam,ze sa to zmeni.TAK DAKUJEM.
Ahoj Katkutka,je mi z toho smutno, že sa
to u Vás takto vyhrotilo. A to práve v tej
to dobe, predvianočnej. Je to strašné, čo
všetko si nosíme do našich rodín z prostre
dia, v ktorom sme vyrastali. Je to vlastne
minulosť, ktorá nás ovplyvňuje v prítomnosti.
Sama neviem, ako sa s tým vysporiadať, a
tiež ma napadá, ako sa môj spôsob života
môže ukázať na rodinnom živote mojich detí.
Prajem Ti veľa síl, ak si sa rozhodla odísť,
držím Ti palce,a budem na Teba myslieť. Nájdi
si čo najskôr ten podnájom, a určite sa ozvi.
Ja mám momentálne viac starostí, ale aj po-
koja, lebo manžel je v zahraničí. Komuniku-
jeme cez SMS, a zatiaľ je to rozumná komuni-
kácia.
Moja odpoved je jasna.Chcela by som zachranit manzelstvo,ale ja sa o to vlastne pokusam uz takmer 3 roky. Komunikacia medzi mnou a manzelom viazne na mrtvom bode ,manzel tvrdi,ze nie co riesit,on s nou nic nema,ale na druhej strane sms a emaily hovoria o niecom inom.Citim,ze medzi nim a tou druhou zenou je nieco,coho sa on nedokaze zriect.Keby sa aspon pokusil o tom so mnou komunikovat,tak mozno spolocne by sme to dosiahli,ale nie formou ,nic tam nie ,nemam vymyslat,mam sa liecit so ziarlivosti.Nasa komunikacia viazne na vykomunikovani si toho vztahu s tou druhou zenou,nestaci mi odpoved ,ze tam nic nie je a nemam vymyslat. .Bojim sa rozvodu,ale tiez viem ,ze nechcem zit ako ta druha.Chcem byt jedina zena v jeho zivote a nedokazem tento vztah s tou druhou zenou akceptovat.
To ste presne vyjadrikli,minulost,ktora nas ovplyvnuje v pritomnosti a dokonca aj z niekolkych generacii dozadu.
Vysporiadat sa da aj spracovanim ,pochopenim a citovym vyrovnanim sa so svojim detsvom, a tym potom redukujeme nase smutky a hnevy z detsva ,ktore vplyvaju na partnetsky vztah a vychovu deti.Na deti a partnera neposobime len tym, co mu hovorime, ale aj tym, co hlboko a aj neuvedomovane prezivame, to co si neuvedomujeme, ze na nas pôsobí.To sa tyka oboch partnerov.
Rita Sv.
Ďakujem za odpoveď. Až teraz som pochop
ila význam vetičky, ktorá sa tak často
používa- že jablko nepadá ďaleko od
stromu…
No to je sice pravda,ze jablko nepada daleko od stromu.Aj ten podnajom som riesila so starsou dcerou,no ona mi povedala,mami ved si to tu vybudovala je tu kus s nasho zivota a teraz sa toho vzdas.No vtedy som si uvedomila ze ma pravdu a nechce sa jej odtialto.No co manajviac desi aku traumu budu mat moje deti v buducnosti.A ja nechcem znicit zivot aj mojim dievcatam.Ine by to bolo keby sme mali vazny problem,alebo keby si dal poradit v tej poradni ale ako dalej.Rozvodom stratim vsetko,no hlavne sa bojim ze moje dcery.Lebo ja im otca nikdy nenahradim a ony ho maju radi.
Aj ja mam problem,s manzelkou sme 10 rokov.Najprv bola velka laska vsetko bolo ok,po 4 rocnej znamosti bola svadba,planovali sme si spolocnu buducnost po 3 rokoch dostavali rodiny dom.Ja som tohto roku prisiel o velmi dobre zamestnanie stratil som sebadoveru lebo ani doteraz sa mi nepodarilo si najst pracu, kedze manzelka pracuje v bankovom sektore jej prijem je nadpriemerny a zivi nas ona.Ja som jej za to vdacny ze aspon ona ma pracu,ale ja sa pri nej akosi zmensujem a znasam vsetky jej nalady pretoze je stale unavena a podrazdena ani sa jej necudujem pre to pracovne vytazenie.
A tymto utrpel aj nas vztah uz sa ani nerozpravame iba ak hadame a to nehovorim ze sex nebol uz poriadne dlho.
Vcera som to uz nevydrzal a musel som sa o tom vsetkom porozpravat,no a dopadlo to tak ,ze navrhla aby sme to este skusili tri mesiace a potom sa rozhodneme,ze ci spolu zostat,alebo nie.
Ona nevie,ze ja viem ojej vztahu s kolegom z prace,prisiel som na to nahodou ked som nieco potreboval z jej mailu a tam som nasiel ich korespondenciu,uplne ma to zlomilo a neviem co si pocat,ale viem a to som jej aj povedal preto ze ju lubim,ja sa nevzdam a budem sa snazit to nase manzelstvo zachranit,ale neviem ako.Kto mi poradi,pomoze.
Miro N.
Ahoj, Katkutka,
verím, že rozhodnutie odísť, je ťaž-
ké. Tým sa všetko nevyrieši.Ja by
som si kládla otázku, čoho všetkého
som ochotná sa vzdať,za to, aby ma
už nikto neponižoval, neurážal a
neubližoval mi. Takisto by som hovo-
rila s deťmi.O tom, prečo je tento
vzťah pre mňa ťažký,a ako to chcem
riešiť.Deti, aj keď to nedávajú
najavo, vidia, aj cítia, čo sa v
rodine deje.
Kazda zena ma v sebe odlisnu mieru a hranicu po ktoru si necha ublizovat,zranovat sa ,ponizovat fyzicky napadat a pod…skumajte, ked je vas miera, co je prekrocen a to vam pomoze rozhodnut sa.Aj touto mierou kolko coho znasate davate svojim dceram vzor,kolko a co vsetko si v buducnosti maju nechat na seba posobit. Ak by ste sa rozhodli pre rozvod,odchod,odlucenie, deti mozu mat otca nadalej radi, stykat sa s nim.ROzvodom sa konci partnersky vztah ,nie rodicovsky.Rodicovska rola ostava nadalej zachovana v kontakt a dohovory rodicov v prospech deti pokracujú a je dolezi
ty.Niekedy odlucenie pomoze pochopit a zmenit partnerovi pohlad na svoj
zivot a moze to byt vyzva pre zmenu a nastartovanie napr. liecbu alkoholi
zmu.Mozete napr.dovod odchodu zadefinovat a dat sancu ,ak sa bude liecit a vydri istu lehotu tak…neviem, co by ste si vy doplnili, alebo ci je to vobec
vasa predstva alebo vase uvahy.porozmyslajte…
Rita svihranova
Chcela by som Vás poprosiť o radu, ak sa to dá. Máme s manželom problém, kvôli jeho mame. Manžel je odo mňa podstatne starší, manželia sme 7rokov a deti nemáme. Problém spočíva v tom, že jeho mama je dôchodca, už pár rokov vdova a od kedy sa poznáme, keď k nám príde na návštevu, tak sa obidvaja správajú, ako keby som tam nebola. Svokra riadi našu domácnosť, v zmysle ja ich obskakujem a ona to riadi, vyhadzuje moje vecim, ktoré si myslí, že sa nám nehodia a keď ich nevyhodí ona, tak ich vyhodí na jej žiadosť manžel. Niekoľko krát som sa snažila nájsť si k nej cestu, stále manželovi hovorím, aby jej povedal, že si neželám, aby sa starala do naších vecí a menila mi v domácnosti veci, on ma vždy odbije, že ona mi chce len pomôcť. My sa prakticky hádame len kôli nej. Keď k nám chce prísť na návštevu, tak to ani mne nepovie, ale povie to manželovi.Po poslednej návšteve som sa s ňou prestala rozprávať a preto, že s ňou nechcem komunikovať mi manžel navrhol rozvod. Niekoľko krát som sa pokúšala zapájať do rozhovoru, tráviť s nimi dvoma čas, keď je u nás na návšteve, ale oni ma úplne ignorujú, keď prehovorím, tak sa niekedy tvária, že nič nepočuli a pokračujú v tom svojom ďalej. Manžel sám priznáva, že ma jeho mama nechce zapájať do ich rozhovorov a činnosti a ona chce byť stredobodom pozornosti a on s tým nechce nič urobiť. Nevadí mu, že jej aj týždňové návštevy som sama a cez sviatky rovnako, odvovodní to vždy tým, že je to jeho mama. Keď som od neho chcela, aby svojej mame povedal, aby brala našu domácnosť ako našu a nie jej, odpoveď bola vždy rovnaká, že on jej nič hovoriť nebude a skončilo to na tom, že sa chce rozviesť, lebo sa nechcem ospravedlniť jeho mame a sedieť sama zakaždým keď k nám príde, podotýkam, že si telefonujú denne a je viac informovaná o našich veciach ako ja. Mám pocit, že rozvod je asi naša jediná šanca aj keď mi medzi sebou žiaden problém nemáme a on sa chce rozvádzať kvôli mame. Poraďt mi prosím.
Ahoj.Už som sem raz o svojom probléme písala.Prešlo ďalších 7 mesiacov a je to len horšie.Akoby som stále robila všetko zle.Prešli sme obdobím,kedy som sa mala predkloniť,keď som napr. odchádzala do práce,lebo som mala oblečené tričko s V výstrihom, aby videl, čo všetko mi vidieť.A pod.Otázky typu s kým si volala a o čom ste sa bavili.A to vždy,keď mi zazvoní telefón.Nejaký čas som to akceptovala,všetko vysvetlovala,odpovedala,obhajovala,lebo som sa samozrejme cítila vinná-veď si to zaslúžim.Ale už ma to nebaví.Vadí mu aj keď idem len do vedľajšieho vchodu za kamarátkou,s ktorou sa poznám odmalička.Keď niekam idem,vždy sa pýta kedy prídem,aj keď ja sama to presne vopred neviem.Ak sa omeškám,je oheň na streche.Deti to všetko nasávajú a už len pri zmienke,že niekam idem rezolútne nesúhlasia,zamykajú dvere.Akoby to bolo niečo zlé.Aj sa pred nimi hádame.Stále sa ma donekonečna niečo vypytuje,aj keď som mu už odpovedala.Čím dlhšie takto žijeme,tým viac cítim,že už s ním nechcem byť.Ani sa ho dotýkať,nič.Predtým som myslela,že sa to medzi nami časom zlepší a aj som to chcela.Teraz už asi nechcem.Len mám strašné výčitky voči deťom.Akoby sme sa už nevedeli ani rozprávať.On je ten typ,ktorý rozpráva normálnou hlasitosťou,ale v podstate je to hádka.Ja po nejakom čase zvyšujem hlas a neviem sa tomu ubrániť.Poviem si,že už to bolo poslednýkrát,ale…nedarí sa mi.Dá sa to ešte spraviť?
precitajte si ,co som odpovedala Nike 14.12, nieco podobne,nie to iste sa tyka aj Vas.
Bolo by dobre ,keby Vas partner bol ochotny ist do psychologickej poradne s Vami.Vyzera to z vasho popisu…tak, ze jeho matka vladne a ma na vasho muza velky, az nezdravy vplyv.Ak nedokazete najst spolocny dohovor a nejake pravidla, co sa tryka vasho sukromia a navstev…budete stat pred rozhodnutim, co dalej…
sychologicka Rita sv.
Prilisna nedovera a kontrola az ziarlivost skodi vo vztahoch, rieseni je viacero, rozhovor, poradenstvo v poradni, parova …terapia.Vami popisovany stav skodi aj vasim detom, doporucujem najst nejake riesenie, aby ste mohli aj vy spokojnejsie a slobodnejsie zit.
psychologicka Rita svihranova
Ďakujem veľmi pekne,že ste zareagovali na môj príspevok a navrhli pár riešení.Problém je ten rozhovor.Keď sa ním nenechám vytočiť a hovorím “normálne” a bez zvyšovania hlasu,povie,že mi to je jedno alebo,že si robím sradnu.Keď zvýšim hlas povie,prečo kričím.Tak ??U psychologičky som bola,ale sama.Odmietol ísť,že on doktora nepotrebuje.Dala mi nejaké rady,z ktorých sa vlastne vysmial.Neskôr si niečo málo z toho zobral k srdcu.Ja viem,že som porobila chyby,ale mne sa zdá,že on u seba žiadne nevidí.Napr.som bola pozvaná kamarátke na promócie,nechcel,aby som išla.Zasa prebehol kvôli tomu “rozhovor”,nakoniec som nikam nešla.A toto je len jeden príklad.Ja to pociťujem ako malú osobnú prehru po každej takejto situácii a on sa po čase začne tváriť,že nič sa vlastne nestalo.Lenže ja to tak nevnímam.Nikdy nepovie,že to prehnal alebo niečo podobné.A asi chce,aby som sa aj ja tvárila a správala,že vlastne je to v poriadku,no ja to tak necítim.Veľakrát som si povedala,že sa prinútim byť milá,usmievať sa,aj keď sa mi nechce,lenže akosi to nejde.Žiarlivosť je u nás problém,ktorý som podcenila ešte pred svadbou,ale ľúbila som ho.Keď som sa ho spýtala,čo také som robila,že musí tak žiarliť,nevedel zareagovať.Potom povedal,že ja som nevidela,ako sa na mňa chlapi pozerali…on videl.Toto sa mi teda zrovna zdravé nezdá.Keď som bola 6rokov doma na MD,takmer nikam nechodila,bolo v tomto smere celkom ok.Neskôr sa to začalo znova prejavovať.A myslím,že dosť veľký problém je,že necítim ,že to chcem dať dokopy - asi.Niečo máme za ten rok odžité a nie je to nič príjemné.