Krčné mandle


(Bianka) #1401

Mna operovali v celkovej anesteze 13.6. okolo 11. hod a na druhy den rano ma uz prepustili. Vobec som nekrvacala, vlasy som si umyla hned ako som prisla domov, odvtedy uz druhy raz, normalne v predklone. Teraz nechapem, ci som ojedinely pripad, alebo sa operacia mimoriadne vydarila, zaroven mam obavu, ze ci to zle este len nepride. Mam 42 rokov, takze aj vek by mal byt proti. Co sa tyka bolesti, ta samozrejme je, uzivam kazdych sest hodin Algifen Neo - 30 kvapiek. Najviac bolelo piaty, siesty den, lepsie povedane stipalo. Myslim, ze to, ze necitim poriadne chut jedla, sposobuju prave analgetika. Sestricka mi kladla na srdce, ze jedine jedlo a pitie ma skoro vylieci. Ze nemusim jest iba tekute ale normalne makke jedlo. Striedku zo sendvica jem od prveho dna po operacii, samozrejme zmrzlinu a kuracie maso v polievke, prazenicu a dnes dokonca kuraci rezen s ryzou. A dufam, ze to bude uz len lepsie :slight_smile:


(Bianka) #1402

Este chcem doplnit, ze som mala pred vyberom mandli absces. A tiez som sa v prispevkoch docitala, ze si ludia umyli zuby so strachom az na neviem kolky den po operacii, co nechapem, pretoze mna upozornili v nemocnici aka dolezita je ustna hygiena a tak si zuby od zaciatku dokladne umyvam po kazdom jedle a potom kloktam Florsalminom.


(Erika) #1403

Ahoj bianka, ja som absolvovala výber mandlí v celkovej anestéze pred cca 1,5 mesiacom. Presne to čo tu píšeš Ty, som mala aj ja taký istý priebeh, úplne bez problémový, áno na 5-6 deň to štípalo, ale inak pohoda, zuby som si umyla hneď ešte v ten večer po operácii a vlasy v predklone hneď po prepustení z nemocnice. A to som sa toho bála, že čo ma čaká, keď som čítala tieto príspevky od iných. Týždeň po operácii som nastúpila do práce a hlúpo povedané, ale až mi bolo ľúto, že musím nastúpiť tak skoro. :slight_smile: A už som aj zabudla, že som bola na nejakej operácii. Len čo mám je, že ešte necítim stále chute, ale to sa časom určite zlepší. Tak všetkým, ktorých to ešte len čaká, prajem taký super priebeh ako som mala ja. Držte sa.


(Bianka) #1404

Zdravim Erika, tak take idealne ako ty to zasa nemam, skoda. Bolesti su raz slabsie, uz si myslim, ze vsetko fajn, ale potom to zas pride. Momentalne ma dost boli lava strana a vraza do ucha. Do roboty by som nemohla ist uz len preto, ze stale poriadne nerozpravam. To bude asi tym vekom a stavom mojich hnusnych, nastastie uz byvalych, mandli. Davam tomu este tyzden cas, uvidim, co povie lekar na kontrole.


(jarka) #1405

Super prečítať aj takéto príspevky, väčšinou všetky iba plašia, a potom sa človek iba bojí, mne ich vyberali 1.6… Strach mám veľký aj teraz.Vvlasy som si aj dnes umývala po sediačky a skoro so studenou vodou. :frowning: Aj keď ma to už nebolí, niekedy cítim, ale ranu si stále kontrolujem, už som z toho chorá, o týždeň odchádzam na dovolenku, a ešte stále sa bojím, či sa mi nemôže nič stať. Mne jesť prikázali dva týždne len kašovité, ale vydržala som na pudingoch len 1,5 týždňa, potom som si už dala chlebík, ale mäso aj teraz sa bojím, takže asi ani to nie je dobré. Mne napr. povedali, že si nemôžem dať ani zmrzku, no a na tú mám takú chuť. Takže neviem, čo je správne a čo nie. Už by som aj rada zabudla, že som mala niečo vyberané. :slight_smile:


(Romana) #1406

Ahoj, ja som uz na druhy den v nemocnici dostala maso s nejakymi zemiakovymi knedlikmi. V piatok ako ma prepustili som isla na pirohy, doma papam rozky, maso, chlebiky, proste vsetko ako normalne. To hrdlo si ma zvykat na taku stravu (samozrejme v norme) a musi z niecoho aj vyzivu brat a z pudingov to pojde asi tazko :(. Treba poriadne zuvat a pomalicky zacinat - uz presla dost dlha doba :). Ale zase, kazdy organizmus to zvlada a prijma inak. Mne bolo povedane, ze mam hned zacat jest a pit a bude ma to boliet menej, ako ked budem jest len kasovite a po dvoch tyzdnoch si dam nieco tvrdsie, tak ma porazi.


(Erika) #1407

Ahoj jarka, ja som sa tiež toho veľmi bála. PN som si plánovala min. na mesiac a po týždni som išla do práce, čo bolo veľké prekvapenie pre všetkých, samozrejme že som nebola na 100 % fit, ale vedela som fungovať aj v práci, ak to bolelo tak som si dala Flector. Ja som pila veľmi veľa repíkového čaju, pila som ho na litre, čo mi dopomohlo asi k rýchlemu hojeniu rán a občas som pila mätový, ten tlmil ten zápach. Čo sa týka stravy, podľa vlastnej skúsenosti viem, že ja som pudingy nemohla jesť, lebo mi to stále dráždilo rany a štípalo to. Radšej si daj rohlík so šunkou alebo nejakú polievku, zemiakovú kašu, prívarky. Ja som dostala v nemocnici inštrukcie, hneď od začiatku veľa piť a jesť, že tým sa to hojí. A asi mali pravdu :). Tak držím palce, nech sa to čím skôr zahojí a aby si si užila dovolenku.


(lubo) #1408

Ahoj, vyberali mi krčné mandle v celkovej anestézii 12.06.2011, dostal som najskôr injekciu, po pár minútach ma odviedli na operačku, kde mi k ústam priložili nejakú masku s narkózou a viac nič neviem. Nepamätám si, že by mi dávali hadičku do nosa alebo úst. Všetko prebehlo úplne v pohode, bolesť začala až na druhý deň. Počas celého zákroku ani neviem, že som vôbec otvoril ústa.


(Filip) #1409

Mandle mi brali 14.6.2011 (utorok) rano okolo 8:00 v celkovej anestezii, co si myslim bolo iba dobre. Na druhy den sa mi stalo, ze mi to zacalo trosku krvacat, co lekar poriesil ladovym obkladom a do 20 min. to preslo. Vo stvrtok ma pustili domov, co som bol rad, lebo mi to pomohlo po psychickej stranke. Dost to bolelo a strava kasovita, puding, mixovana zelenina, polievky atd. Z nedele na pondelok mi to pocas spanku zacalo krvacat, ladovy obklad nepomohol a fical som do nemocnice, kde mi krvacanie zastavili a nechali si ma tam 3 dni na pozororovanie a dnes ma pustili domov. Aj ked to este nemam uplne zahojene je to po 8 dnoch od operacie omnoho lepsie. Pit uz mozem bez problemov, ale s jedlom to je stale chabe, kasovita strava, ine si netrufam, lebo sa bojim, ze to zacne zase krvacat a budem musiet ist naspat do nemocnice. Schudol som 8kg a som slaby, ale dufam, ze ked zacnem normalne jest, tak to naberem naspat, ale musim este vydrzat aspon tyzden.


(Peto) #1410

Mne vyberali mandle v lokálke v BB a vôbec to nebolo nič strašné. Išiel som tam s obavami, lebo som čítal v týchto príspevkoch strašné opisy, ale vôbec to tak nie je. Osobne som veľmi rád, že som išiel lokálnou anestézou. Ušetril som si srdce a operácia bola bleskovka. V nemocnici som si však pobudol 11 dní, lebo mi zistili Willebrandovu poruchu zrážania krvy a preto mi museli každý deň dávať intravenózne faktor VIII, aby som nezačal krvácať.
Po prijatí na ORL mi pichli pendepon, aby som po výbere neochorel do troch týždňov, druhú injekciu, tiež do svalu, aby sa mi netvorilo veľa slín a jednu tabletku vraj taky oblbovak, ale urobil mi dobre. Vôbec ma to neoblblo, ale prestal som mať strach a ukľudnil som sa. Ešte mi dali ten faktor VIII (haemate) a išiel som do zákrokovej miestnosti. Mandle mi vyberala mladá doktorka, naozaj šikovná baba. Mandle mi strekla mezokainovym sprejom, ktorý bol naozaj tuhý. Trochu mi stŕpol jazyk, ale všetko stále OK. Potom mi pichla mezokainove injekcie do jednej a druhej mandle a rezalo sa :-). Nič som necítil. Iba na koniec keď mala už tú mandlu natiahnutú na lanku a chcela ju len odštiknuť tak to trochu pichlo. Ale stále všetko OK. Potom druhá mandla. Ked ma trocha pichalo, pristrekla mezokain a pokračovalo sa. Jediný malý problém bolo, že ma asi 4x za celý zákrok riadne nadraplo na zvracanie, ale nakoľko som nič nejedol tak nič.
Celé to trvalo asi 30 min a išiel som na izbu, kde som ešte chvilku vyplúval krv a potom som dostal ľad za krk a do infuzky algifen, aby to nebolelo.
Celú nos som pre istotu spal po sediačky. Na druhý deň ráno som začal s kašovitou stravou, v čom som pokračoval až do konca pobytu. Po operácii to reže. Nie na nevydržanie, ale tak jak silná angina, ale nič hrozné. Človek si ponadáva, pofrfle, že to bolí a že je hladný a prehľtanie bolí, ale v pohode sa to dá. Veľmi dobre od prvého dňa mi robila zmrzlina. Normálne to hojila, čo som sa až divil. Všetko som pil studené 3l denne. Stále som pil repíkový studený čaj. Po dvoch týždňoch bolesti ustúpili takmer úplne. Všetkým, čo vás to čaká, prajem odvahu. Nič to nie je a ten výsledok stojí za to.


(Martin) #1411

Ahojte, tak mna operovali v celkovej anesteze v piatok 24.6.2011 a som presne tyzden po zakroku. Mam 24 rokov. V den operacie - 6.30 nastup na hospitalizaciu: prijem u doktora, ktory urobil kratku prehliadku, nasledoval odber krvi, meranie tlaku, meranie teploty (na izbe, v posteli a v pyzame). Cakal som do 9.00, pretoze najskor operovali male deti, tak som aj dost znervoznel. 9.30 mi dali oblbovaciu tabletku, ktora ma upokojila a nervozita a strach isli bokom. Hned na to si pre mna prisiel osetrovatel, ktory ma odviedol pred operacnu salu, kde som cakal asi 20 min. na lehatku, ked bolo vsetko pripravene prisiel ma pridrzat a ja ukludneny, odvazny a spokojny som si lahol na stol a dalej si napamatam. Okolo 12.00 sa zacinam uvedomovat na izbe, hned na to injekcia od bolesti a 14.30 prvy dusok repikoveho caju, a to az do vecera. V noci som sa veru moc nevyspal, na posteli som mal vytvorenu sedaciu polohu. Pocas ranajok (jogurt s piskotami) prislo mi zle, skoro som odpadol, mal som velmi nizky tlak a sestricky so mnou mali trochu roboty. Po chvili lezania na posteli som dostal infuziu na zvysenie tlaku. Potom sa tlak upravil. Dalsie dve noci som po troske vypluval krv, tak doktor mi dal proti tomu lieky. V pondelok ma mali pustit domov, len doktor na vizite zhodnotil, ze si ma tam este den nechaju a isiel mi cistit nejake hrube povlaky v hrdle (blizsie, ale neviem co to bolo). Dalsi den ma pustili domov. Tolko asi k mojmu pobytu v nemocnici. Kazdy sa musi pripravit na to, ze je to bolestive a neprijemne, v podstate ako vazne silna angina. Kazdy vecer a rano som dostaval injekcie od bolesti, tak da sa to pretrpet. Na zaciatku budu len kasicky a podobne veci, ale teraz, tyzden po tom, jem skoro vsetko a bolesti maximalne ustupuju, k comu pomaha aj kloktanie repikovym cajom a hlavne po kazdom jedle. Najvacie bolesti mavam v noci, tak si slahnem tabletku a da sa to vydrzat. Vsetkym, co sa chystaju na mandle, prajem, aby to vydrzali, lebo neni to az take hrozne ako sa zda, sice je to neprijemne, ale tym si musi prejst kazdy, co sa na to odhodlal. Teraz po tyzdni som vysmiaty, ze to mam za sebou a bolesti uz nie su take vyrazne, aj ked v noci to este poriadne citim, ale kazdemu sa to hoji individualne. Tak verim, ze aspon niekoho som povzbudil. Drzim palce.


(Martin) #1412

Ahojte všetci mandliari, ktorí ste či už pred alebo po výbere mandlí. Dnes som opustil brány Nitrianskej nemocnice a chcem sa s Vami podeliť o priebehu výberu mandlí. Tak že pekne po poriadku. Pred samotným nástupom do nemocnice som tu prečítal kopec článkov. Zaujímalo ma úplne všetko, čo tu píšu ľudia po výbere krčných mandlí. Do nemocnice som skôr šiel negatívne naladený ako pozitívne. Veľa ľudí tu píše katastrofické scenáre, ale ja chcem napísať realitu bez zbytočného preháňania a nafukovania. Píšem to hlavne pre ľudí, ktorých to ešte len čaká a chcel by som ich pozitívne naladiť hlavne po psychickej stránke, lebo tá je veľmi dôležitá pri tomto zákroku. Do Nr. nemocnice som nastúpil štvrtok 30 júna ráno. Porobili mi ešte nejaké vyšetrenia, vysvetlili čo a ako a zvyšok dňa som mal čas sa psychicky pripraviť na zákrok, ktorý ma čakal o deň neskôr. Mimochodom musím podotknúť, že veľmi milý personál, príjemné prostredie celé oddelenie je krásne vynovené. Kto by nevedel, tak krčné oddelenie je presťahované z nového chirurgického pavilónu do pavilónu urologického a konkrétne na prízemie, kde bývala plastická chirurgia. Všetko tam je prerobené, WC a sprcha priamo v izbe, tak že je to naozaj príjemné prostredie nepripadá to až také typické strohé nemocničné oddelenie. Vychádzky povolené, návštevy tiež, tak že čo sa Nr. týka nebudete sa tam cítiť ako vo väzení. Ale vrátim sa k téme. Predsa len by som ešte chcel poďakovať celému vedeniu krčného oddelenia v Nitre, sú to naozaj vzatí profesionáli, kto vyskúša, tak sa sám presvedčí. Po nástupe a prijatí na oddelenie som mal potom celý deň voľno. Bola so mnou priateľka, mamina a čas ubiehal rýchlejšie. Priateľka pár dní pred mojim nástupom do nemocnice ochorela, dostala nejakú virózu a bolelo ju hrdlo. Ja som nepociťoval žiadne príznaky, až ten osudový deň nástupu. Vo štvrtok poobede ma začalo hrdlo pobolievať. Nebolo to nič vážne, ale v noci sa to zhoršilo, skoro vôbec som nespal, najskôr bolela ľavá strana potom zas pravá. Bál som sa to aj niekomu povedať, lebo som nechcel, aby ma poslali domov a presunuli na iný termín. Teplotu som nemal, tak že ani s anestéziou by nebol problém. Vo štvrtok večer som dostal Diazepan pre lepší spánok, ale moc mi to nepomohlo. Ráno ma budili už okolo piatej, musel som si natiahnuť punčocháče, dostal som infúziu, aby mi neostalo zle po narkóze a dve tabletky nejakého oblbováku. O siedmej ráno ma už brali na sál, tam ma pekne pripravili, pripútali, ale nedalo mi aby som predsa len nespomenul to nočné škrabanie v hrdle. Potom prišiel doktor, prehodil so mnou zo pár slov a začali ma uspávať. S narkózou som dlho bojoval, ale potom som sa už len prebral na pooperačke, tam si ešte nejakú dobu poležal a previezli ma na oddelenie. Všetko prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Zákrok profesionálne prevedený, žiadne krvácanie sa u mňa nekonalo. Po prevoze na izbu som dostal zábaly ľadu a asi dve hodiny na to som začal popíjať čaj. Po operácii teda v mojom prípade v celkovej anestéze nepociťovať nejaké extra veľké bolesti. Ale kto si tú bolesť vsugeruje, tak ho bude bolieť aj zavedenie kanyly do žily. Ešte raz opakujem, že je to všetko len o psychike. Aké také bolesti nastali, ale nič prevratné to nebolo. Bežná bolesť pri silnejšom zápale mandlí, tak že nič nové čo by som už nepoznal. Horšie bolo, že asi po dvoch hodinách, čo som bol na izbe som dostal teplotu 38. Prejavila sa u mňa tá spomínaná viróza a to je to čo ma viac ťaží, ako tie vybraté mandle. Samozrejme, že v lehu som nevedel dýchať, nos upchatý tak, že som musel dýchať len ústami. Pozorovali ma do soboty rána, či to nebude len pooperačný stav, ale tá teplota neklesala. Stále sa hýbala v rozpätí 38 až 38,3. Tabletky na teplotu zaberali len čiastočne. V sobotu ráno mi naordinovali antibiotiká do žily. Ale nie kvôli viróze, ale kvôli ochrane, aby sa mi nezapálili rany po mandliach. Proste na virózu antibiotiká nie sú, teplota si vyskakuje ako chce raz je hore raz dole. A mandle? Žiadny problém. Na druhý deň som už žul rohlíky. Treba tú bolesť pri prehĺtaní vydržať, inak to nebolí. Treba to hrdlo zaťažovať hneď. Poriadne prežúvať zapíjať čajom. Verte mi, hrdlo si zvykne a bude to bolieť čo raz menej. Ja som tie rožky chrúmal skoro celý deň pekne pomaličky a ešte som si aj vypýtal. Puding s keksami mi moc nešmakoval. Polievky sa dajú a tiež aj pomleté mäso s pyré je v pohode čo tam podávali. Trápila ma hlavne tá teplota, zahlienené hrdlo a upchatý nos, ktorý mi nešlo vyfúkať. Tak že noci som si vytrpel ale nie kvôli ranám, ale kvôli zatekajúcim hlienom. Kto vie o čom píšem, tak mu je jasné, koľko som sa musel v noci naprehľtať, aby som ako tak uvoľnil tie hliene, čo mi stekali hrdlom v ležiacej polohe. Začínal som ľutovať, že som tú operáciu neodložil, keď mi začali problémy s hrdlom. Kvôli tejto teplote sa predĺžil aj môj pobyt v nemocnici o jeden deň. Tak že dnes ma primár prepustil domov. Teším sa ako malý chlapec, doma je predsa len doma. Predpísali mi Augmentin na celý týždeň a teplotu budem zrážať Paralenom. Teraz sedím doma pekne pri telke samozrejme s teplotou nad 38 a píšem moju skúsenosť pre Vás. Mandle ani neviem, že mi niečo vyberali. Pri toľkom tréningu s rohlíkmi som dnes skoro úplne v pohode prehĺtal. Piškóty, výživa, kekse, pečivo, puding to všetko môžete. Skúšal som aj miláčik, ale to ma zahlieňovalo. Všetko pekne zapíjať čajom, alebo neskôr aj minerálkou bez bubliniek. Ja som mal z veľa čaju pálenie záhy. Čo sa týka liekov od bolesti, tak mne dávali skôr od teploty ale podávajú Novalgin do žily, ten je aj na teplotu aj bolesť. Infúzku s Novalginom som dostal na izbe len raz, potom už len lieky od teploty v tabletkovej forme. Tak že záverom by som len povedal, že je len na Vás, aký článok si vyberiete a prečítate si a uveríte mu. Veľa ľudí dokáže preháňať a hlavne sa ľutovať, ako veľmi to bolí a nikdy viac by na to nešli. Veď ani nemusia, krčné mandle nerastú ako huby po daždi. V čakárni, keď som čakal na príjem, tak vedľa mňa sedelo mladé dievča a vedľa nej sympatický pán, vek okolo 50 rokov, mal to už za sebou dva týždne išiel na kontrolu a začal tomu dievčaťu rozprávať celý príbeh. Ako trpel, ako štyri dni nemohol spať a že ho to ešte stále bolí. Hmm, no neviem či pri toľkom rozprávaní, čo previedol v tej čakárni veľmi pochybujem, že ho tie vybraté mandle ešte boleli. Ale je všeobecne známe a teraz naštvem asi veľa chlapov, tak sa vopred ospravedlňujem, že mi chlapi znášame bolesť horšie ako ženy. Samozrejme, že nie všetci. Ale chlapi ruku na srdce, koľkí z Vás už len pri pohľade na ihlu idú k zemi. Buďme k sebe úprimní. Ja som mal tiež kedysi mdloby pri pohľade na injekčnú striekačku, ktorá mi mala o malú chvíľku skončiť v mojom pozadí. Ale mám už 37 a niečo som si už po doktoroch odchodil. Človek si dokáže zvyknúť na všetko aj na bolesť. Úplne na záver pre neveriacich Tomášov, keď ma prijali na izbu práve doniesli chalana po výbere mandlí. Úplne v pohode vedel rozprávať, čo mne nešlo, ale kvôli tej viróze. Nemal žiadne komplikácie, ani jeho kamoška, ktorej to tiež robili a dievča čo nastupovala v ten istý deň ako ja tiež pohodička. Oni sú už doma dva dni. Tak ak tie mandle treba dať von, neváhajte infektné mandle je najhoršie čo môže byť, zasahujú na kĺby, srdce, prostatu a veľa iných orgánov. Verte mi, nie je to také hrozné, ako veľa ľudí popisuje. Veď ja tiež teraz zápasím s tou teplotou, ale som šťastný, že som v pohodlí domova s mojimi najbližšími. To veľmi pomáha. A čo sa týka liekov na bolesť, tak som nenechal nič na náhodu. Dočítal som sa, že super zaberá Flector rapid, tak som si ho zabezpečil. Ale či uveríte, alebo nie, ešte som ho nepoužil. Vždy je lepšie si zvyknúť na určitú dávku bolesti, ktorá sa nemení. Ale pri úľave liekmi je potom nástup bolesti väčší. Po užití si myslíte, ako super ako je dobre môžete hltať, ale účinok nie je trvalý len prechodný na pár hodín. A Flector môžete užiť len dvakrát denne. Chalanisko ho skúsil, čo bol so mnou na izbe. Po pol hodke ani nevedel, že mu niečo s mandľami robili. Vedel to hrdlo viac zaťažovať, normálne sa najesť. Len že keď je dobre, tak to hrdlo viac zaťažujete a po odznení lieku je bolesť väčšia. Ako sa vraví pomaly ďalej zájdeš, pekne si chrumkajte rohlíky s čajíkom veď v nemocnici sa nemáte kam ponáhľať. Budete mať kopec času až Vám to bude divné hlavne pre tých, čo sú dosť pracovne vyťažení. Všetkým prajem skoré uzdravenie, čo to už majú za sebou a tých, čo to len ešte čaká hlavu hore ak ste fit, je to úplne v pohodke, stačí sa len psychicky naladiť a bez problémov to zvládnete. PS: ak len predsa len budete cítiť, že bolesť je pre Vás prisilná, nebojte sa osloviť sestričku a pýtať si niečo od bolesti, určite Vás neodbijú, teda aspoň nie v Nr. Veľa zdaru. Za prípadné gramatické chyby prepáčte, naozaj to píšem vo vysokej teplote, ale chcel som sa s Vami podeliť o moje zážitky čo najskôr.


(Lenka) #1413

Ahoj, a mal si aj krk zalepeny?


(k2.Nr) #1414

Ahoj Martin, chcela by som sa spýtať, že ku ktorému doktorovi si išiel na prehliadku s mandľami? Lebo ja mám tiež problémy s mandľami, stále mi hnisajú, na preventívnej prehliadke som si dala spraviť aj ster z úst a bol tam streptokok, unavená bývam stále, každý deň zvýšená horúčka, ide ma poraziť. Obvodný mi dal výmenný lístok, aby som zašla k nejakému ušno-nosno doktorovi, len neviem kto je v Nitre dobrý. Nemám prehľad a potrebovala by som odporučiť niekoho kľudného, pretože ja som veľký stresák čo sa týka nemocníc a nejakých vyšetrení. Ja vidím len areál nemocnice a už mi zle. Ďakujem za informácie a rýchle uzdravenie, dúfam, že horúčka už ustúpila.


(Martin) #1415

Ahoj Karin. Ja som bol na vysetreni v nemocnici a pozeral ma primar Korch a ten ma tiez operoval. Je tam viac doktorov a myslim, ze su to vsetko odbornici. ORL je prestahovane do pavilonu urologie (tam kde je porodnica). Lozkova cast je na prizemi a taktiez ambulancia. Je to tam vsetko pekne prerobene. Ja som sa tam velmi dobre citil. Treba to podstupit, ja uz teplotu nemam a bolesti tiez ustupuju. Zajtra tam idem na kontrolu. Vela stastia prajem. :slight_smile:


(niki) #1416

Ahojte, tak v prvom rade chcem apelovať na to, že každý to prežíva inak. Každý máme iný organizmus, niekto to znáša lepšie, niekto horšie. Niekomu sa to hojí rýchlejšie, niekomu pomalšie. Ja mám 18 rokov, a neskutočne som sa bála :D, ako malé dieťa. Ale keď už bolo po tom, uvedomila som si, aký cirkus som robila kvôli niečomu, čo sa dá v pohode zvládnuť. Mala som lokálnu anestézu, čiže klasika. Napichla sa mi žila, dostala som nejakú tabletku, injekciu do zadku :D, a potom som už len čakala. Prišli po mňa sadla som si do kresla, predo mňa pani doktorka a šlo sa na vec. Pichla mi pekne umrtvovacie injekcie a začala. Boli tam ešte aj 4 sestričky, jedna mi držala na čele studený obklad, druhá na mňa stále hovorila (a bola fakt perfektná, pekne sme spolu pomaly a z hlboka dýchali, rozprávala mi, ako sa na mňa tešili :smiley: a podobne) zo pár krát ma síce natiahlo, ale to je normálne. A keď už bolo po tom som sa postavila a mala som pocit, že lietam :D. Ešte som si na chodbe ľahla na nejakú postel a prišli po mňa s vozíkom a šla sa na izbu, chvíľku som vypľúvala krv a potom už čisté sliny. Vlastne mi to robili v piatok ráno a v pondelok som šla celá natešená domov. Bola som celý deň zúrivá a protivná a mala som chuť niekoho zavraždiť. Dneska som 6 deň po operácií a cítim sa dosť zle, ale tak vravím si, treba vydržať, sú aj oveľa horšie veci. Jediné, čoho sa bojím, že mi to začne o5 krvácať, a budem sa tam musieť vrátiť. Od bolesti mám Algifen a dá sa to sním prežiť. Tak na záver Vám chcem povedať, že lokál je lepší ako celková anestéza, pretože je to oveľa menšia záťaž na organizmus, a keď som to zvládla ja (čo som dosť veľká citlivka) zvládnete to aj vy.


(Alena Danková) #1417

Ahojte, ja som bola na vyberaní mandlí 9.6. Mám toho veľa na srdci, čo by som vám tu napísala k tomu, ale obávam sa, že to nebude nič pozitívne. A nechcem nikoho strašiť, ale musím sa z toho aspoň trochu vypísať. Robili mi to v celkovej narkóze, nebol problém, žiadne komplikácie. Jak dni ubiehali - bolelo to čím ďalej, tým viac. Dni boli nekonečné a nič neustupovalo, práve naopak. Neuveriteľná a človekom neprimeraná bolesť. Ale to bolo všetko ešte nič. Na 14-ty deň mi to začalo krvácať, tak som sa vrátila do nemocnice. Tam mi to na druhý deň opäť začalo krvácať. Doktorka mi to zastavovala 3 hodiny a ja som kolabovala z vyčerpania a z toľkej straty krvi. Takmer som bola prípad na transfúziu. Ani vám nejdem opísať, jak mi bolo, lebo to sa nedá opísať slovami, a to ja som zvyknutá vydržať kadečo. Ľutujem, že som si to dala vybrať. Toto som nečakala. Ale čo je najhoršie, mám z toho psychickú traumu, z ktorej sa tak rýchlo nedostanem. Bojím sa úplne všetkého. Bojím sa, že mi to začne krvácať. Už 2 mesiace jem len kašovité jedlá, nesmejem sa, neplačem, nefajčím, nechodím nikam ďaleko, bojím sa každého ďalšieho môjho kroku. Zostala som neskutočne bojazlivá. Každú sekundu myslím na to, že mi to krváca a krv nemôžem už ani vidieť. Takto žiť nemôžem. Poraďte mi, prosím.


(nika) #1418

Ahoj, no, pravdu povediac, my ti tu veľmi nepomôžeme. V tom má prax psychologička, takže jediné, čo ti poradím je, aby si za nejakou zašla a dala si od nej poradiť. P.S. Mňa to čaká o necelé tri týždne, tiež budem v celkovej narkóze. Tak snáď to bude v pohode. A tebe tiež držím prsty, ale neboj sa, prekonáš to. Ja ti verím, takže skús aj ty sebe.


(ala171) #1419

No, je mi jasné, že zostáva len psychologička. Neboj sa, horšie ako ja, to už hádam byť ani nemôže u nikoho. Každý máme iný organizmus a každý to znáša inak. Určite to budeš mať všetko v kľudnom priebehu. Držím veľmi palce, a ďakujem.


(Kiara) #1420

No vidis a to este v nemocnici nutia ludi po vybrati mandli jest normalnu stravu, vobec nie kasovitu. Mne dali na druhy den zemiaky s nejakym masom a bala som sa, ze si to poskodim a bude mi to krvacat. Alebo na ranajky normalne chlieb. Ten som ani nejedla radsej.