Ak ti ma kto pomoct s dietatkom, da sa aj studovat. Nedavno z mojho okolia dostudovala jedna blizka osoba. Su to stazene podmienky a dostudovali viacere zeny. Skor ide o to, ci si vies predstavit byt mamou. Z dnesneho pohladu si “skratis” mladost. Kedysi to bolo v tvojom veku bezne. A este su to rozne hlbsie osobne dovody, ktore su spominane v mnohych prispevkoch nizsie. To je skutocne osobny postoj, nazor, do ktoreho by si nemusela dat zasahovat a mala by si sa rozhodnut skor sama a spratnerom. Interupcia nie je lahke rozhodnutie, ani pred nou, ani po jej absolvovani. Nie je to len rozumove rozhodnutie, zasajuje aj do citovej oblasti a niekedy aj do svedomia. Preto v podstate radit je tazke, pretoze kazda zena ma svoje specificke pocity, svedomie, dovody. R. Svihranova.
Som tehotná a chystám sa na interupciu
Ahoj Klára, si v ťažkej situácii, ja som bola podobne, akurát, že ja som čakala 2. dieťaťko a bolo plánované. zistili mi ale problémy - povedali, že dieťa bude asi postihnuté a že mám ísť na prerušenie. som veriaca a napriek tomu som uvažovala čo urobiť. nevedela som si predstaviť, zabiť svoje vlastné dieťa ale zároveň ani mať doma postihnuté. bola som na amniocentéze a povedali nám, že dieťatko je zdravé. teraz má 4 roky a je šťastím môjho života. Ďakujem Bohu, že to tak dopadlo a teraz viem, že aj keby mi teraz v 5. týždni povedali, že nemá ruky ani nohy - za nič na svete by som na potrat nešla. Ak Boh chcel, aby som ho mala, dá mi aj silu ho vychovať. už teraz mám výčitky, že som o tom vôbec uvazovala, nieto ešte keby som to podstupila. Klára, určite si bábätko nechaj. Ver mi, že ked ho uvidíš, budeš ho milovať. A potom - čo ak sa niečo pokašle a ty už nikdy nebudeš môcť mať deti? ak ho nechceš, daj ho k adopcii. ale nezabíjaj ho prosím. je tvoje, budeš s tým vedieť žiť? To sa už nikdy nedá vrátiť späť. ono sa na svet nepýtalo, vy ste boli nezodpovední. deti sú veľkým šťastím, nie každému je to dopriate, uvedom si, že si dostala vlastne dar a teš sa z neho. Prosím, nezabi ho.
Dobrý deň. Prečítala som si všetky Vaše príspevky, názory, čítala som si ich preto, že riešim dilemu. Asi som tehotná. S priateľom sme maly nechránený sex, dnes je už 4. deň a som zúfalá. Aj keď mám vek na to, by som dieťatko mohla mať ja ho ešte nechcem. S priateľom sa poznám rok, konečne som stretla s niekým kto ma má úprimne rád a preto nechcem prísť o to pekné čo medzi dvoma ľudmi je. Vzťahy predtým mi nevyšli, ale toto je niečo iné, vzťah si pestujem ale svojou nerozvážnosťou som si sposobila tento strach. Chystám si kúpiť test a zistiť ako som na tom. No veľmi ma trápi, čo som urobila, som nezodpovedná, veľmi si to vyčítam, stále som sa venovala športu a ženy v mojom veku ked stretli malé bábatká tak sa nad nimi rozplývali, ale ja som ich len obišla, že milé a šla som ďalej. Nemám v sebe ten pud, dlho som sa dostávala z predošlého vzťahu a už mám byť matkou? S priateľom sa ľúbime, no ja dieťatko nechcem, som pevne rozhodnutá, neviem čo ďalej, stres v práci, mimo nej nemám pokoja v jednom kuse som napnutá ako struna a očakávam opať ranu zniekadiaľ, mám zlé obdobie a otázka tehotenstva prišla skutočne nevhod. Budete si myslieť že som sebec a krútiť hlavou prečo ked mám dobrého piateľa nechcem bábo, pretože sa na to necítim, nechcem, za svoju nezodpovednost teraz pykám, ved si to zaslúžim, uvidím čo ukáže teh. test, no bojím sa že kedže vo väčšine prípadov nie je presný aby som si len nenamýšľala, prosím skúste mi pomôct. Viem, že dámy ktoré tu majú príspevky sú v zložitej situácii predsa by som Vás poprosila aspoň o jedno vyjadrenie sa, veľmi ďakujem.
Milá Eva, chceš počuť nejaké názory, ten môj sa Ti asi páčiť nebude, rozhodne som proti interupcii, dieťatko donos a daj ho radšej k adopcii alebo do hniezda záchrany. Je veľa párov, ktoré by boli šťastné, keby dieťatko mali. Áno, ja si myslím, že rozmýšľaš sebecky, keď deti nechceš, prečo si mala nechránený sex? Zachovaj sa ako dospelá a znášaj následky. Veď možno nakoniec tehotná ani nie si.
Eva, diskutujete o tom s priatelom, alebo sa rozhodujete sama? Mozno, keby ste poznali jeho nazory by vase rozhodovanie bolo ine? Preco si myslite, ze by ste s dietatkom uz nemali pekny vztah a nemohli ho este inak rozvijat? Ja vas nechcem presviedcat o inom, len kladiem otazky, ktore mozu mozno nieco vo vasom vnimani a uvazovani este rozvinut. Rita Sv.
Mila Eva, v prvom rade nerieš to, čo nemas isté, možno niesi vôbec tehotná. V druhom rade, ak tehotná si, tak sa za to neobvinuj, zodpovední by ste mali byť obaja. Tak, ak je tvoj priateľ taký užasný, ako píšeš, tak istá miera zodpovednosti je aj na ňom a nenechá ťa v tom, možno je to aj skúška vášho vzťahu. Keď už spolu intímne žijete, diskutujte aj na tému, čo bude, ked už bude. Ako sa bude vzťah vyvíjat ďalej, či máte na tehotenstvo verzus interupcia rovnaké názory. Potom v tom budeš mať jasno a nebudeš sa musieť stresovať z dvoch modrých paličiek. Ja som zásadne proti interupcii, a keby ma moj priatel nútil aj hrozil rozchodom, určite si to dieťa nenechám zabiť. Ale to je môj názor. A možno v tvojom živote plnom stresu a zhonu, ako pišes je to to najlepšie, čo sa ti mohlo stať, iba že to ešte nevieš.
V každom prípade nie je pravda, že dieťa niekoho stresu zbaví. Nenechajte si nikým diktovať a pokaziť váš život, dieťa je len nejaký plod, ktorý vôbec nie je živý, nikoho nezabiješ, to by si si mohla povedať, že aj pleseň na nohách je živá bunka, tak keď je ich viac pokope, tak je to vražda, nie je pravda. Pre nepripraveného rodiča je dieťa utrpením, koniec srandy, trpieť bude aj dieťa aj ty, možná nie, ale to by si musela byť celú dobu šťastná a už len fakt, že uvažuješ nad potratom je ukazovateľ, že sa na to dieťa moc netešíš, tak čo váhaš, nechaj si ho zobrať, uži si života a na dieťa mysli, až keď bude správny čas.
Milá Inga, čo to tu táraš, že dieťa je len plod a nie je živý. A čo teda je? Mrtvý? Tiež nie, keď rastie a narodí sa. Teda ak dostane šancu. A ako môžeš porovnávať deti s plesňou na nohách, teda ty ich ešte asi nemáš. Čo ak by sa rozhodla ísť na potrat tvoja mama, alebo mama tvojho priateľa či manžela. A nie je to len tak - potrat. To s tebou pôjde celý život. Možno už viac deti nebudeš môcť mať, alebo príde trest a prídeš raz o to, ktoré máš a miluješ. Ja mám taký pocit, akoby si ty už čosi také prekonala a týmto názorom sa ospravedlňovala. Dufam, že to tak nie je. Kvôli tebe, mne to môže byť jedno. Tebe Eva držím palce, aby si sa rozhodla správne. Mysli na to, že z tvojho dieťatka raz môže byť niekto, možno vynájde liek na rakovinu, alebo zachráni niekomu život. Drž sa.
Ahoj Katarína,
to je v poriadku. Asi som naozaj len sebecká,… viem myslíš to dobre, ale adopciou to riešiť nemôžem. PREčO? Pretože to bábätko, ktoré by som nosila… to by už nešlo, získa si ma, predsa som len žena, nedokázala by som sa ho už vzdať. Chcem mať určite bábo, ale teraz v tomto čase to nejde… prečítala som si rôzne príbehy, ktoré ma chytili za srdce… neviem… ale veľmi ďakujem, že si mi odpísala, veľmi si vážim názor niekoho kto ma nepozná, a je to objektívne. Ešte raz ďakujem a prajem všetko dobré. S pozdravom Eva
Pani Rita, vážim si Váš odborný názor. Je smutné už len to, že môj priateľ nechce, aby som podstúpila interupciu. ˇAno rozprávame sa o tom a on si želá, aby som rozhodnutie nenechávala len na seba chce mať tiež slovo. Toho si veľmi vážim. Prednedávnom sa oženil môj brat vidím ako to je všetko, nie je to len o tom peknom je tam kopec starostí a tým, že on sa trápi ja to prežívam s nim aj jeho manželkou. Obaja teda už traja sú skvelí… . No mám strach z nepoznaného - rodičostvo. S priateľom sme si naplánovali množstvo aktivít, pri ktorých ale nebudem môcť byť lebo sa to vôbec neodporúča pri tehotenstve. Asi som naozaj veľký sebec. Neskutočne sa hambím pred Vami tu, priatelom aj pred samou sebou, že takto sebecky zmýšľam. Pani doktorka máte pravdu, Vaše otázky nahlodali môje vnímanie toho celého, určite budem zvažovať, ale bola by som šťastná ak by sa tie 2 čiarky na teste neobjavili. Ďakujem za Vaše slová, určite mi to niečo dalo.
Ahoj Eva, som po operácii a hľadala som nejaké články o mojej diagnóze, a google ma priviedol na túto stránku. keďže som PN mám teraz čas aj na takéto reakcie. inak veľmi nie, sama mám 2 deťúrence a teda aj kopec povinností. dnes mám meniny a keby si počula ich nádherné blahoželania, vyznania a výkresy čo mi nakreslili (8 a 4 roky) nevedela by si sa detičiek dočkať. jasné, že to úplne zmení život človeka, ale podľa mňa k lepšiemu. obohatí ho. moja sestra má 32 rokov a 9 mesačného syna, s manželom sú spolu už 8 rokov a tiež sa nejak bála rodičovstva. nakoniec sa na to dali a vieš čo mi vraví teraz skoro každý deň? že veľmi ľutuje, že čakali tak dlho a nemali bábo už pred 5 rokmi. takže hlavu hore, krvný tlak dole a neboj sa. a ešte keď máš podporu priateľa - už teraz to máš vyhraté. a určite daj prosím vedieť ako to dopadlo a ako si sa rozhodla. nejak ma to chytilo…
Ahoj Jana, ďakujem aj za Tvoj názor. “Koľko ľudí toľko chutí”. Neodsudzujem ani jeden názor, žiadna z nás o tej druhej nevie ako žije a čo v živote zažila, a tým pádom prečo má na to tak odlišný názor. Strašne som sa zahambila pred priateľom, kt. povedal “aby som sa neopovážila ísť na potrat”, povedal to rozhodne a dodal, že má ma rád. Nič krajšie som si vypočuť nemohla, viem že je so mnou. Určite Ťa teraz napadne, že čo váhaš? Bojím sa, mám strach, necítim, že je to chvíľa kedy by som mohla mať dieťa, mám toľko plánov, konečne som si tento rok mohla povedať, že žijem. Predtým to bolo len o smútku, nedarilo sa atď. No z druhej strany, koľko detí by bolo, keby to každá vyriešala podstúpením interupcie. Veď prevažná časť detí je počatá z neplánovaného rodičovstva. To mi povedal priateľ a ja napriek tomu všetkému váham, ale už nie som pevne rozhodnutá podstúpiť interupciu. Aj vďaka názorom každej z Vás, či už to bol názor pre interupciu alebo nechať si bábätko. Ešte raz ďakujem.
Ahoj Katarína, ďakujem za podporu a zároveň za Tvoj názor, viem ako to myslíš. Všetky baby, ktoré si dali námahu a odpísali mi veľké ďakujem. Cítim akoby som na to nebola sama, som úprimne rada, že sa o to svoje malé trápenie môžem podeliť. No v kútiku duše si želám, aby žiadne dve čiarky neboli. Ale už nie som pevne rozhodnutá, že podstúpim interupciu. Dnes keď som cestovala električkou do práce, dívala som sa na okolité autá, zachytila som jeden pohľad malého chlapčeka sediaceho na zadnom sedadle. Jeho pohľad bol taký … až zimomriavky, bol to akoby pohľad dospelého človek, ktorý tým pohľadom vyčíta. Zrejme mi už “haraši”.
Ahoj “harašiaca” Eva 
Neboj, neharaší Ti, to je len silné podvedomie, myšlienkami si stále pri bábätku, analyzuješ to a to je dobre. Si mi sympatická a Tvoj priateľ tiež, lebo sa k situácii postavil ako správny chlap. Nezdupkal, podržal ťa, ľúbi ťa, určite z vás budú skvelí rodičia. Prosím daj vedieť, ako to dopadne.
Eva, Inga, strach z neznameho a zo zodpovednosti rodicovstva je uplne normalny. S tymto strachom sa da pracovat a zvysovat si sebavedomie v comkolvek. Skola nas nepripravuje na buduce rodicovstvo, skor niektore vzory z nasich pôvodnych rodin, ktore sme si vazili, alebo ktore si vazime a aj nase tuzby byt dobrym a laskyplnym rodicom. Zvazovali ste, co by mohla priniest inerupcia do vasho vztahu s priatelom? Citite v nom oporu ako v potencialnom otcovi dietata - v rodicovskej roli, a aj v partnerovi v rovine partnerstva? Na rodicovstvo aj partnerstvo budete dvaja dospeli, ktori, ak budete mat zaujem mozete sa v tychto rovinach a v neznamych veciach vzdelavat a rozvijat sa, pytat sa a komunikovat, ak nieco neviete. Moznosti ma vasa generacia velmi vela. Akokolvek sa rozhodnete, v kazdom pripade vas to pomklo k uvaham, diskusiam, ktore by asi bez tejto situacie nenastali. Umoznilo vam to prehlbit vztah a spoznavat sa navzajom, a aj seba samu v inej rovine ako doteraz. Je na zvazenie, ako v buducnosti pristupovat zodpovednejsie k sexualite. A nakoniec si myslim, ze na sebectvo mame tiez narok, a mame pravo aj na sebecke rozhodovanie s tym, ze musime niest vzdy dôsledky z nasho rozhodovania. A tie byvaju niekedy bolave. Keby sme neboli niekedy sebecki, tazko by sme zili a realizovali aj svoje vlastne sny a tuzby. Momentálne je otazka, co je dolezitejsie vo vasom zivote sny, plany alebo prijatie toho, co prinasa zivot?
Este by som chcela dodat, ze sa mi paci, ako diskutujete v tejto rubrike so vsetkymi pocitmi, ktore tato diskusia prinasa. Vazim si aj otvorenost ohladne pocitov hanby, ktore sa tazko zverejnuju, ale pravda je, ze patria k nasmu zivotu a prezivaniu. Vsetci ich pozname. Drzim palce vasej mladsej generacii, pretoze vnimam pokrok v otvorenejsej komunikacii o vsetkom. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Držím palce a som nesmierne rada, že ak si tehotná, rozhodneš sa pre život. Tak už sa tým netráp, keď to nemáš potvrdené, a ak sa Ti to potvrdí, teš sa. Sama mám malých čvirikov, nedala by som ich za nič na svete. Daj vedieť, budem na Teba myslieť. Pozdravujem a drž sa.
Chcela by som vam oznamit, ze mame chlapceka. Vola sa Radoslav, narodil sa 13.12.2010. A ma 55 centimetrov a 3.20 kg. Som srasne stastna, ze som na tu interupciu vtedy nesla. Este som v nemocnici, ale vsetko je v poriadku.
Aj my sme so ženou odkladali dieťa najprv kvôli mojej atestacii, potom sme chceli počkať na manželkin doktorát, ale prihodilo sa nám to skôr a teraz ďakujeme osudu, že to tak zariadil. Je to niečo užasné mať dieťatko a vlastne preto sme tu. Moja známa išla jeden jediný krát na interupciu a teraz má obrovské problémy donosiť dieťa. Už tri ztratila. Treba si uvedomiť v akom mizernom stave je naše zdravotníctvo. Človek riskuje zdravie ak podstupuje akýkolvek, aj banálny zákrok. Treba si dobre zvážiť tento krok, pretože toto rozhodnutie je neodvolatelné!
Ahoj, som tehotna v 6 tyzdni a rozhodla som sa pre interupciu, som si tym 120% ista, uz jedno dieta mam 2 a pol rocne, a to mi teraz uplne staci. Len mam obrovsky strach, a hlodaju vo mne aj pochybnosti aj napriek tomu, ze viem, ze to dieta nechcem, lebo som rada, ze moj maly je uz ako tak samostatny. Akurat podstupujem nejake vysestrenia, ale poviem vam, ze je to strasne nieco, poposielali ma na milion vysetreni, vsetko platene nie lacne vysetrenia, vsade vas objednavaju, takze sa to taha, a ja by som to uz chcela mat za sebou, som zo ZA, a tu v okoli nemame moznosti sukromneho sanatoria, ako napr v Bratislave, su tu len dve nemocnice co to robia, jedna za sumu 400 eur a druha za 250 plus vysetre. poplatky. ale nic exkluzivne, takze predpokladam, ze skoncim, na nejakej starej polohrdzavej koze. A potom ma supnu na hnusnu komunisticku izbu. Mam obrovsky strach ako to vezmem aj po psychickej stranke, teraz som este hrdinka, este mi to tak nepride, horsie to uz bude, ked udem vyliezat na lehatko, ale viem, ze tu interupciu musim podstupit, keby som si nebola ista tak to nerobim, ale viem, ze druhe dieta teraz nechcem na 100%.
Daja, jedno, co vnimam u Teba je jasne rozumove rozhodnutie a zaroven citove, psychicke kolisanie. Daja, osobne vnimam, ze dusa zeny je ovela vacsia a bohatsia, mudrejsia ako sme si bezne schopne uvedomovat. Vnimame svoju dusu najma v citlivych krizovych situaciach. A to sa deje asi teraz Tebe. Skus vnimat spojit sa s najhlbsou castou svojej duse a vnimaj, ako by to chcela v tejto situacii? Dosledky akehokolvek rozhodnutia ostanu vzdy na nas. Zelam Ti silu, podporu a vnimavost k sebe samej, akokolvek sa rozhodnes. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk