Ahoj, som tiez zo ZA a chcela by som vediet podrobnejsie, ako to prebieha aj s tymi vysetreniami, pisala som ti aj na mail, tak ak budes moct, ozvi sa mi, zatial ahoj.
A ešte niečo. Poznám síce len tri osoby, ktoré absolvovali interupciu, lebo boli “mladé”, “neskúsené”, “nerozhodné”, “finančne nezabezpečené”. Teraz toto všetko spĺňajú, ale otehotnieť sa im nedarí! A veru celé noci preplačú do vankúša, lebo stovky € minuli na lekárov, umelé oplodnenia a nič! Keby si to dieťa nechali, vyšlo by ich tisíckrát lacnejšie ako tieto bezúspešné terapie! No a ak by mali normálneho partnera, mal by rád i ich “prehrešok” - môj názor. Lenže keď človek niečo nechce, môže sa mu i cukor do zadku fúkať i tak si spraví podľa seba a potom je už neskoro ľutovať! Moja sestra je slobodná matka a je vďačná, že si to dieťa nechala, nakoľko dostala onkoochorenie a prišla veľmi mladá o maternicu!
Ahojte, pred pár dňami som sa dozvedela, že som tehotná. Vždy som túžila mať dieťatko a starať sa oňho, no teraz som rozhodnutá podstúpiť interrupciu, pretože po poslednom sexe s partnerom som vzala tabletu, aby som neotehotnela. Je veľká pravdepodobnosť, že ak si dieťa nechám, bude mať zdravotne problémy a to nechcem. Bude ťažké žiť z pocitom, že som zabila svoje dieťa, ale radšej takto, než sa pozerať na to malé a vedieť, že má bolesti a nedokáže urobiť veci ako zdravé dieťa.
Maria, aj tehotenstvo pod vplyvom antikoncepcie moze byt bez nasledkov, poradte sa s lekarom.
Dobrý deň. Tak ja som včera zistila, že som v tom. Prvé pocity boli zmiešané, radosť, plač, hnev, bezmocnosť. Potom som si povedala, že veď už “mám” 24 rokov, ročný stabilný vzťah, tak prečo nie. Ešte aj reakcia mladšej sestry ma potešila, lebo povedala, že mi všetci pomôžu. Priateľ má po tridsiatke, a rátala som s ním. Tak sme sa stretli, a oznámila som mu to… Reakcia? Ani jednej to neprajem zažiť, hlavne keď s tým človekom plánujete spoločnú budúcnosť. A dnes len sedím, hľadám na nete kliniky, a pomaly sa pripravujem na zajtrajšok. Návšteva gynekológa a hneď príprava na kyretáž. Nemám inú možnosť, a sen o spoločnej budúcnosti včera zmizol. Stratila som dve veci v jeden deň. Človeka na ktorého som sa spoliehala, a o ktorom už viem, že sa na neho nebudem môcť nikdy spolahnúť a čoskoro aj svoje bábätko, pretože sama to nezvládnem.
Ahoj nešťastná … to isté prežívam aj ja. Môj priateľ má 37 a ja 33 rokov. Keď som si u neho robila test, najprv sa tešil a potom mi povedal, že si to musím dať zobrať, pretože on potrebuje voľnosť. Chystám sa na UPT a mám strach. Požiadala som priateľa, nech aspoň do potratu stojí pri mne a podporuje ma, ale on úplne rezignoval. Povedal, že som upišťaná a že ani 18-tky nie sú také ako ja. Neozíva sa, keď mu zavolám je odmeraný a berie to ako hotovú vec. On dieťa nechce a ak si ho nechám, vraj bude len moje a od neho nech pomoc nečakám. Sklamal ma. Som nešťatná…
Nestastna a pipo 781, viem, ze je idealne mat partnera, ktoreho lubite a s nim dieta a zaroven poznam viacere mlade zeny s podobnym osudom, ktore si dieta nechali a su stastne, niektore aj studuju este popri tom. Ak mate v rodine podporu a pomoc, mozete to zvladnut aj same. To nie je rada, len aj iny zorny uhol pohladu. Vasi muzi sa boja zodpovednosti a su nezreli zatial na dieta. Potrebuju cas. Pri milovani boli nezodpovedni a nevzali na seba svoj diel antikoncepcie, aby vas ochranili pred otehotnenim. Povedzte im to priamo, co si o tom myslite, porozpravajte sa s oboma stranami rodicov a nechajte si cas na premyslenie. Sklamanie z partnerskeho vztahu moze a nemusi byt smerodatne, ak vy tuzite po dietatku a citite sa same zrele stat sa mamou. Vek na to mate obidve a na vas zalezi, ci vase rozhodnutie sa bude viazat na partnersky vztah, alebo nie. Chapem, ze je to velky skrt cez vase krasne zamilovane plany, zial zivot prinasa aj tieto chvile. Skoda, ze mlade pary nediskutuju o buducnosti a zodpovednoti vopred, este pred tym, ako spolu zacnu vobec mat sexualny pomer. Je zarazajuce pre mna, ked dopsely muz ma chut si len uzivat prijemne a neprevziat zodpovednost za svoje ciny. Poradte sa s tym, kym uznate za vhodne a neunahlite svoje rozhodnutia. Su medzi nami aj neplodne zeny, alebo zeny a pary, ktore opakovane absolvuju umele oplodnenie. Skumajte v sebe svoje zdroje sily pre pripad, ak by ste si dieta nechali. Rozhodnutie je tazke a mate este cas, ktory vyuzite pre seba, aby vase rozhodnutie mohlo byt oslobodene napr. aj od nazoru partnerov. Je mi luto, ze zazivate takuto skusenost, kazda aj ta zdanlivo zla nas v zivote niekam posunie. Mozete odbornika navstivit aj s partnerom a skumat vase situacie. Mozno po prekonani prvotneho strachu z viazanosti a zodpovednosti za dieta po rozhovore s odbornikom vasi partneri mozu mat casom aj iny pohlad na vec. Skusenost ukazuje, ze aj chlapi potrebuju cas, ich obavy byvaju zo zaciatku po zisteni reality tehotenstva silnejsie niekedy ako laska k partnerke. Tento strach je mozne za pomoci odbornikov spracuvat, len treba vytvorit priestor na diskusiu. Zena moze svoje obavy skumat tiez, ci to naozaj sama nezvladne alebo je to sok z necakanej a nepripravenej situacie. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut. www.psychoterapeut.zzz.sk
Presne tak isto zareagoval aj on, že keď si ho nechám, môžem ho vychovávať doma v “detskej” izbe u rodičov, a tým pádom sa prestaneme stretávať, nakoľko večer sa budem venovať “SVOJMU” decku! On sa jednoducho správa ako egoistycký chrapúň. Dnes som bola u svojho lekára na sono a vlastne zistenie že v koľkatom týždni som… Nachcela som sa tam pozrieť, ale nedalo mi to. V mojom brušku je malý hrášok a naozaj je môj, i keď podľa 6 týždňa je maličké, a lekár sa obáva, že nerastie: (Neviem ako ďalej, zajtra navštívim svoju psychologičku, a s ňou to vyriešim… Na chlapa sa spoľahnúť nemôžem, sklamal ma. Neviem, možno som naivná, možno to budem niekedy ľutovať, ale ak je to maličké zdravé, a o týždeň bude všetko v poriadku, som rozhodnutá si ho nechať. Nemôžem si dať vziať niečo, čo mám chrániť, milovať, a starať sa. Dnešok bol pre mňa nečakanou výhrou, aj keď sa obávam, ako bude ďalej. Dúfam, že naozaj bude všetko v poriadku a ten malý hrášok bude rásť.
Ahoj, odporúčam Ti nebrať ohľad na dieťa ale na seba hlavne, daj si čas na rozmyslenie, je to iba hrášok, žiadne dieťa, keď budeš chcieť, môžeš ich mať koľko chceš, ale raz ako sa narodí a ty nebudeš pripravená, tak budeš trpieť ty alebo dieťa, ak bude vyrastať v zlom prostredí, ktoré ho neočakávalo. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, úplne som si sku… la život, už má dva roky, mám ho rada, ale neopakovala by som to druhýkrát v týchto podmienkach a pomeroch.
Dobrý deň. Mám pocit, že táto téma je veľmi ťažká pre každú ženu, ktorá tento zážitok vyskúšala. Nie som zástancom interupcie, ale nie som ani proti nej. Sama som mala podobnú skúsenosť. Viem len to, že je to okamih života, s ktorým sa žena veľmi ťažko vyrovnáva. Možno neskôr ľutuje, možno nie. Chcem však povedať len jedno. Nech sa rozhodnete akokoľvek, nikdy svoje rozhodnutie neskôr neľutujte. Nikdy neviete, ako to vôbec všetko má dopadnúť. Prajem Vám príjemný deň.
Nikdy nechod na interupciu, dieta bude krasne zdrave a budes s nim stastna, modli sa a budes aj materialne zabezpecena, sama mam 5 deti a mam sa ovela lepsie, ako ked som mala 2 deti.
Dobry den, som asi tehotna a neviem co mam robit, nemam nato vek, po druhe nasi ma asi zabiju, stale sa modlim, aby som nebola, prosim poradte mi, test som si robila uz dva krat, a vyslo, ze niesom, ale meska mi menstruacia uz je mesiac po styku a je mi nevolno - bolesti zaludka, nejem. Bojim sa, porosim poradte mi.
Magda, navstivte gynekologa, aby ste boli informovana vcas a potom uvidite, co dalej, popripade vylucite inu zdravotnu pricinu meskania menstruacie.
Ahoj, pravde podobne uz mas zakrok davno za sebou. V tejto nemilej situacii som sa ocitla aj ja. Som zo ZA. Prosim mohla by si mi poradit, ako prebiehalo cele vybavovanie roznych papierov? Potrebovala by som to cele co najrychlejsie ukoncit, lebo za 2 tyzdne ma caka cesta do zahrianicia, budem tam az 4 mesiace … bude na to vsetko stacit tyzden aj zo zakrokom? Dakujem pekne za surnu informaciu, iveta.
Na dieťa boli “mladé, neskúsené, nerozhodné, finančne nezabezpečené”. A na sex mali rokov, skúsenosti a rozhodnosti dosť?
Ahoj, velmi sa mi pacia niektore nazory a preto som sa rozhodla napisat. Som vo velmi vaznej situacii. Mam geneticke ochorenie, ktore je na 50 percent dedicne. Som v 7 tyzdni a zajtra mam ist na interupciu, pretoze tehotenstvo moze ohrozit aj moj zdravotny stav. Mam 27 rokov a priatel velmi babatko chce, aj keby dojde k najhorsiemu. Mali sme ochranu no stala sa nehoda, tak som si kupila pirulu po, dala som si ju do 12 hod. a aj tak som tehotna. A ku vsetkemu mam aj cysty, kde zena velmi tazko otehotnie, myslim, ze je to znamenie, no aj tak neviem co mam spravit? Velmi dakujem za nazory.
Mimi, nepises o ake geneticke ochorenie sa jedna a preto tazko pisat. V kazdom pripade, ak si pripravena znasat riziko a dosledky a aj priatel dietatko chce, tak zvazuj, ci si ho nenechas. Dieta by malo take iste ochorenie ako ty? Alebo ine? Ty poznas najlepsie ako sa ti zije s tvojim genet., ochorenim. Niektori maju deti s ochoreniami, aj ked to vopred nevedia. Je na kazdom z nas, co si vyberieme a ako sa citime schopni znasat tazkosti. A tento postoj sa s vekom meni, preto sama najlepsie vies, ci to vladzes a chces s podporou priatela arodiny. Tiez si myslim, ze ak otehotnie zena aj s ochranou, tak to asi tak priroda chcela, ale konecne rozhodnutie ostava na partneroch. Co potrebujes, aku podporu citit a od koho? Aby si sa mohla rozhodnut, ci si pripravena na vsetko, co ta caka? Zvaz si a vcit sa do oboch alternativ-ponechanie dietatka a vzatie dietatka a nechaj posobit svoje emocie a cit svoje telo a vnimaj vsetko, co sa v tebe deje. Zda sa ze pocuvas znamenia, co ti hovoria? Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeutka.
Ahoj Rita, najskor ti chcem velmi podakovat, ze takto pomahas zenam pri ich rozhodovani. Aj ked je to na kazdej z nas, som ti vdacna za kazdu radu resp. pomoc. Moje ochorenie je fyzicke a tazko sa s tym zije, aj ked viem, ze su aj horsie pripady. Riadim sa citom na UPT som nesla, ale stale sa niecoho bojim. S priatelom nemame kde byvat, dokonca ma vela dlzob. Bohuzial doteraz nezil zrovna ukazkovy zivot. Pred dvoma mesiacmi sa zacal menit a rozmyslat o nasej buducnosti “akokeby ho osvietilo” a chce sa o mna postarat a zabezpecit ma. Do toho prislo potom babo, tak ja len verim, ze to zvladne. Bojim sa aj toho, aj ochorenia, celej buducnosti.
Mimi, mate moznost obaja vyhladat psychologa - kazdy zvlast na zvladanie a podporenie svojej situacie. Podla toho, co opisujes o priatelovi, bolo by to pre neho vhodne a uzitocne mat niekoho na podporu v sucastnosti. Klinicki psychologovia a niektori psychoterapeuti pracuju aj na poistovnu, podla toho, v ktorom meste zijete. Zoznam kolegov je na stranke slovesnkej komory psychologov aslovesnkej psychoterapeutickej spolocnosti, ja na poistovnu nepracujem, podporne a ine aj psychoterapeuticke sedenia su u mna platena sluzba. Drzim palce a verim, ze mas svoje zdroje psychicke na to, aby si to cele zvladla najlepsie ako budes vediet a ak ti bude tazko, vyhladaj odbornika pre dusevne zdravie. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry vecer, citam tento prispevok a citim sa, ako keby som ho pisala ja. Ja som to zistila pred 4 dnami. Tak isto ma ovladli zmiesane pocity. Potom som si povedala, ze no a co, ved uz mam 24 rokov, stvorrocny stabilny vztah s vyse trojrocnym spolunazivanim, tak preco nie. Mama sa potesila, mladsia sestra sa potesila, kamaratka tiez. Priatel ma 32 a ratala som s nim. Reakcia? Ani jednej to neprajem zažit, hlavne ked s tym clovekom planujete spolocnu buducnost. A teraz uz dva dni sedim, hladam na nete kliniky a netusim, co bude zajtra. Netusim, co mam robit. Zatial som stratila cloveka, na ktoreho som sa spoliehala a o ktorom uz viem, ze sa na neho nebudem moct nikdy spolahnut. A asi coskoro aj svoje babatko, pretoze sama to nezvladnem…
Velmi by ma zaujimalo, ako sa ma tato slecna “nestastna” dnes, po skoro roku a pol. Dufam, ze odpise.